Borneo - ostrov nosatých opíc

Borneo je tretí najväčší ostrov na zemi s rozlohou väčšou ako Nemecko a Veľká Británia dokopy. Jeho územie je rozdelené medzi tri štáty Malajziu, Indonéziu a Brunej. Keď sa povie Borneo, človek si predstaví skutočnú exotiku, pláže, dažďové pralesy a množstvo exotických živočíchov a rastlín. Toto všetko nás na Borneu naozaj čakalo.

Dostať sa na Borneo nie je až také komplikované ako sa to môže zdať. Priamo Z Kuala Lumpur lieta do niekoľkých miest na Borneu nízkonákladovka Air Asia. My sme sa rozhodli, že na Borneo navštívime malajskú časť a maličký štát Brunej na severe ostrova. Z Kuala Lumpur teda letíme rovno do Bruneja, kde trávime deň.

Do Malajzie prichádzame z Bruneja loďou a vstupujeme na ostrove Labuan. Vstupné formality prebiehajú rýchlo a bez problémov. Na ostrove sa neplánujeme zdržať a najbližšou loďou pokračujeme do Kota Kinabalu. Máme ale pár hodín čas a tak sa ideme trocha prejsť po mestečku. Všade sme predtým čítali, že sa tu dá lacno nakúpiť, a tak pozeráme nejakú kameru, ale nejako extra lacné nám to nepríde. Hľadáme teda aspoň nejakú normálnu reštauráciu, kde by sme si sadli na obed a potom sa vraciame do prístavu. Plavba do Kota Kinabalu je ešte celkom dlhá, našťastie aspoň more je pokojné.

V prístave v Kota Kinabalu nás už čaká množstvo naháňačov, taxikárov a rôznych otravovačov. Všetkých ale odmietame a peši sa vyberáme na hotel, ktorý zasa nie je až tak ďaleko. Cestou sa ešte zastavíme v zmenárni, kde meníme brunejské doláre, ktoré nám ešte ostali. Večer sa vyberieme na malú prechádzku po meste a zakončíme ju na miestnych trhoch.

Ráno smerujeme späť do prístavu. Dnes máme v pláne island hopping po okolitých ostrovoch. V prístave je niekoľko stánkov, kde tieto výlety na ostrovy ponúkajú. Môžeme si vybrať, koľko ostrovov a ktoré chceme navštíviť. Od toho sa odvíja aj cena:

Dva ostrovy – 33 myr

Tri ostrovy – 43 myr

Štyri ostrovy – 53 myr

My si vyberáme výlet na tri ostrovy a v jednom zo stánkov ho rezervujeme. V prístave ale panuje celkom chaos. Je tu strašne veľa čínskych turistov a niekto nevie kam má ísť. Pred vstupom na loď musí mať každý aj záchrannú vestu, no dopátrať sa kde si ju máme zobrať nám dá celkom zabrať.

Pulau Sapi

Ako na prvý smerujeme na ostrov Sapi. Je tu pekná piesková pláž, čistá a teplučká voda, ale aj celkom veľa čínskych turistov. Na tomto ostrove je ale asi najkrajšie šnorchlovanie. Vlastne ani netreba šnorchlovať, stačí vojsť asi po pás do vody a okolo nás hneď plávajú stovky pestrofarebných rybičiek. Nádhera. Na ostrove trávime asi tri hodiny, z čoho väčšinu času len ležíme na pláži alebo pozorujeme rybičky vo vode.

Pulau Sapi

Pulau Manukan

Ostrovček Manukan je druhý v poradí, ktorý navštevujeme. Prostredie sa nám tu páči viacej ako na predošlom a je tu aj menej turistov ako na predošlom. Na ostrove je niekoľko reštaurácii, my si vyberáme jednu miestnu vývarovňu, kde si dávame lacný a chutný obed. Potom sa už len trocha prejdeme a zaliehame na pláž. Pláž je tu troška krajšia ako na predošlom ostrove na zasa podvodný život už nie je taký pestrý a aj rybičiek je pomenej.

Pulau Manukan

Pulau Mamutik

Ostrov Mamutik je posledný, ktorý navštevujeme. Po príchode na ostrov sa trocha zamračí a v diaľke vidíme ako prichádza búrka. Našťastie ostrov míňa a my môžeme nerušene ležať na pláži a kúpať sa v mori.

