Exotický sultanát Brunej

Brunej je maličký štát, nachádzajúci sa v Juhovýchodnej Ázii na ostrove Borneo. Má takmer pol milióna obyvateľov a hlavný zdroj príjmov tohto štátu tvoria ropa a zemný plyn. Vládne tu sultán, ktorý patrí medzi najbohatších ľudí na svete. Hlavným mestom Bruneja je Bandar Seri Begawan (asi prvé mesto, v ktorom som bol a na jeho názov som vlastne prišiel až teraz keď píšem tento článok :) a jedným z úradných jazykov je aj angličtina, takže dohovoriť by sa nemal byť problém.

Platí sa tu brunejským dolárom, ale rovnako môžete platiť aj singapurským dolárom, na ktorý je brunejský dolár pevne viazaný a kurz medzi nimi je 1:1. Rátať treba ale s tým, že výdavok vám dajú v brunejských dolároch a neplatí to opačne, teda v Singapure brunejským dolárom nezaplatíte.

Brunej je teda ďalším štátom, ktorý navštevujeme na našej ceste. Odlietame z Kuala Lumpur ráno o siedmej, a tak už o tretej musíme opustiť hotel. Na hoteli si dáme zavolať taxík,  volajú nám Uber, ktorý nás odváža na autobusovú stanicu, odkiaľ odchádzajú autobusy na letisko. Už takto nejdeme prvýkrát, tak len rýchlo kupujeme lístky a nastupujeme do prvého autobusu, ktorý hneď aj odchádza.

Letíme leteckou spoločnosťou Air Asia, čo bola najlacnejšia možnosť ako sa dostať do Bruneja.  Online check-in máme spravený už dávnejšie, takže na letisku len tlačíme letenky v samoodbavovacom kiosku. Na letenkách je napísané, že by sme ešte mali ísť na kontrolu cestovných dokumentov na prepážku, no víza nepotrebujeme a pasy máme v poriadku, tak to vynechávame. Rýchlo prejdeme cez bezpečnostné kontroly, pasovú kontrolu a smerujeme na odletovú bránu. Lietadlo je takmer plné, ale okrem nás tu sedia asi už len dvaja turisti. Brunej asi nie je veľmi vyhľadávanou turistickou destináciou. V lietadle sa snažíme dospávať a po niečo viac ako dvoch hodinách letu pristávame v Bruneji.

Mešita Omar Ali Saifuddin Mosque

Pasová kontrola je celkom rýchla a bez problémov. Pracovníčka na pasovej kontrole sa akurát pousmeje, že „Slovakia“ a podotkne, že taký pas ešte nevidela. Dá nám pečiatku a smerujeme von z letiska, kde nás už čaká šofér z hotela na luxusnom džípe.

Odvoz z letiska bol v cene ubytovania, tak ho využívame. Odvážame sa rovno na hotel, no je ešte veľmi skoro, a tak nás ubytovať nemôžu. Rátali sme s tým, a tak si odkladáme aspoň ruksaky a veci, čo nebudeme potrebovať a vyrážame spoznávať mesto.

Čo všetko stihnúť v Bruneji za jeden deň?

Jedinou nevýhodou tohto hotela je jeho poloha. A tak je pre nás cesta do mesta celkom prechádzka. Centrum mesta ale nie je vôbec rozsiahle, a dá v pohode zvládnuť  pešo za jeden deň.

V meste nás prekvapuje, že je celkom ľudoprázdne, nikto nikde. Ale je poriadne teplo, takže miestni sa asi radšej vozia akoby chodili pešo.

My našu prehliadku začíname pri asi najznámejšej stavbe Bruneja – Mešite Omara Ali Saifuddina. Mešita je veľmi pekná, určite jedna z najkrajších aké som videl. Najprv si ju fotíme z ďalej spoza plota, potom vchádzame na nádvorie. Je možné ísť sa  pozrieť aj do vnútra mešity, ale sú na to presne určené časy, kedy tam môžu ísť nemoslimovia. Bohužiaľ sú to asi len dve hodiny v týždni, kedy je sprístupnená a to práve teraz nie je, tak sa dnu nedostávame. Obchádzame si ju však dokola. Okolo je jazero, na ktorom je postavená replika sultánskej lodi zo 16. storočia, na ktorú vedie chodník. Z tejto lodi je na mešitu asi najlepší výhľad. Okrem tohto chodníka vedie cez jazero ešte jeden, no tento ešte nie je úplne dokončený a na jeho konci je zatiaľ len stavenisko.

Brunej prevažne moslimská krajina a platí tu právo šaría, no napriek tomu tu ženy nemusia chodiť úplne zahalené. Mne ako turistke stačilo nemať odhalené plecia a kolená. Miestne ženy nosili na hlave šatku, no tiež nosili aj tričká s krátkymi rukávmi.

