Kirgizsko: vodopády Barskoon a kaňony Skazka a Konorchek

Po troch dňoch v strávených hlavne turistikou v horách v okolí Karakolu, odchádzame a presúvame sa po južnom brehu jazera Issyk-Kul bližšie k Bishkeku. Aj oblasť okolo veľkého jazera Issyk-Kul ponúka množstvo zaujímavých miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Hory, pláže, vodopády, či rôzne kaňony. To všetko nájdeme po ceste z Karakolu do Bishkeku. Poďme sa teda pozrieť na to, ktoré kaňony a vodopády sme stihli navštíviť počas našej cesty v Kirgizsku.

Vodopády Barskoon

Po krásnej túre vo Flower Valley opúšťame Jeti Oguz presúvame sa približne o 70 km ďalej do dedinky Barskoon, kde prichádzame po asi hodinke a pol cesty.  V dedinke Barskoon máme na dnešnú noc rezervované aj ubytovanie v jurte,a preto sa ideme rovno ubytovať. Sú asi tri hodiny poobede, do večera je teda ešte dosť času, a tak sa rozhodujeme, že k neďalekým vodopádom vyrazíme ešte dnes.

Z dedinky je to k samotným vodopádom len asi 17 km. Cesta sa ale hneď za dedinou mení z asfaltu na prašnú, našťastie nie je v takom zlom stave ako niektoré iné cesty v krajine. Takže sme pri vodopádoch celkom rýchlo a cestou máme pekné výhľady na okolité kopce.

Nákladiak vystavený popri ceste k vodopádom

Cesta k vodopádom Barskoon

Parkujeme priamo pod vodopádmi na veľkom parkovisku. Dá sa tu aj občerstviť alebo si kúpiť nejaké suveníry. Takisto sa tu nachádza veľmi pekný glamping, keby sme o ňom vedeli skôr, určite sa ubytujeme tu.

Okolie je tu naozaj veľmi pekné. Nachádzajú sa tu aj hneď dve sochy Gagarina, ktorý sem vraj rád chodil na dovolenky.

Socha Gagarina pod vodopádmi

Pekné scenérie v okolí

Vodopádov je tu hneď niekoľko a dajú sa tu absolvovať rôzne kratšie či dlhšie túry. Vyjsť sa dá až do výšky nad 3000 m.n.m. My sa ale pozrieme k dvom vodopádom, ktoré sa nachádzajú najbližšie. Ideme najskôr k vodopádu Tears of the Snow Leopard, ktorý sa nachádza naľavo. Je to k nemu len 700 metrov, ale hlavne na začiatku stúpame do poriadne strmého kopca. Na prechádzku sa k nám pridá aj jeden z miestnych psov, ktorý nás potom celý čas sprevádza. K vodopádu nám to trvá asi 20 minút a je naozaj veľmi pekný.

Stúpame k prvému vodopádu

Vodopád Tears of the Snow Leopard

K druhému vodopádu – Manas Bowl treba opäť zísť dole a vyjsť hore tentoraz po pravej strane. Nám sa ale nechce schádzať a opäť vychádzať a chceli by sme si cestu skrátiť. A tak prechádzame krížom po chodníčkoch, ktoré sa občas strácajú a potom ich ale opäť nachádzame a asi za 10 minút sme pri ďalšom, tentoraz trochu menšom vodopáde.

Posledný vodopád vynechávame. Túra k nemu je dlhšia a ide pomerne strmo do výšky. Už je celkom dosť hodín a vyzerá, to tak, že každú chvíľu môže začať pršať. Keby sme tu ale boli skôr, určite sa ideme pozrieť aj tam.

Druhý menší vodopád

Veľa ľudí, ktorí prichádzajú k vodopádom pokračuje cestou A364 ešte ďalej do hôr. Cesta A364 je prašná cesta, ktorá vedie cez niekoľko horských priesmykov a prechádza až do výšky 4000 m.n.m. Vedie do osady Kara-Say  a potom až do Ak-Shyrak, kde cesta končí. Kedysi viedla ešte ďalej, ale zosuvy pôdy cestu zničili. V súčasnosti ju využívajú hlavne nákladné autá, ktoré jazdia do baní v tejto oblasti.  Ak by ste chceli pokračovať ešte za Kara-Say,  tak tu je už potrebný permit do prihraničnej oblasti. Mnohí ale chodia aspoň po tento checkpoint, keďže je to celkom dobrodružná cesta s krásnymi výhľadmi a s rôznymi možnosťami na turistiku.

My sa ale vraciame do dedinky Barskoon, kde už máme pripravené ubytovanie vo veľmi peknej jurte aj s výbornou večerou.

Pekné okolie vodopádov

Naše ubytovanie v jurte v dedine Barskoon

Kaňon Skazka

Na ďalšie ráno vstávame a chceme vyraziť čo najskôr, keďže nás čaká celkom dosť kilometrov. Naša prvá zastávka je ale celkom blízko. Ku kaňonu Skazka je to z dediny Barskoon len 25 km, takže necelá polhodina. Cestou vidíme aj pár pekných pláží, hoci populárnejšie sú pláže skôr na severnej strane jazera, tu ich je tiež niekoľko, ale sú to skôr také divoké pláže.