Pulau Mamutik

Jašter na pláži – Pulau Mamutik

Späť v Kota Kinabalu

Do Kota Kinabalu sa vraciame až večer. Smerujeme rovno na hotel, kde dohadujeme výlet na nasledujúci deň a potom smerujeme znova na trhy. Tieto trhy sa konajú každý večer pri pobreží a sú úplne super. Môžete tu kúpiť aj nejaké suveníry, ale hlavne jedlo. Najlepšie je, že si vyberáte z čerstvých rýb a morských plodov, ktoré vám potom pripravia na spôsob aký si vyberiete. My si vyberáme rybu a nejaké chobotnice s ryžou, ktoré si dávame ugrilovať, na pitie samozrejme dobré pivko a čerstvý kokos. Ako dezert stále vyskúšame nejaké miestne divné ovocie alebo napríklad grilovaný banán natretý maslom a obalený v cukre alebo durian.

Pekné riešenie kruhového objazdu v Kota Kinabalu

Na dnešný deň máme naplánovaný safari výlet na pozorovanie najzvláštnejšieho druhu opice, akú som kedy videla - Kahaua nosatého alebo  po anglicky Proboscis Monkey a Fireflies - teda niečo ako svätojánskych mušiek. Výlet sa ale začína až poobede a tak doobedie využívame na prehliadku Kota Kinabalu. V meste je pár zaujímavých vecí, ktoré sa oplatí pozrieť, keď už sme tu a máme chvíľu voľný čas. Zároveň je dnes nedeľa a v centre mesta sa konajú veľké trhy, ktoré ani my nevynechávame. Kúpiť sa tu dá ozaj asi úplne všetko oblečenie, jedlo, ovocie, zelenina, domáce zvieratá (a to nie len mačky, psy, vtáčiky a rybičky ale napríklad aj žaby a slimáky), rôzne mušle, koraly, elektronika atď. Trhy sú super. Dávame si tu aj obed a ochutnávame napríklad rozmixovaný ananás so smotanou ktorý je úžasný.

Na trhoch kúpite ozaj všetko za dobré ceny

Napríklad aj žabu

Proboscis Monkey a Fireflies z Kota Kinabalu

Tento výlet tu ponúkajú v rôznych agentúrach v meste alebo v prístave. My ho nakoniec rezervujeme na hoteli. Šofér aj s mladým sprievodcom po nás prichádzajú asi o druhej poobede a celý výlet by mal zabrať nejakých osem hodín. Nastupujeme do malého mikrobusu, v ktorom je okrem nás asi päť ďalších turistov a vyrážame z Kota Kinabalu ku rieke Klias River, kde sa nachádza prírodná rezervácia. Je to približne 120 kilometrov a po ceste máme akurát jednu zástavku. Kým tu čakáme na ostatných z nášho mikrobusu si všimnem ako Číňania jedia nejaké zvláštne ovocie. Kupujem ho teda aj ja. Ochutnávame, na začiatku sa nám to zdá divné, no je to chutné. Neskôr sa dozvedáme, že ovocie sa volá salak alebo hadie ovocie a chutí tak trochu ako jahody, a tak si to už kupujeme stále, keď ho zbadáme.

Klias River

Po príchode do lounge, kde začína naša plavba po rieke nás už čaká drobné občerstvenie v podobe grilovaných banánov a kávičky. A potom už nastupujeme na malú loďku, ktorou sa plavíme po rieke. Cieľom je vidieť Proboscis Monkey, ktorý žijú len tu na Borneu. A po pár metroch plavby sa nám to aj darí. Niekoľko ich zbadáme v korunách stromov, no nanešťastie rýchlo utečú. Potom dlhšiu dobu vidíme len množstvo makakov. Tieto sme ale videli aj v Kuala Lumpur a vlastne ich môžeme vidieť takmer všade.

Od nášho sprievodcu sa dozvedáme veľa zaujímavých informácii, či už o tomto parku, opiciach alebo o živote v Malajzii. Plavba trvá asi dve hodinky a pred návratom späť do lounge sa nám znova podarí vidieť aj opice Proboscis, ktoré tento krát tak rýchlo neutečú, a tak si môžeme vychutnať pohľady na ne. Sú to neskutočne smiešne opice. Okrem veľkého nosa, majú ešte väčšie brucho a zväčša len sedia na konári a pozorujú okolie.  

Po návrate je pre nás už nachystaná večera v podobe švédskych stolov a my ochutnávame ďalšie miestne špeciality. Najedení sa tesne pred zotmením vraciame späť na loďku a ideme pozorovať Fireflies. Sú to malé svetlušky, ktoré žijú na určitých druhoch stromov. Keď sa priblížime k takému stromu, sprievodca začne blikať baterkou čím vlastne akoby „naštartuje“ mušky, ktoré začnú blikať tiež. Je to podobné ako naše svätojánske mušky s tým rozdielom, že tieto nesvietia stále, ale blikajú. Na niektorých stromoch je ich veľké množstvo a keď sa všetky rozblikajú vyzerá to ako vianočný stromček.