Mešitu obchádzame celú a od nej smerujeme do protiľahlého obchodného centra. Prechádzame ho krížom, kúpime si nejaké suveníry a v zmenárni pozeráme aké sú kurzy.

Mešita Omar Ali Saifuddin Mosque

Prechádzame až k prístavu, kde sa okolo nás zhŕkne skupinka domácich a ponúkajú nám rôzne výlety na loďkách. Nateraz ich ale odmietame a pokračujeme do uličiek mesta. Neďaleko sa nachádza aj autobusová stanica, kde si ideme pozrieť autobus na zajtra ráno do prístavu Muara. Informácie na internete sú rôzne, tak si ideme radšej overiť odkiaľ ide a o koľkej. Tiež sa tu pri nás zastavuje niekoľko taxikárov a ponúkajú nám odvoz, slušne ich odmietame, keďže žiadny odvoz nepotrebujeme.

V jednej z uličiek je aj zmenáreň, tak meníme pár kanadských dolárov. Kurz je síce lepší ako v nákupnom centre, no neskôr nachádzame zmenáreň s ešte lepším kurzom. Trocha ľutujeme, že sme so zmenou ešte nepočkali. Vo väčšine zmenární tu majú vypísané kurzy aj podľa bankoviek. Teda ak meníte 20 alebo 50 dolárovú/eurovú bankovku, dostanete horší kurz ako keď meníte 100 dolárovú/eurovú. 

Teng Yun Temple

Je čas obeda, obchádzame niekoľko pizzerií, no chcelo by to niečo miestne. Pred nami zbadáme dvoch mužov v kravatách, ktorí vyzerajú ako miestni manažéri nejakej firmy na obednej prestávke a vchádzajú do vývarovne na druhej strane ulice. Keď tam idú na obed oni, prečo by sme nemohli my. Nasledujeme ich. Vnútri to ozaj vyzerá ako vývarovňa na obedové menu. Čašníčka vie po anglicky iba jedna a sme tam jediní  turisti, tak našej pozornosti neujde ako ostatné čašníčky posielajú za nami práve, tú ktorá rozpráva po anglicky. Jedlá v jedálnom lístku nám veľa nehovoria, no trochu sa poradíme a niečo si vyberáme. Nakoniec vôbec neľutujeme, síce už vôbec nepamätám čo to bolo, si ale chutilo to a navyše to bolo aj dosť lacné, tak odchádzame spokojní.

Pamätník Mercu Dirgahayu 60

Znova sa vnárame do uličiek a chtiac nechtiac sa dostávame k starému čínskemu chrámu Teng Yun Temple, ktorého názov v preklade znamená Chrám letiacich oblakov. Kúsok od neho sa nachádza malé mauzóleum Raja Ayang, ku ktorému sa viaže zvláštna legenda. Podľa nej bola  Raya Ayang miestna žena, ktorá tu žila v 15. storočí a mala vraj pomer so svojím bratom, čo je samozrejme proti islamským zákonom. Mal ju za to čakať trest smrti, no vraj nikto nemal to srdce ženu zabiť, a tak ju namiesto toho zavreli do podzemného väzenia, kde žila až do smrti.

Hlavnou ulicou sa vraciame k prístavu, kde sa nachádza aj pamätník Mercu Dirgahayu 60. Ak sa čudujete prečo má také čudné meno, tak je to preto, lebo je to pamätník na pamiatku šesťdesiatych narodenín sultána Haji Hassanal Bolkiaha a znázorňuje arabskú číslicu 60.

Na opačnej strane rieky Sungai Brunei  sa nachádza plávajúca dedinka Kampong Ayer. Prichádza k nám jeden miestny na člne, a tak zjednávame cenu a nastupujeme do loďky. Výlet k týmto plávajúcim dedinkám je tu celkom obľúbený, rovnako môžete po rieke absolvovať aj výlet za opicami s veľkým nosom (Proboscis Monkey), ale ten máme na pláne v Malajzii, tak ho tu vynechávame a dohadujeme sa na výlete iba k plávajúcim dedinkám.

Kampong Ayer, prezývaný aj „Benátky Východu“  je vlastne niekoľko desiatok menších dediniek, ktoré sa postupne rozrastali a spojili sa do jednej veľkej dediny. S kapitánom našej loďky sme veľmi spokojní. Je to mladý domáci, ktorý má dom v tejto plávajúcej dedinke, tak nám ukazuje aj ten. Okrem toho je tu aj škola, mešita a všetko, čo ľudia na život potrebujú. Berie nás aj k novostavbám, domom, ktoré tu boli postavené len nedávno a sú už plne moderné ako klasické domy na pevnine. Rozpráva nám, že už väčšina ľudí sa z týchto dediniek sťahuje do klasických domov a už tam trvale žije iba minimum ľudí. Je to veľmi zaujímavé a páči sa nám to. Našu plavbu končíme tam, kde sme ju aj začali a my pokračujeme v spoznávaní mesta.