Malá pláž neďaleko dedinky Barskoon

Pri tabuli upozorňujúcej na kaňon odbočujeme z hlavnej cesty a pokračujeme po prašnej nie veľmi dobrej ceste. V malej búdke platíme vstupné 50 KGS za osobu a autom pokračujeme ešte asi kilometer na malé parkovisko. Nachádza sa tu aj mapka s trasami, ale chodníčky tu vedú prakticky hocikde.

Je tu neskutočná scenéria s hnedo-červenými skalami ako keby sme boli niekde na Marse. Je to úplne iné ako zvyšok Kirgizska, ktorý je tak zelený. Tu tvoria krajinu pusté skaly rôznych tvarov a formácii. Je zaujímavé, že pôsobením dažďa sa tvary skál neustále menia, zvetrávajú a vytvárajú vždy iné tvary. Neskutočné.

Kaňon Skazka s krásnymi scenériami

Zaujímavé skalné útvary

Oblasť je popretkávaná cestičkami

A vyhliadkami na okolie

Niektorí turisti si vyjdú len na prvú vyhliadku a pofotia si kaňon len odtiaľto. My najskôr vyhliadku obchádzame a postupne si prechádzame celú oblasť. Je to tu naozaj  neskutočné a za každým rohom sa nám otvárajú nové a zaujímavé výhľady. Nakoniec tu trávime asi hodinku, ale kľudne by sa tu dalo pomotať aj dlhšie. Ak sa sem pôjdete prejsť, zoberte si vodu a hlavne dobré topánky, lebo skaly sa na niektorých miestach celkom šmýkajú.

Nás ale ešte dnes čaká dlhá cesta. Kým doteraz bola cesta po južnom pobreží v celkom obstojnom stave, za kaňonom Skazka sa cesta zhoršuje. Väčšinou ideme po prašnej ceste dosť pomaly a len na pár úsekoch je asfalt. Aspoň áut tu nechodí príliš veľa.

Rôznofarebné skaly

Skaly kam len dovidíme

Kaňon Konorchek

Podobných kaňonov ako Skazka nájdeme v Kirgizsku niekoľko. Ďalšie dva nájdeme neďaleko mesta Balykchy,  a to Kaňon Konorchek a Kaňon Kok Moinok. Z týchto dvoch sa rozhodujeme, že navštívime prvý – Kaňon Konorchek. Predtým sa ešte ale zastavíme v Balykchy na obed. Už cestou do Karakolu sme sa tu zastavili na lacný obed. Rovno na kruháči sa nachádza veľký Spar, kde aj varia. Berieme aj vrecko Borzakov – niečo ako naše šišky, ale v tvare malých guličiek, ktoré sme si v Kirgizsku veľmi obľúbili.

Vstup do kaňona je široký

Postupne sa ale zužuje

Najťažší úsek, kde sme museli vyliezť pomocou lana

Cesta z Balykchy prechádza pomedzi hory mnohými zákrutami, ale je konečne v dobrom stave. Túra ku kaňonu Kanorchek začína na miesta zvanom Krasnyy Most, kde sa nachádza aj maličké parkovisko pre pár áut. Bez problémov tu parkujeme a rozprávame sa so skupinkou, ktorá akurát túru skončila a veľmi nám ju odporúčajú. Takže balíme pár vecí do ruksakov a vydávame sa na ňu. K prvej vyhliadke je to zo začiatku túry  3,5 km. Ideme vo vnútri kaňonu, ktorý je zo začiatku široký, ale postupne sa zužuje viac a viac. Je tu pár úsekov, kde musíme aj liezť na veľké balvany. Našťastie sú tu laná, ktoré nám pomáhajú. Takýchto miest je tu ale len zopár, inak je to jednoduchá prechádzka po rovine.

Dostávame sa do širokej časti s vyhliadkou na skaly

Zaujímavé skaly rovno nad nami

Po asi hodine prichádzame na miesto, kde sa kaňon opäť rozširuje a otvoria sa nám krásne výhľady na skaly rôznych zaujímavých tvarov. Vybehneme na malý kopček, odkiaľ sú ešte lepšie výhľady na okolie. Je to tu opäť ako v inom svete alebo niekde na Marse. Skaly sú tu veľmi zaujímavé. Keď sa dofotíme, prejdeme ešte bližšie k skalám. Dá sa ísť aj úplne pomedzi ne, ale je to ešte ďalšie 2 kilometre. Na opačnej strane zas túra pokračuje k ďalším kaňonom.

Farby sú tu úžasné

Pohľad na opačnú stranu

Vyzerá to, že sa blíži búrka, a tak sa pomaly vraciame rovnakou cestou ako sme prišli. Pri jednej väčšej skale, máme trochu problém dočiahnuť na lano, nakoniec to ale v pohode zliezame. Potom už len späť k autu. Ešte nás čaká posledný úsek cesty k ubytovaniu, ktoré máme na dnes rezervované na začiatku túry k jazeru Kol-Tor. Opäť nás prekvapia kirgizské cesty a navigácia, ktorá nás stále naviguje na nejaké cesty, ktoré sú zavreté. Celkom dlho sa preto ešte motáme, ale nakoniec asi o piatej prichádzame do Tazabek Guest House.

Tieto kaňony sú naozaj fascinujúce a predstavujú ďalšiu tvár Kirgizska. Určite sa oplatí navštíviť aspoň jeden z nich, ak budete v Kirgizsku.