Na hotel do Kota Kinabalu sa vraciame až neskoro v noci, a keďže skoro ráno odchádzame, čaká nás ešte balenie.

Proboscis Monkey pri Klias River

Dnes prelietame do ďalšieho mesta na Borneu, približne 350 km vzdialeného Sandakanu. Z Kota Kinabalu je možné dostať sa do Sandakanu aj autobusom, ale keďže letenka stojí len okolo 10 eur a lietadlom ušetríme minimálne 5 hodín cestovania, nie je o čom a vyberáme si cestu lietadlom.

Ráno si voláme UBER na letisko, no samozrejme, keď sa najviac ponáhľame, ten neprichádza a našu objednávku ruší. Hľadáme rýchlo v okolí nejaký taxík. Neďaleko jeden nachádzame snažíme sa zjednávať cenu, no šofér vie, že sa nemáme ako ináč na letisko dostať a iné taxíky v okolí nevidíme, a tak berieme tento pekne predražený. Let do Sandakanu ani nevieme ako ubehol, celý ho prespávame a budíme sa až po pristaní.

Na letisku nás už čaká náš sprievodca a šofér, s ktorým ideme na dvojdňové safari ku Kinabatangan River. Je ale sedem hodín ráno a odchádzame až pred obedom a tak nás najprv odvážajú do orangutanieho rehabilitačného centra.

Makakov je všade dosť

Sepilok Orang Utan Rehabilitation Centre

V tomto centre sa starajú o malé či zranené orangutany, ktoré boli nájdené na plantážach či odobrané pytliakom. Snažia sa im pomôcť a potom ak je to možné vrátiť späť do voľnej prírody. Do centra sa platí vstupné 30 myr pre zahraničných turistov. Pre domácich je podstatne lacnejšie. Okrem toho sa platí aj za používanie „profesionálneho“ fotoaparátu. Našu zrkadlovku ale vyhodnotia že je „OK“ a našťastie nemusíme platiť. Okrem fotoaparátu si dovnútra nemôžeme zobrať nič. Sú tam na to pripravené skrinky, ku ktorým zadarmo dostávame kľúč a môžeme si tam nechať veci.

Už hneď po vchode ako prechádzame pralesom zbadáme jedného orangutana, ktorý tam šantí na stromoch. Prechádzame po vyznačených chodníkoch a orangutan ide pomaly za nami. Najprv sa ideme pozrieť do rehabilitačného centra, kde chovajú úplne malé orangutany a potom prechádzame pozrieť na kŕmenie. Kŕmenie je presne v určenú hodinu, my sme tam, aj dosť turistov sa nazbieralo, ale orangutany neprichádzajú. Celkom dlho im z jedla kradnú iba veveričky. Keď žiadny orangutan neprichádza, pritiahne tam pracovník centra jedného za ruku. Tento chvíľu šantí na lanách a potom dá najavo čo si o tom myslí tým, že sa na to všetko vyčúra a ujde do pralesa.

Čas ale pokročil a my sa pomaly poberáme von z centra, kde nás už čaká náš sprievodca a šofér.

Orangutan pri chodníku v Sepilok Orang Utan Rehabilitation Centre

Ja sa vám tu na všetko vyčúram

Safari na Kinabatangan River

Z orangutanieho centra najprv ideme na obed do neďalekej reštaurácie. Tam potom po nás prichádza autobus a spolu s ďalšími asi desiatimi spolucestujúcimi sa vydávame do asi 120 kilometrov vzdialeného Bilitu. 120 kilometrov nie je až tak veľa, ale cesta celkom dosť dlho trvá. Väčšina cesty prechádza cez palmové plantáže, kde pestujú palmy na výrobu oleja. Tu na Borneu, ale aj v okolí Kuala Lumpur je týchto plantáži neskutočné množstvo. Je to dosť smutný pohľad, keď si predstavujeme, že kvôli nim  sa vypaľujú pralesy a ničí príroda. Mysleli sme si, že väčšinu Bornea bude predstavovať hustý dažďový prales, no ten začína až pár kilometrov pred riekou Kinabatangan.

Po celkom dlhej jazde prichádzame do Bilitu. Bilit vlastne tvorí iba zopár rezortov, ktoré ponúkajú ubytovanie a safari po rieke Kinabatangan. Ceny tu vôbec nie sú nízke, začínajú sa približne na 180 eur na jednu noc, čo zväčša zahrňuje safari na rieke, ubytovanie a všetku stravu. Ponuka je naozaj obmedzená, a tak je najlepšie rezervovať si svoju lodge čo najskôr. My si z neveľkej ponuky ešte doma vyberáme  a rezervujeme Bilit Adventure Lodge.  Z malého prístavu prestupujeme na loď, ktorá nás odváža posledných pár sto metrov cez rieku do našej lodge. Hneď po príchode nás čaká malé občerstvenie a ideme sa ubytovať do našej chatky.

