Afrika 2013 – Zambia, Zimbabwe

Ráno si dám chutné raňajky na hotely a pred hotelom už čaká odvoz na letisko. Počas prevozu sa rozprávam so šoférom. Ukazuje mi v diaľke nebezpečné miesta Johannesburgu a po mojej odpovedi, že včera som tam bol, len vyvalí oči a dvakrát sa ma spýta či naozaj. Po chvíľke krútenia hlavou len povie, že sa čuduje, že nás tam neokradli. No keby som to vedel včera, možno by som tam radšej ani nešiel. Na letisku panoval trocha chaos. Najprv som zistil, že odbavovacie prepážky na môj let do mestečka Livingstone v Zambii sú na úplne opačnej strane letiska než sa nachádzam ja. Pri odbavení si pracovníčka vypýtala očkovací preukaz a kontrolovala očkovanie proti Žltej zimnici. Ťažko povedať, ako by to riešila, ak by som ho nemal, no ako som si všimol, tak nie všetky pracovníčky toto očkovanie kontrolovali. Po odbavení som zasa utekal na úplne opačnú stranu letiska, kde bol môj Gate. Čo bolo príčinou aj toho, že som tam prišiel asi 15 minút po jeho zavretí, našťastie nástup do lietadla sa ešte ani nezačal. Pred nástupom do lietadla, pracovníčka letiska znova kontrolovala očkovacie preukazy. A tu vznikla celkom humorná situácia, keďže niektorí cestujúci vôbec netušili čo od nich chce, tak ukázali hocaký papier a boli pustení. No niekedy to funguje asi aj takto. 

Hrochy v rieke Zambezi

Let znova prebiehal úplne pokojne. Ako jedlo som si dal chutné cestoviny a keďže som sedel pri okne, tak som pozoroval veľmi nemeniacu sa krajinu pod nami. V lietadle nám letušky rozdali vstupné formuláre do Zambie, kde sme vypĺňali základné údaje, ako sa budem pohybovať v Zambii, a tak ďalej. Akurát ma zaujímalo, či pri pristávaní uvidíme Viktóriine Vodopády. No leteli sme asi priamo ponad vodopády a z mojej pravej strany som videl len kaňon pod vodopádmi. Nasledovalo hladké pristátie na malom letisku, na ktorom sa okrem nášho lietadla nachádzalo už len jedno South African Airways.

Malá letisková hala sa samozrejme úplne zaplnila cestujúcimi z týchto dvoch lietadiel a keďže colníkom išlo vydávanie víz celkom pomaly, trvalo pár hodín, kým som sa dostal na rad. Pracovníčka samozrejme nevedela pochopiť načo potrebujem multiple entry víza. Tak som jej vysvetľoval, že prejdem do Zimbabwe potom sa vrátim do Zambie a pokračujem do Botswany. Následne na to si vypýtala itinerár cesty. Samozrejme, že som žiadny nemal a tak som jej musel znova vysvetľovať kadiaľ a kam pôjdem a koľko dní sa zdržím. Zaplatil som 80 amerických dolárov, no nemali už vízové nálepky, tak som do pasu dostal iba pečiatku a nejaký papierik o tom, že mám zaplatené multiple entry víza.

Západ slnka nad riekou Zambezi

Do kempu The Zambezi Waterfront som sa dostal až tesne pred štvrtou poobede. Zabiť ostávajúci čas v kempe nemalo veľmi význam, a tak som hneď po príchode išiel na plavbu a pozorovanie západu slnka na rieke Zambezi. Na lodi sa plavilo cca 40 – 50 ľudí. Dostali sme obložené misy, večeru a bol tam bar, v ktorom sme mali bezplatné občerstvenie. Zamestnanec lode na začiatku upozornil, že pravdepodobne na 100% uvidíme nejaké hrochy, na 50% nejaké krokodíly a možno aj nejakú inú zver, ale ak by sme nevideli nič, nemáme ho biť a máme si užiť plavbu. Už po pár minútach plavby som zbadal v kríkoch hrocha, ktorý ale rýchlo zaliezol do vody a tak som ho nestihol ani odfotiť. Hneď na to som zazrel na brehu ležať dva krokodíly a postupne aj niekoľko hrochov, antilopy, opice, žirafy a množstvo rôznych vtákov. Čo sa týka zvierat, bol som s plavbou veľmi spokojný a ani som nečakal, že toľko uvidím. Na záver sme si dali večeru na lodi pri nádhernom západe slnka. Najzaujímavejšie počas cesty späť bolo učiť černochov spievať slovenské pesničky. Počas plavby som nevidel ani jedného komára, ale v kempe sa to komármi len tak hemžilo, tak som sa poriadne nastriekal repelentom. dal som si ešte nejaký ten pohárik vína a zaliezol do stanu. 