Plávajúce dedinky v Bruneji

Plávajúce dedinky v Bruneji

Moderné stavby na vode v plávajúcich dedinkách

Hlavnou ulicou okolo parku Omar Ali Saifuddien sa vraciame až na križovatku, v strede ktorej sa nachádzajú známe hodiny Memorial Clock. Zaujímavé je, že takmer celé doobedie sme nestretli ani jedného turistu, no poobede sa ich už zopár vynorilo, a tak sem tam nejakého stretneme.

Memorial Clock

Budovy v centre Bruneja

Prechádzame sa ešte uličkami, ktoré sme ešte neprešli a obdivujeme zaujímavé budovy rôznych ministerstiev a úradov. Našu prehliadku mesta zakončujeme pri Royal Regalia Building, múzeu, ktoré je venované 50 rokom vlády sultána Hassanala Bolkiaha. Ideme aj dovnútra. Vstup je zadarmo, no nemôžeme si so sebou zobrať žiadne veci ani fotoaparáty. Dajú nám kľúče od skriniek, kde si musíme všetko odložiť. I keď múzeá a podobné veci veľmi neobľubujem, tu sa mi to celkom páči. Je tu vystavených množstvo vecí, ktoré sa týkajú brunejského sultána. Napríklad dary, ktoré dostával od prezidentov iných krajín, koče, cennosti a tak ďalej. Je to celkom rozsiahle, a tak tu trávime celkom dosť času. Aspoň sme trocha ušli pred horúčavou, ktorá je vonka, no zasa pri odchode sme už aj dosť premrznutí z klimatizácie, ktorá je pustená naplno.

Po celom dni máme už toho celkom dosť. Pomaly ideme teda na hotel. Konečne sa ideme zložiť na izbu, ktorá je celkom luxusná.

Royal Regalia Building

Budovy v centre Bruneja

Z Bruneja do Malajzie

Ráno nám o 06:30 odchádza autobus, no z hotela sa dávame odviesť o niečo skôr, keďže informácie o autobuse sa dosť rozchádzali. Jedny tvrdili, že ide o 06:15. Číslo autobusu, ktorým máme ísť do mestečka Muara tiež nebolo jasné. Ráno sa ale všetko ujasňuje. Prichádza ešte jeden turista, ktorý má tiež podobné informácie, no tiež nie úplne jasné, rovnako ako my. Pýtame sa domácich a nakoniec berieme autobus číslo 38, ktorý odchádza o 6:30.

Cesta do Muary nie je až tak vzdialenostne dlhá, no autobus stojí stále, keď niekto zvoní alebo kýva, a tak sa časovo celkom naťahuje. Prichádzame do mestečka Muara, vystúpime a pracovník autobusovej spoločnosti nám hneď vraví, že autobus do prístavu Serasa práve odišiel a musíme počkať na ďalší. To nám veľmi nevyhovuje, keďže podľa našich informácii by mala loď do Malajzie odchádzať o 08:00 a chceli by sme ju stihnúť. No iné nám neostáva, a tak čakáme. Autobus nakoniec prichádza o niečo skôr. Lístok, ktorý máme z predchádzajúceho autobusu nám platí aj na tento, tak len nastupujeme, chvíľu ešte čakáme  a po pár minútach sa konečne pohneme. Na autobusoch v Bruneji je super to, že nech ide akokoľvek ďaleko, cestovné je vždy jeden brunejský dolár.

Do prístavu je to už len kúsok. Rýchlo sa ponáhľame kúpiť lístky na loď na ostrov Labuan, aby sme to ešte stihli. Po dobehnutí k okienku zisťujeme, že loď ide až 08:30, a tak máme dostatok času. Pár minút pred odchodom sa otvoria dvere a pracovník bezpečnostnej služby zakričí, že môžeme ísť. Prechádzame cez bezpečnostnú kontrolu, kde ale nemajú skenery, a tak kontrolujú batožinu ručne. Trochu sa zhrozíme, keď pozrieme na naše plné ruksaky a pomyslíme si ako to ideme teraz všetko vybaľovať. No našťastie bezpečnostný pracovník iba pootvorí ruksak, nakukne dovnútra a posiela nás ďalej na pasovú kontrolu.

Týmto vlastne opúšťame Brunej a nastupujeme na loď smerujúcu do Malajzie na ostrov Labuan. Plavba je celkom dlhá, ale pokojná. Míňame na nej množstvo ropných veží, ale inak nie je ničím zaujímavá a my sa snažíme dospávať krátku noc.

Brunej nás nakoniec veľmi milo prekvapil. Mysleli sme si, že tu nebudeme mať čo robiť, ale jeho krátka návšteva určite stála za to. Ak budete niekedy na Borneu, nevynechajte ho ani vy.