Chatky sú celkom v pohode, jediné čo nám vadí je množstvo jašteríc, ktoré v nich pobehujú, nejako nám síce nevadia a aspoň žerú komáre, nie je to ale nič príjemné. Inak je to tu úplne divočina a prales, iba tých pár chatiek, v ktorých sme ubytovaní a nič iné. Chvíľu si oddýchneme a o štvrtej poobede  odchádzame na plavbu po rieke. Ideme na dvoch malých motorových člnoch. Pár minút po vyplávaní zbadá náš sprievodca v hustom pralese na brehu rieky orangutana. Je ale dosť ďaleko a hlavne v hustom poraste, tak vidieť ho je dosť náročné. Celá plavba trvá približne dve hodiny a sme s ňou spokojný. Vidíme hlavne množstvo Proboscis Monkey, rôznych druhov vtákov a aj nejaké iné druhy opíc. Výhľady okolo rieky sú ale veľmi pekné.

Proboscis Monkey majú poriadne „pivné“ brušká

Proboscis Monkey počas safari na Kinabatangan River

Po návrate nás čaká chutná večera a po večeri sa ešte rozhodneme absolvovať nočnú prechádzku pralesom. Sprievodca tvrdí, že uvidíme rôzne druhy vtákov z blízka. Veľmi tomu neverím však ako môžeme v noci po tme v pralese vidieť nejakého vtáka? A má pravdu. Pestrofarebné vtáčiky spia na konároch, a tak sa k nim môžeme priblížiť úplne blízko a pozorovať ich. Tiež vidíme rôzne druhy hmyzu a pavúkov.

Zoborožec na Borneu pri Kinabatangan River

Farebné vtáčiky na Borneu pri Kinabatangan River počas nočnej prechádzky džungľou

Rybárik na Borneu pri Kinabatangan River počas nočnej prechádzky džungľou

Ráno vstávame veľmi skoro a hneď ideme na ranné safari po rieke. V rieke vraj žijú aj krokodíly a všade sú aj tabuľky o zákaze kúpania kvôli krokodílom. Celú hodinu pohľadom prehľadávame hladinu rieky, no bohužiaľ  žiadneho sme nevideli. Rovnako je tu možné vidieť aj slony, to je ale už čoraz ťažšie, keďže pytliaci ich lovia a kvôli stále miznúcemu pralesu miznú aj slony. Ráno tiež vidíme niekoľko opíc Proboscis, ale ináč nič zaujímavé oproti včerajšiemu safari. Po príchode späť do Lodge máme už nachystané raňajky. Po raňajkách po nás prichádza šofér a odváža nás späť do Sandakanu do nášho hotela.

Sandakan

Prichádzame celkom skoro, no v hoteli nás našťastie bez problémov ubytujú. Sme aj celkom dosť unavený, a tak chvíľu len oddychujeme na izbe. Pred obedom sa ideme trocha prejsť a nájsť niečo na jedenie. Veľa toho tu priamo v meste nie je. Nachádzame akurát trhy, po ktorých sa prechádzame a nachádzame zasa nejaké čudné ovocie, ktoré sme ešte nikde nevideli tak ochutnávame. Prejdeme sa po promenáde, kde vo vode zbadáme viac ako dvojmetrového varana.

Výhľad na mesto z reštaurácie na streche hotela

Promenáda v Sandakane

Sandakan je jedno z najlacnejších miest, kde sme kedy boli. Však dať si večeru na promenáde s výhľadom na more a pitím za dve eurá pre dve osoby? To je možné už len na veľmi málo miestach. Asi to bude aj tým, že tu veľmi veľa turistov nechodí. A keď sa prechádzame po meste, tak si skôr pripadáme my ako atrakcia, keďže sa každý za nami obzerá a zdraví nás.

Náš hotel má celkom vysokú budovu a na streche sa nachádza reštaurácia, odkiaľ je pekný výhľad na mesto a celé okolie, tak tu pri pivku trávime zvyšok večera. Ráno sa odubytovávame, prejdeme sa ešte trocha po meste a hľadáme nejakú miestnu dopravu, ktorá by išla na letisko. Vykríkne na nás vodič jedného mikrobusu či ideme na letisko, a tak nastupujeme. Odváža nás až úplne k letisku, kde absolvujeme všetky bežné procedúry a odlietame späť do Kuala Lumpur.