Západná Austrália, Gibb River Road: Bell Gorge, Adcock Gorge

Bell Gorge (Dalmanyi) je jedným z najznámejších a najfotogenickejších kaňonov pozdĺž Gibb River Road. Je časťou národného parku King Leopold Range (Wunaamin) Conservation Park. Bell Gorge sa tiež nenachádza priamo na Gibb River Road, ale ide k nemu presne 30 kilometrová odbočka. Aj napriek tomu je to jedno z najkrajších miest, ktoré by bola veľká škoda vynechať. Okrem veľmi pekného prostredia, sa v tomto kaňone môžete bez problémov aj okúpať, čo je ďalším dôvodom na jeho návštevu.

Bell Gorge v plnej jeho kráse

Bell Gorge

Odbočku na Bell Gorge sme včera minuli, a tak sa musíme z kempu sedem kilometrov vrátiť a odbočiť tentokrát z nášho pohľadu vpravo. Je to až 30 kilometrov jednosmerne, nie je to teda úplne krátka zachádzka. Zo začiatku je cesta rovnako kvalitná ako Gibb. Až po pár kilometroch začínajú prvé brody, ktoré sú celkom hlboké a pred nimi sú vyjazdené dosť veľké koľaje. Bez problémov ich ale zvládame.

Na odbočke k Bell Gorge musíme prejsť asi 4 alebo 5 takýchto brodov

Po 20 kilometroch prichádzame ku kempu Silent Grove campground. Je to štátny kemp, ktorý sa dá rezervovať online. Posledných 10 kilometrov od kempu po Bell Gorge je ale cesta trocha horšia. Je užšia a viacej kamenistá, sem tam nejaká väčšia jama. Aj k Bell Gorge sa platí vstup, no my znova využívame Park Pass, ktorý platí aj do tohto národného parku.

Na parkovisku pred Bell Gorge je už asi šesť áut. Je tu pár piknikových stolov a toalety. My sa tu zdržíme celé doobedie a k vodopádom je to dvojkilometrová túra jednosmerne. Balíme si dostatok vody, niečo na prehryznutie, pozrieme ešte, čo píšu informačné cedule a vyrážame. Túra nie je až tak zaujímavá a nie je ani nejako ťažká, no ide sa po kameňoch, ktoré nie sú stabilné, tak je lepšie mať pevnejšiu obuv. Tiež je dnes celkom teplo, ale už to nie je 41 ako bolo včera, ale iba 36 stupňov.

Chodník je celkom kamenistý

Prvé pekné výhľady sa nám naskytnú, keď prichádzame k riečke na vrchole vodopádov. Z kraja kaňonu máme nádherné výhľady na vodopády pod nami. Náš cieľ je ale ísť dole, k čomu je potrebné prebrodiť riečku. Vyzúvame topánky a pomaly ju prechádzame. Hĺbku má maximálne po kolená, no kamene obrastené malými riasami sú strašne šmykľavé a ak sa nechceme okúpať so všetkými vecami, musíme si dávať pozor. Za riečkou obídeme útes nad vodopádmi a potom schádzame dole.

Prichádzame na vrchol vodopádov a musíme prebrodiť riečku nad nimi

Pohľad zhora na Bell Gorge

Je tu pár ľudí, ale čakali sme, že ich tu bude oveľa viac. Najviac sme tam asi siedmi, no každú chvíľu niekto prichádza/odchádza. Niekedy sme tu aj sami. V Bell Gorge sa môžete aj bez problémov kúpať, čo využívame aj my a aj ostatní ľudia, ktorí sem prichádzajú. Voda je príjemne osviežujúca a dosť hlboká. Vojsť dnu a vyjsť von po šmykľavých skalách dá ale celkom zabrať. Plocha na plávanie je dosť veľká, tak sa tu dá aj dobre zaplávať. Ísť môžeme až priamo pod vodopády, ktoré v tomto období už nemajú veľkú silu.

Po rieke sa dá pokračovať nadol kaňonom celkom ďaleko až za zákrutu, ktorú vidíte na fotke

Po riečke sa dá plávať a ísť nadol po jej prúde, sú tam ďalšie jazierka a menšie vodopády. My prejdeme len niekoľko sto metrov, no Austrálčania pred nami idú niekde celkom ďaleko za obzor. Slnko je ešte ukryté za stenami kaňonu, tak oddychujeme v tieni, kúpeme sa a robíme fotky.

Cestou späť sa ešte prejdeme popri rieke nad vodopádmi

Pred obedom, keď už začíname byť hladní, sa rovnakou cestou vraciame hore nad vodopády, prebrodíme riečku a po chodníku ideme späť k autu a autom späť na Gibb River Road.

