Afrika 2013 – Namíbia (severná časť)

Noc trávime hneď vedľa meteoritu Hoba, nie je tu síce kemp, sú tu len verejné toalety a pekne upravené okolie. Ráno hneď po otvorení idem pozrieť meteorit Hoba. Je to najväčší meteorit, ktorý bol na zemi nájdený. Je 60 ton ťažký a celý z kovu, objavený bol v roku 1920. Predpokladá sa, že dopadol niekde na území Botswany a doskákal až na jeho dnešné umiestnenie. Od meteoritu smerujem do mesta Grootfontein, tu je v pláne vymeniť eurá alebo doláre za Namíbijské doláre a doplniť zásoby vody a jedla. Banku otvárajú o 9:00 a už pár minút pred deviatou je pred bankou pekná rada ľudí. Po otvorení sa všetci nahrnú dovnútra a tak idem s davom. Od prvej prepážky ma pracovníčka posiela k druhej, vedľajšej, od druhej ma posiela k tretej a pri tretej mi povie, že dnes peniaze nemenia – nefunguje systém. Našťastie hneď vedľa je iná banka, tak len prebehnem do vedľajších dverí. Pri požiadavke, že chcem zmeniť peniaze, ale dostávam rovnakú odpoveď – dnes nemeníme, nefunguje systém. Tak sa na ulici pýtam okoloidúcich, kde by som našiel ďalšiu banku, po chvíli už polovica mestečka vie, že hľadám banku a celá ulica ma naviguje k ďalšej. Našťastie v tejto im už systém funguje a po dlhej procedúre sa mi podarí aj vymeniť Americké doláre za Namíbijské.

Meteorit Hoba

Z Grootfonteinu pokračujem do národného parku Etosha. Do parku vstupujeme cez východnú bránu (Von Lidenquist Gate) a na chvíľu sa zastavujeme v kempe Namutoni, odkiaľ potom pokračujeme do parku na safari. Plánom dnešného dňa je sledovať zvieratá po parku, a keďže do zotmenia musíte opustiť park alebo vojsť do kempu ináč Vám hrozí vysoká pokuta, tak pred zotmením sa dostať do kempu Halali, kde prenocujeme. Park je nádherný a okolo nás sa pohybovali stovky alebo až tisícky zvierat. Zaradil by som ho asi na prvé miesto spolu s národným parkom Chobe v Botswane. Akurát, že v Etoshi nežijú vodné zvieratá, keďže sa tam nenachádzajú veľké vodné plochy. V parku je veľké množstvo napájadiel, niektoré sú prírodné, iné sú umelo vytvorené. Ja som bol v parku v období sucha, čiže väčšina prírodných napájadiel bola vyschnutá. Na safari sme stretli množstvo antilop, žiráf, rôznych druhov vtákov, pakoní, zebier a veľké množstvo slonov, ale to najlepšie uvidíte, ak si pozriete fotogalériu. A pred zotmením sme vošli a ubytovali sa v kempe Halali, ktorý je takmer v strede parku.

Etosha - žirafa a zebry

Etosha - slony

Etosha - nosorožec pri napájadle

Etosha - napájadlo

Zaujímavosťou kempov, ktoré sú v parku je, že každý má vo svojej blízkosti vybudované napájadlo, kde môžete nonstop sledovať zvieratá. Rovnako to bolo aj pri kempe Halali. Hneď po príchode do kempu som samozrejme zamieril k napájadlu, kde som pozoroval zvieratá približne do jednej hodiny po polnoci. Hneď keď som prišiel bol pri napájadle nosorožec. Postupne sa k nemu pridali ďalšie dva nosorožce. Po úplnom zotmení sa nosorožce vytratili a k napájadlu prišlo stádo slonov. Vrátil sa aj jeden nosorožec a bolo zaujímavé sledovať naháňanie nosorožca so slonom. Na chvíľu sa potom napájadlo vyprázdnilo a napiť sa prichádzali rôzne šakaly a hyeny. Pred polnocou sa okolo prešiel lev a dve levice a po chvíľke sa prišli napiť ďalšie dva levy a dve levice. Pozorovanie zvierat bolo nádherné, cítil som sa ako v nejakom živom kine.

Hrajúci sa chlapec z kmeňa Himba

Žena z kmeňa Himba

Skoro ráno sa zasa vydávame na safari, cestou sa zastavíme na soľnej panve, kde sa fotíme a pokračujeme po parku, znova natrafíme na stovky zvierat. Do cesty nám vojdú stovky zebier, a tak čakáme, kým prejdú. Po nich nám cestu skríži stádo slonov. Pri napájadle sledujem ako pijú tri žirafy, okrem toho pozorujeme množstvo pakoní, antilop skákavých, priamorožcov a iných druhov antilop, pštrosov, slonov, zebier a tak ďalej. Etosha je nádherný národný park s množstvom zvierat. Vedel by som si tam predstaviť oveľa dlhšie pozorovanie zvierat, no cesta pokračuje, a tak chvíľu po obede opúšťame park bránou Andersson Gate a smerujeme navštíviť dedinku domorodého kmeňa Himbov.