Prasatá Bradavičnaté na hraniciach medzi Zambiou a Zimbabwe

Štvrtý deň boli na pláne Viktóriine Vodopády. Najprv som sa rozhodol navštíviť vodopády zo strany Zimbabwe. Zo Zambie do Zimbabwe som prešiel pešo, pri odchode zo Zambie som dostal do pasu pečiatku o odchode, prešiel som mostom pod Viktóriinými vodopádmi, z ktorého sa skáče napríklad aj známi bungee jumping. Za mostom som na Zimbabwianskych hraniciach vyplnil formuláre, kúpil si za 30 amerických dolárov víza a vstúpil do Zimbabwe. Vstup k vodopádom sa nachádza pár metrov od hraníc, vstupné je 30 dolárov za osobu a pri bráne si ešte poznačia z ktorej krajiny ste prišli. V čase mojej návštevy tam mali poznačených niekoľko Čechov, ale žiadneho Slováka. Viktóriine vodopády sú jedny z najväčších vodopádov sveta. Ich dĺžka je 1,7 kilometra a ich väčšia časť sa nachádza v Zimbabwe. V Zimbabwe majú vodopády taktiež väčší prietok, no vyššie sú zasa na Zambijskej strane. Vodopády sú nádherné, ale to asi najlepšie uvidíte, ak si pozriete fotogalériu pod článkom. V parku sa nachádzalo množstvo turistov. Okolo sa nachádza bujná vegetácia a na niektorých miestach, hlavne keď podfúkol vietor dosť pršala voda z vodopádov. Na hraničnom priechode ako aj v parku okolo vodopádov som stretol niekoľko prasiat bradavičnatých. Pri vstupe do parku sa nachádzali trhy, kde sa dali lacno nakúpiť rôzne výrobky a suveníry, ktoré som si prehliadol, keď som vyšiel z parku a potom pokračoval späť do Zambie. 

Victoria Falls zo strany Zimbabwe

Victoria Falls zo strany Zimbabwe

Hraničný most medzi Zambiou a Zimbabwe

Victoria Falls zo strany Zambie

Za vstup k vodopádom zo Zambijskej strany sa platí 20 USD. No nie je možné platiť americkými dolármi, ale pri pokladni je aj zmenáreň, kde si zmeníte doláre na Zambijské Kwachy, ktorými potom zaplatíte vstup. Vodopády zo Zambijskej strany sa mi páčili rovnako ako z tej Zimbabwianskej. Dostávam často otázku, ktoré sú krajšie, no odpovedať na to je ťažké. Obe strany boli nádherné a obe mali niečo do seba. Po prehliadnutí oboch častí vodopádov sme mali v pláne tento večer zakempovať v Botswane v mestečku Kasane v kempe Thebe River Safari. A tak sme sa ponáhľali, keďže na hranice sme to mali cca 80km, aby sme stihli kompu, ktorá nás prevezie do Botswany. Našťastie sme stihli poslednú Kazungula Ferry, ktorá nás previezla do Botswany. Na Botswanských hraniciach som znova vyplnil formuláre, dostal pečiatky do pasu a pokračoval do kempu v Kasane, kam som dorazil až za tmy. Po rýchlej večery a sprche som hneď zaľahol.


Navštívené miesta:
Zambia – plavba po rieke Zambezi, mestečko Livingstone, Viktóriine vodopády
Zimbabwe – Viktóriine vodopády
Botswana – mestečko Kasane