Tajuplná rumunská Transylvánia – hrady, zámky a malebné mestečká

Rumunsku je pre väčšinu Slovákov stále veľkou neznámou a pred výletom či dovolenkou v Rumunsku dávajú prednosť skôr iným krajinám, no svet už dávno objavil jeho čaro. Historické mestá, rozprávkové hrady, krásna príroda a samozrejme rodisko slávneho Drakulu, to všetko ponúka rumunská Transylvánia.

Rumunsko sa delí na niekoľko osobitných celkov a jeho severozápadnú časť tvorí práve slávna  Transylvánia, v preklade „krajina lesov“.

Nápad navštíviť Rumunsko prišiel veľmi spontánne, keď sme počas minulého leta natrafili na akciu autobusovej spoločnosti Flixbus. Tá práve ponúkala lístky medzi Maďarskom a Rumunskom za neuveriteľné 1 euro. V tom čase sme práve riešili, kde v Budapešti prespíme po návrate z Albánska a vtedy vznikol bláznivý nápad. Namiesto toho, aby sme spali v Budapešti a ráno išli domov, pôjdeme na pár dní do Rumunského Cluj Napoca. Mali sme totiž voľno a lístok za 1 euro sa nedal odmietnuť.

Cesta naspäť už tak dobre nevychádzala s autobusom a tak sme sa začali obzerať po letenkách. Vhod nám prišli letenky Wizzairu, ktorý lietal na trase Bratislava – Cluj Napoca (slovensky Kluž) a kúpili sme si teda jednosmernú letenku priamo do Bratislavy.

Ihneď sme vedeli, že si chceme z Rumunska pozrieť aj niečo viac ako len Kluž, ale s verejnou dopravou by to išlo len ťažko, respektíve trvalo by to dlhšie. A preto sa rozhodujeme rezervovať auto. Porovnávame viacero spoločností, ale hľadáme takú, ktorá bude mať nulovú spoluúčasť. Nakoniec sa aj na základe recenzií  rozhodujeme pre miestnu autopožičovňu - Rino Rent-a-car. Nepožadujú žiadnu kreditnú ani debetnú kartu a spoluúčasť je 150 eur, ktoré sa dávajú v hotovosti. Pri vrátení auta nám ich vracajú.

Zostáva rezervovať ubytovanie. Ponuka je naozaj široká a ceny ubytovania v Rumunsku sú stále nízke. Hlavným kritériom je pre nás možnosť parkovania.

Farebné domčeky v Sighisoare

Do Budapešti ako sme už spomínali prichádzame lietadlom z Albánskej Tirany a máme tu pár hodín do odchodu autobusu. Z letiska sa teda presúvame do nákupného centra Koki na večeru a potom mierime na autobusovú stanicu Népliget, odkiaľ odchádza väčšina diaľkových autobusov z Budapešti. Náš autobus má odchod o 23:30 a približne načas aj prichádza autobus. Našťastie nie je veľmi preplnený, a tak máme každý svoju vlastnú dvojsedačku, čo je dobre, lebo nás čaká asi sedemhodinová cesta do mesta Kluž, počas ktorej si chceme aspoň čo to zdriemnuť. Cesta prebieha veľmi pokojne, zastavujeme akurát na hraniciach na kontrolu dokladov a ráno o 6:30, hodinu pred plánovaným príchodom už vchádzame na autobusovú stanicu Beta v Kluži.

Vyzdvihnutia auta máme dohodnuté až o deviatej, a tak máme ešte dostatok času na raňajky. Prevzatie auta prebieha bez nejakých problémov. Auto je to už síce staršie s množstvom škrabancom, ale v pohode. A za chvíľu aj vyrážame z Klužu.

Soľná baňa Salina Turda – naša prvá rumunská zastávka

Naším prvým cieľom na dnešný deň je soľná baňa Turda vzdialená približne 30 km od Klužu. Baňa je jedno z najzaujímavejších miest, ktoré sme navštívili. S ťažbou sa tu začalo už v stredoveku a ťažba soli nepretržite pokračovala až do konca 19. storočia.  Od roku 1992 sa využíva na liečebné a rekreačné účely.  Soľnú baňu premenili na akýsi zábavný park pod zemou. Nachádzajú sa tu rôzne atrakcie ako stolný tenis, minigolf, bowling a dokonca aj ruské koleso.