Petrified Forest - jeden zo skamenelých stromov

Himbovia sú pastiersky kmeň žijúci v severných častiach Namíbie, patria k najkrajším kmeňom Afriky. Ženy chodia sporo odeté a telo si natierajú zmesou hlinky a tuku, čo im dáva pekný červený odtieň, ale hlavne ich chráni pred slnkom, chladom. V dedinke, v ktorej sa zastavujeme navštívime najprv školu, ktorá je na okraji, potom v sprievode dvoch žien smerujeme do osady. V osade sa nachádzajú samé ženy a deti, asi len traja muži, ako sa dozvedám ostatný muži sú na paši. Niektoré ženy nám ukazujú ako si pripravujú hlinku a natierajú telo a vlasy, iné zasa pripravujú stravu pre svoje deti. Ponúkajú nám na predaj rôzne ich výrobky. V osade sa zdržíme asi 2 – 3 hodinky, spravím nejaké fotky, dám deťom drobné darčeky a pokračujem v ceste ďalej. Noc sa rozhodneme stráviť pri bráne do parku, v ktorom sa nachádzajú skamenené stromy Petrified Forest, a tak ešte v tme spravíme nejakých 170 kilometrov. Parkujeme a noc trávime pri bráne.

Žena z kmeňa Herero

Táto noc vlastne uprostred ničoho už bola celkom chladná a hlavne strašne tichá. V širokom okolí sme tam boli sami a všade bolo také ticho, že sa dal počuť tlkot vlastného srdca. V tme bolo úžasné pozorovať mliečnu dráhu, južný kríž a tisícky hviezd. Ráno hneď po otvorení platíme vstup 30 Namíbijských dolárov a vstupujeme so sprievodcom do parku. Park je pekný a sprievodcov výklad veľmi zaujímavý. Prechádzka ním trvá hodinku až hodinku a pol a prejde sa približne 800 metrov. Všade po okolí sa nachádzajú skamenené stromy, niektoré sú až 40 metrov dlhé. Je pekne vidieť ako skameneli aj letokruhy alebo zahnívajúce časti dreva. Ďalej bolo v parku množstvo rastlín Velvíčie podivnej (Welwitschia mirabilis), ktorá sa označuje za žijúcu fosíliu, keďže rastie aj niekoľko tisíc rokov. Je dokonale adaptovaná na extrémne podmienky púšte. Vôbec nie je odkázaná na zrážky, bohato si vystačí s hmlami prichádzajúcimi od oceánu.

Skalne útvary v Spitzkoppe

Skalne útvary v Spitzkoppe

Od Skameneného lesa smerujeme k Spitzkoppe. Cestou sa ale ešte zastavujeme pri ženách kmeňa Herero. Sú oblečené do pestrofarebných šiat viktoriánskeho strihu, pri ceste majú pár stánkov, kde šijú a ponúkajú na predaj bábiky. Je tu aj pár žien z kmeňa Himba, čo je zaujímavý kontrast vidieť takmer úplne nahé Himbky vedľa naobliekaných žien kmeňa Herero. Cestou sa ešte zastavujeme pri jednom mestečku duchov, je tu pár rozpadnutých domčekov a žiadni ľudia, tak vchádzam do jedného z domčekov a na stene sa nachádza úžasná maľba levov. Počas cesty míňame po pravej strane najvyššie pohorie Namíbie Brandberg. V poobedných hodinách prichádzame do Spitzkoppe, čo sú nádherné kamenné útvary vyčnievajúce z rovinatej krajiny a ich najvyšší bod dosahuje až 1 784 m n. m.

Skalné maľby

Nachádza sa tu aj kemp, v ktorom sa zložíme a trávime noc priamo medzi skalami. Atmosféra je tu veľmi príjemná a okolie nádherné, neviem sa vynadívať na všetky možné okolité scenérie. Po skalách sa veľmi jednoducho chodí, a tak behám a fotím. Prejdem sa k neďalekému skalnému mostu a podvečer vyleziem na jeden z vyšších kopcov, odkiaľ sledujem západ slnka. Ráno sa vyberám so sprievodcom, domorodým Bušmenom na asi trojhodinovú prechádzku medzi skaly k skalným maľbám. Ako sa dozvedám, tak niekedy bolo možné ísť k maľbám aj bez sprievodcu, no turisti maľby oblievali rôznymi tekutinami, aby ich lepšie videli, a tak začali maľby postupne miznúť. Tak teraz je ich návšteva možná iba so sprievodcom.

 

Navštívené miesta:
Namíbia – meteorit Hoba, mestečko Grootfontein, národný park Etosha, Himba village, Skamenený les (Petrified Forest), kmeň Herero, Spitzkoppe, skalné maľby,