Bell Gorge

Ako sa nám nepodarilo prísť k Adcock Gorge

Asi 90 kilometrov od Bell Gorge sa nachádzajú Adcock Gorge, čo mala byť naša ďalšia zastávka. A tak mierime rovno tam. Dlho nám to netrvá a prichádzame na odbočku. Od tej je to k Adcock Gorge ešte päť kilometrov. Je to ale dosť zlá cesta. Ideme veľmi pomaly. Sú tu veľké kamene a jamy. Po dva a pol kilometroch vidíme oproti nám auto. Pozeráme naň, ale nehýbe sa, ideme teda bližšie a zbadáme, že sa im podarilo odtrhnúť koleso.

V okolí samozrejme nikde nesmú chýbať baobaby

Pýtame sa, či nepotrebujú s niečím pomôcť, no vravia, že si poradia, ale asi nebudeme vedieť prejsť. Cesta je úzka a autom ju blokujú celú. Chvíľu zvažujeme či ich skúsime nejako obísť alebo ísť pešo. Ale dva a pol kilometra a potom ešte ísť na túru sa nám v tom teple veľmi nechce. Rozhodneme sa vrátiť späť na Gibb. Tu si nájdeme pekné miesto v tieni. Rozložíme stolík a stoličky a dávame si neskorý obed.

Aj okolie Gibb ponúka často veľmi pekné výhľady

Mount Barnett Roadhouse

K roadhousu Mount Barnett to už máme len tridsať kilometrov. Po obede ideme už tam. V týchto miestach akurát opravujú cestu. Je tu dosť mechanizmov, buldozéry, valce. No v miestach, kde je už cesta upravená, je veľmi kvalitná. Ideme takmer 100 km/h a máme pocit, že to je lepšie ako na asfalte. Bohužiaľ je to asi len 10 kilometrový úsek. Potom sa vraciame späť na starú vyjazdenú Gibb.

Mount Barnett Roadhouse

Jazdenie po Gibb River Road je ale celkom fajn. Poväčšine vieme ísť 70 – 80 kilometrov za hodinu. Tam, kde je na ceste malá roleta, sa nám osvedčí ísť rýchlejšie, minimálne 70 km/h a ide sa lepšie. Keď je už roleta veľmi veľká, často nepomáha ísť ani rýchlo ani pomaly, tak tie úseky musíme len nejako pretrpieť. Až po Mount Barnett Roadhouse v podstate na Gibb neboli ani žiadne brody alebo boli v čase našej cesty už vyschnuté. Viacej je ich ale ďalej, no to budeme opisovať postupne.

Mount Barnett Roadhouse

Od začiatku smerom od Derby až po odbočku na Kalumburu Road je Gibb River Road skôr hlinená a prašná. Od tejto odbočky až po koniec je už skôr kamenitá, takže to podstatne viac trasie.

Mount Barnett Roadhouse je otvorený iba do tretej poobede a aj preto sme tu chceli prísť skôr. Majú tu kuchyňu, tak sa tu dá kúpiť nejaký hamburger na jedlo a dať si pivko. Dnes chceme kempovať v Manning Gorge campground. A ten sa platí práve tu. Inak je tu aj bankomat, dá sa tu natankovať nafta aj benzín a dá sa tu aj nabrať pitná voda.

Kemp je celkom plný

Manning Gorge campground

Kemp je od roadhouse vzdialený 7 kilometrov a je to jeden z najrušnejších kempov, v ktorých sme na Gibb. Je tu takmer plno. Dôvod prečo tu všetci chodia je neďaleký kaňon Manning Gorge, ktorý patrí k jedným z najkrajších v okolí. Z kempu k nemu ide túra, ale dnes to už nestíhame, tak si to nechávame na zajtra. No výhodou kempu je, že leží priamo pri Manning Creek, na jeho brehu je piesková pláž a dá sa tu veľmi dobre kúpať. Zaujímavé je, že sú tu tiež cedule, ktoré upozorňujú na sladkovodné krokodíly, ktoré tu žijú. Na rozdiel od Windjana Gorge tu ale píšu, že kúpať sa môžete a krokodíly sú plaché a pred ľuďmi utečú. Aj keď idete na túru k Manning Gorge, tak najprv je potrebné preplávať túto riečku a túra začína na druhej strane.

Kempovacie miesta sú aj priamo pod veľkými baobabmi

Pláž v kempe a Manning Creek, kde sa kúpeme

V kempe sú tiež ohniská, kde sa dá opekať, sprchy, toalety, práčky, sušičky. Elektrina ale funguje iba z generátora do večera do desiatej. Poobedie teda už trávime len v kempe, na pláži a plánujeme ďalšie dni.