Salina Turda

Do bani sa platí vstup asi 30 lei na osobu, v ktorom ešte nie sú zarátané ďalšie atrakcie, ktoré sa platia zvlášť. Cez moderný vstup vchádzame do bani a prechádzame dlhou chodbou, kde po stranách sú rôzne menšie miestnosti s baníckymi pomôckami, ktoré sa zachovali a onedlho schádzame nižšie do miestnosti, z ktorej sa nám naskytne výhľad na podzemné jazierko, ktoré je pod nami v hĺbke 90 metrov a po ktorom premávajú lodičky s návštevníkmi. Prechádzame do bane Rudolf, ktorá nám pripadá obrovská. Stojíme na balkóne a pod nami sa v hĺbke ďalších 40 metrov nachádzajú rôzne atrakcie. Schádzame dolu po schodisku 13 poschodiami až na spodok. Na každom podlaží je na schodisku napísaný rok, v ktorom bola miestnosť vyhĺbená do tej ktorej hĺbky. Pripadá nám to tu úplne neskutočné.

Ideme sa pozrieť aj na malý ostrovček uprostred podzemného jazera a chceme sa previesť aj na loďke, no čaká sa na ne v celkom dlhej rade, a tak to vynechávame a nakoniec sa pomaly vraciame na povrch. Vedľa bane sa nachádza aj jazero, v ktorom sa mnohí kúpu a je tu aj mnoho stánkov s občerstvením a reštauráciami. Do jednej si sadáme na ľahký obed a potom pokračujeme v ceste.

Po podzemnom jazere sa dá previezť v takýchto lodičkách

Sighisoara – čarovné stredoveké mestečko

Pokračujeme ďalších 120 km do stredovekého mestečka Sighisoara, ktoré sa preslávilo ako rodisko legendárneho Vlada Drakulu. Parkujeme a ideme sa prejsť po mestečku, ktoré má skvelú atmosféru. Jeho centrum je zapísané do kultúrneho dedičstva UNESCO. Je tu síce veľa turistov, ale nejako nám to neprekáža. Mesto tvoria úzke dláždené uličky a rôznofarebné domčeky. Dominantu mesta tvorí Hodinová veža, ktorá pochádza zo 14. storočia a dokonca sa na nej nachádza aj orloj podobný tomu v Prahe s alegorickými postavami.

Hodinová veža v Sighisoare

Farebné domčeky

Dôvodom prečo mestečko láka také množstvo turistov je rodný dom stredovekého transylvánskeho panovníka Vlada Tepesa, ktorý inšpiroval aj spisovateľa Brama Stokera na napísanie slávneho románu Drakula. Na prízemí jeho rodného domu sa v súčasnosti nachádza reštaurácia a na poschodí malé múzeum zbraní.

Rodný dom Vlada Drakulu

Trošku ľutujeme, že sme si na dnešný deň dali ubytovanie až v Brašove a nenechali sme si na Sighisoaru viac času, lebo je to naozaj kúzelné mestečko.

Opäť sa teda vydávame na cestu a smerujeme do mesta Brašov. Kým v Sighisoare bolo pekné slnečné počasie, keď prídeme do Brašova, leje ako z krhly. A tak sa ideme len rýchlo najesť a na hotel.

Rašnov a jeho pevnosť

Na druhý deň vstávame do veľmi podobné počasia, čo nás veľmi neteší, ale dúfame že kým dorazíme k nášmu prvému cieľu – hradu Rašnov, tak sa počasie trochu umúdri.

Pevnosť Rašnov

Hrad Rašnov sa rozkladá na kopci nad rovnomennou dedinkou a má svoj vlastný „Hollywoodsky nápis“. Keď po asi 20 km vystupujeme na parkovisku pod hradom, síce ešte trochu poprcháva, ale aspoň už neleje. Hrad Rašnov sa nachádza na kopci vo vzdialenosti asi 1 km od parkoviska. Hore môžete ísť peši alebo sa nechať vyviesť akýmsi vláčikom ťahaným traktorom za malý poplatok. Keďže stále poprcháva, využívame vláčik a nechávame sa vyviesť hore, kde kupujeme vstupné za 12 lei.

Pevnosť Rašnov

Pevnosť pochádza z 12. storočia a bol postavený na obranu pred Tatármi. Za hradbami sa ukrýva celá malá dedinka s domčekmi, školou a kostolom. Celá pevnosť bola navrhnutá tak, aby tu miestni prežili aj dlhšie trvajúce obliehanie. A tak to bolo aj niekoľkokrát, Rašnov dobili iba jediný raz, keď odhalili tajnú chodbu, ktorou sem nosili vodu.

Múry hradu a domčeky sú dobre zachované a je odtiaľto aj pekný výhľad široko ďaleko. Našťastie už aj dážď ustal, a tak si môžeme pevnosť nerušene prehliadnuť. Po obhliadke sa znovu zvezieme dolu a na chvíľu sa ešte prejdeme po centre dediny, odkiaľ je pekne vidieť pevnosť a nápis.

V pevnosti Rašnov

Drakulov hrad Bran – najznámejšia rumunská atrakcia

Smerujeme k slávnemu hradu Bran, kde podľa legendy býval Vlad Tepes alebo inak nazývaný aj Vlad Drakula. Prezývku Drakula získal po svojom otcovi, ktorý bol členom Rádu Draka a Drakula teda v preklade znamená „Syn Draka“. Zaujímavosťou je, že samotný Drakula nikdy na tomto hrade nebýval a bol s ním spájaný len nepriamo.

To však nebráni tomu, aby miestni využili legendu na prilákanie turistov. Drakulu tu nájdete na každom rohu, v názvoch hotelov, reštaurácii, v suvenírových obchodíkoch. A mestečko je skutočne aj plné turistov, ktorí si prišli pozrieť Drakulov Hrad.

Vstupné do hradu je celkom vysoké na miestne pomery, až 40 lei. Kupujeme teda lístky a v zástupe turistov sa vyberáme na prehliadku hradu. Hrad sa nám páči, nachádza sa tu množstvo miestností, ktoré sú dobovo zariadené a nájdete tu aj úsek venovaný Vladovi Drakulovi.

Hrad Bran

Po prehliadke hradu, kupujeme aj my nejaké suveníry, a keďže reštaurácie pod hradom sú celkom predražené na obed kupujeme v stánku výborné langoše a ako dezert asi polmetrový trdelník.

Transfagarasan Highway – jedna z najkrajších horských ciest na svete

Na poobedie máme naplánovaný prejazd cez jednu z najzaujímavejších ciest na svete Transfagarasan Highway, ktorá sa nachádza približne 100 km od hradu Bran. Transfagarasan Highway alebo inak cesta 7C je dlhá 90 km a vedie cez pohorie Fagaras, ktoré je súčasťou Rumunských Álp. Cesta stúpa po mnohých ostrých zákrutách až do výšky 2134 metrov. Cesta je kvôli snehu neprejazdná zväčša od októbra do apríla, ale môže sa stať, že na vrchole nasneží aj v auguste, tak si treba pred cestou vždy overiť či je otvorená.

Kľukatiaca sa Transfagarasan Highway

Cesta bola postavená v rokoch 1970 až 1974, keď sa po vpáde sovietskych vojsk do Československa, Nicola Ceausescu rozhodol postaviť túto strategickú vojenskú cestu, aby mohli rumunské vojská rýchlo prejsť na druhú stranu kopcov, keby Sovieti zaútočili aj na Rumunsko.

My sa pre krátkosť času rozhodujeme, že nebudeme prechádzať cestu v celej dĺžke, ale absolvujeme len severnú časť, ktorá by mala byť tá najzaujímavejšia a je tu najviac zákrut. Na vrchu sa potom otočíme späť. Cesta hore nám trvá približne hodinku, stojíme každú chvíľu a fotíme si nádherné výhľady na okolitú prírodu a na cestu, ktorá sa vlní dole pod nami. Pred príchodom sme sa obávali v akom stave bude táto cesta, či bude prejazdná na takom aute ako máme a ako bude kvalitný povrch vozovky. No narozdiel od iných ciest v Rumunsku je táto cesta kvalitná a pokrytá novým asfaltom, takže je to bez problémov. Rovnako ju zvládnete na akomkoľvek aute. Cestou stretávame aj niekoľko cyklistov a najviac obľubená je samozrejme u motorkárov.

Na tejto ceste majú ovce prednosť

Prichádzame k najvyššie položenej časti cesty pri jazere Balea, ktoré je však ponorené v hmle a pomaly ani nevidíme, že či tu dáke jazero vôbec je. Zato turistov tu vidíme dosť veľa. Dá sa odtiaľto vyraziť aj na rôzne túry a pri lepšom počasí si odfotiť jazero z výšky. Autom prechádzame cez najdlhší tunel v Rumunsku na druhú stranu kopcov a fotíme si výhľad ešte aj z tejto strany. Vraciame sa naspäť a v tom sa na chvíľu hmla rozostúpi a pred nami sa konečne aspoň na chvíľu ukáže jazero. Akurát si ho len odfotíme a šup, už je zase v hmle.

Jazero Balea zahalené v hmle

Už sa pomaly zvečerieva, a tak sa vydávame naspäť dole. Dnes nás čaká ešte asi 170 km do mestečka Hunedoara, kde sme si rezervovali dnešné ubytovanie. Cesta našťastie ubieha celkom rýchlo, lebo podstatnú časť cesty ideme po diaľnici A1. Do Hunedoary prichádzame okolo ôsmej večer, a po náročnom dni sa ideme len najesť a unavení padáme do postele.

Rozprávkový hrad Hunedoara

Hoci Hunedoara je skôr priemyselné mestečko a nie je také malebné ako ostatné rumunské mestá, má jednu atrakciu, kvôli ktorej ho navštevujú stovky turistov, a to Hrad Hunedoara, jeden z najväčších hradov v Rumunsku. Stavať sa začal v roku 1446 Jánom Hunyadim, po ktorom aj dostal svoj názov. Keď bol po takmer 40 rokoch dokončený, bola to jedna z najväčších stavieb vo východnej Európe.

Hrad Hunedoara

Do hradu prichádzame skoro ráno, keď tu ešte nie je toľko turistov. Hrad vyzerá úplne ako z rozprávky a možno Vám bude aj povedomý, keďže sa tu natáčalo niekoľko filmov a rozprávok. Prechádzame mostom nad priekopou k vstupnej bráne a platíme vstupné, ktoré je asi 30 lei. Areál hradu je celkom veľký, je tu množstvo miestností, niektoré sú dobovo zariadené, iné sú zase prázdne. Zaujímavosťou je studňa na nádvorí, ktorú podľa legendy stavali traja turecký väzni, ktorým sľúbili, že keď studňu vykopú, dajú im voľnosť. 30 metrov hlbokú studňu kopali 15 rokov, no keď ju konečne vykopali, tak im slobodu nedali.

Po prehliadke hradu smerujeme na sever smerom na Kluž Napoca, no hneď za Huneodarou nás zaskočia obrovské prezdobené domy, ktoré vyzerajú skôr ako paláce, než domy.

Nezvyčajné palácové domy v okolí Hunedoary

Alba Iulia

Opevnené mestečko Alba Iulia

Približne v polke cesty si dávame prestávku na obed v ďalšom peknom mestečku Alba Iulia. Po chvíľke blúdenia, parkujeme rovno pred najväčšou pevnosťou v Rumusku, Citadelou Alba Carolina. Táto obrovská pevnosť je vlastne celé mestečko postavené vo vnútri hradieb v tvare hviezdy so siedmimi vežami. Pevnosť dali postaviť Habsburgovci v 18. storočí na obranu pred Turkami. Po dokončení pevnosti sa Alba Iulia stala hlavným mesto vtedajšieho Sedmohradska.

Jedna zo vstupných brán do Citadely

História tu naozaj dýcha z každého rohu, je tu množstvo pamiatok a navyše všetko je tu veľmi pekne zrekonštruované.  Hneď na začiatku sa nachádzajú dve veľké katedrály, jedna rímskokatolícka a jedna pravoslávna. Na pravej strane sa nachádza kamenná stavba rímskokatolíckeho Kostola sv. Michala a naľavo zas pravoslávna Korunovačná Katedrála, kde bol korunovaný v roku 1922 aj rumunský kráľ Ferdinand I. V čase našej návštevy sa v Katedrále práve koná svadba a svadobčania sa fotia v peknej záhrade pred Katedrálou.

Ortodoxná a rímskokatolícka katedrála

Prechádzame krížom cez pevnosť až k vchodu na druhej strane. Naozaj sa nám tu páči, no poobede už pokročilo, a tak sa pomaly vraciame k autu a pokračujeme do Klužu, kde prichádzame niečo pred piatou.

Kluž a jeho zaujímavosti

Ubytovávame sa a ideme sa pozrieť do centra. Kluž, v ktorom žije početná maďarská menšina, je nielen rodným mestom Mateja Korvína, ale aj mesto odkiaľ pochádza Koložvárska kapusta (po maďarsky sa Kluž nazýva Koložvár).

Prechádzame okolo Pravoslávnej katedrály Adormirea Maicii Domnului, ktorá dominuje veľkému námestiu. Pred Katedrálou sa nachádza socha Avrama Iancu, rumunského revolucionára, prezývaného aj ako „Malý princ z hôr“. Oproti Katedrále sa zase nachádza pekná budova Národného divadla.

Pravoslávnej katedrály Adormirea Maicii Domnului v Kluži

Pokračujeme ďalej do centra a zastavujeme sa v jednej z mnohých reštaurácii na chutnú a lacnú večeru a skúšame aj miestne pivko.  Zanedlho prichádzame na ďalšie veľké námestie, kde sa rozkladá obrovský Kostol sv. Michala, pred ktorým zas nájdete sochu rodáka Mateja Korvína. Práve sa tu koná nejaký hudobný festival a po námestí sú porozkladané stánky s tradičnými výrobkami.

Národná opera

Chvíľku sa tu ešte prechádzame a nasávame atmosféru a potom sa už poberieme na hotel, predsa len ráno musíme vstávať okolo štvrtej, aby sme stihli lietadlo.

Ráno ešte rozospatí sa balíme a mierime na letisko, kde nás čaká chlapík z autopožičovne. Bez problémov vraciame auto a prechádzame cez kontroly. Let prebieha rýchlo a za hodinku už sme späť v Bratislave.

Kostol sv. Michala a socha Mateja Korvína

Rumunsko a Transylvánia nás veľmi prekvapili. Bolo to jedno z najväčších príjemných prekvapení na našich cestách. Vedeli sme síce, že sú tu historické mestečká a hrady, no ani sme netušili, že je ich je tu toľko a že sú také pekné. Cestou sme z auta skoro v každom mestečku videli nejaký hrad, či citedalu, ktorú sme kvôli krátkosti času už nestihli navštíviť. Mestá a pamiatky sú pekne zrekonštruované. Navyše ceny sú tu oproti západnej Európe stále veľmi priaznivé. Je vidno, že Rumunsko už objavili turisti, toľko sme ich tu nečakali. Nepríjemnou skúsenosťou ale bolo šoférovanie v Rumunsku. Dodržiavanie rýchlosti, prednosti a značiek tu nikomu nič nehovorí a zažili sme aj vytláčanie z ciest. Šoférovali sme už vo viacerých krajinách, kde bola „divoká“ premávka, no v Rumunsku sme zažili asi najviac nebezpečných situácií. Cesty okrem hlavných ťahov nie sú v najlepšom stave, a tak nám niekedy cesta trvala o dosť dlhšie ako sme predpokladali. No aj napriek tomu dúfame, že sa aj nám sem ešte podarí niekedy znovu pozrieť a navštíviť miesta, ktoré sme nestihli.