Západná Austrália, Gibb River Road: Manning Gorge, Galvans Gorge

Dnes nás čakajú ďalšie dva kaňony pri Gibb River Road, ktoré rozhodne patria k tomu najkrajšiemu, čo tu môžeme vidieť: Manning Gorge a Galvans Gorge. K Manning Gorge je to trojkilometrová túra a na úvod potrebujeme preplávať Manning Creek, v ktorom žijú aj sladkovodné krokodíly. Galvans Gorge sú menšie a je to k nim len necelý kilometer, no sú to jedny z najfotogenickejších vodopádov.

Manning Gorge patria k jedným z najkrajších. Súhlasíte?

Manning Gorge

Ráno si dávame čo najskôr raňajky, auto a veci nechávame v kempe, balíme len plavky, uteráky, vodu a nejaké jedlo na pol dňa. Ideme na pláž, kde sme sa včera kúpali. Tu je pripravený rozrezaný súdok. Vyzliekame sa do plaviek, všetko si dávame do tohto súdka, aby sa nám to nezamočilo a ten pred sebou tlačíme a plávame na druhú stranu. Šírka rieky je asi 50 metrov, no na väčšine dotiahneme aj na dno, iba na pár krátkych úsekoch je voda hlbšia. Krokodíla našťastie nevidíme. Na druhej strane sa prezliekame do suchých vecí a vyrážame na túru.

Manning Creek, v ktorom žijú aj krokodíly, no musíme ho preplávať a môžeme sa v ňom aj kúpať

Čakajú nás tri kilometre ku kaňonu a vodopádom. Po pár metroch zbadám pekného papagája a snažím sa ho odfotiť. Ako ho naháňam, stúpim do nejakej diery a padám. Našťastie si to odnesie len odreté koleno a objektív. Ďalej si už radšej dávame väčší pozor. Túra nie je nijako zložitá. Väčšinou sa ide po rovine, sem tam prechádzame cez nejaké skaly. Trochu sa to zhorší až na konci túry, kedy je potrebné zísť dole do kaňonu. Najprv máme trocha problém nájsť chodník, vyberáme sa zlým smerom, prejdeme ale len pár metrov a vrátime sa späť. Potom už ideme správnym smerom a schádzame dole.

Pekné vtáčiky sú všade v okolí

Aj takéto biele papagáje vidíme celkom často

Manning Gorge sú celkom veľké a aj keď sú tu nejakí ľudia, sú roztratení po okolí, takže skôr máme pocit, že je tu málo ľudí. Najprv sa vydávame na pravú stranu. Tá má výhodu, že tam doobeda nesvieti slnko. Voda pod vodopádmi vyzerá, že je veľmi hlboká, no je aj príjemne osviežujúca, a tak skáčeme do vody a plávame až pod vodopády. Odvážnejší skáču aj dole z vodopádov. Je to ale celkom dosť vysoko, takže niektorí so skokom majú dosť problémy. Väčšinu času trávime na tejto strane, no potom sa prejdeme pozrieť aj na druhú stranu. Tiež sa tu na chvíľu okúpeme a po skalách vyliezame hore nad vodopády. Odtiaľ sú zasa iné pohľady a dá sa pokračovať popri riečke aj ďalej. Sú tam ďalšie jazierka, celkom veľké, ale voda v nich je už skôr plytká. Tu sa už nikto nekúpe a vlastne tu teraz ani nikto nie je. Vraciame sa teda späť. Balíme veci a postupne rovnakou cestou ako sme sem prišli, sa vraciame ku kempu. Cesta späť je troška horšia. Ideme cez obed a slnko už dobre páli. Pred kempom musíme znova preplávať Manning Creek, rovnako ako keď sme išli sem. Aspoň sa opäť osviežime.

Vodopád v Manning Gorge

Voda je veľmi hlboká, ale plávame až pod vodopády

Nad vodopádmi Manning Gorge sú ďalšie ale už menšie jazierka

Kaňon pod Manning Gorge

Galvans Gorge – najfotogenickejší gorge na Gibb?

V kempe si uvaríme obed, pobalíme všetky veci a odchádzame. Vrátime sa 7 kilometrov späť na Gibb River Road k Mount Barnett Roadhouse. Po Gibb ale nepokračujeme ešte ďalej, ale sa vraciame 15 kilometrov späť. Na parkovisku napravo v našom smere jazdy je len pár áut. Parkujeme medzi nimi, znova zbalíme do ruksaka pár vecí a ideme ku Galvans Gorge.

Krátky chodník pomedzi baobaby ku Galvans Gorge

Vodopády sú od parkoviska vzdialené len necelý kilometer, takže je to len krátka prechádzka. Keď k nim prichádzame, nevieme sa vynadívať. Veľmi sa nám zapáčia. Sú totižto veľmi fotogenické. Hore na vrchole útesu je veľký baobab, pod ktorým po skalách padá vodopád do jazierka, v ktorom sa dá kúpať.

Veľký baobab nad Galvans Gorge

Galvans Gorge sú podstatne menšie ako Bell Gorge alebo Manning Gorge, to im ale určite neuberá na kráse. Je tu síce menej ľudí ako pri Manning Gorge ale tým, že sú malé, sa zdá akoby ich tu bolo o niečo viacej. My hneď skáčeme do vody a párkrát si zaplávame k vodopádu a späť. Na vodopád sa dá aj vyliezť, ale pozor, lebo skaly, po ktorých tečie voda sú strašne šmykľavé a vidíme ako odtiaľ pár ľudí aj spadne. Treba si dávať pozor.

Pekný vodopád v Galvans Gorge, na ktorý sa dá aj vyliezť, no je poriadne šmykľavý

Po kúpaní trávime hodnú chvíľu na brehu a zbadáme ako si ľudia vpravo od nás niečo ukazujú vo vode. Nevieme čo to je, tak tomu nevenujeme pozornosť, no po pár minútach okolo nás vo vode prepláva had. Nie je veľký, má možno tak 40 – 50 centimetrov, no máme pred ním rešpekt, keďže tu žije niekoľko druhou hadov, ktoré sú smrteľne jedovaté. Z vody potom vlezie do trávy a my ho už viac nevidíme, no nejako si začneme viac kontrolovať naše miesto, či sa k nám neblíži.

Galvans Gorge

Ako dopadlo naše kempovanie pri Barnett River Gorge?

Vôbec sa nám nechce, ale už je čas, aby sme sa pobrali ďalej. Za Mount Barnett Roadhouse prichádza na brodenie prvej z veľkých riek, ktoré križujú Gibb River Road. Barnett River mala v júli, keď napršalo hĺbku cez meter a bola neprejazdná, teraz je našťastie malá a má len okolo 20 centimetrov, takže to v pohode zvládame.  Dnes zatiaľ netušíme, kde budeme kempovať, no ideme cestou a hľadáme na offline mape, ktorú máme stiahnutú, nejaké kempovacie miesto.

Barnett River Crossing

Je už podvečer a veľmi ďaleko sa nám nechce. Na mape ale nachádzame Barnett River Gorge, pri ktorom by mali byť aj kempovacie miesta. Je to od nás 30 kilometrov. Volíme teda, že ideme tam.  Prichádzame k odbočke z Gibb, ktorá by mala smerovať na toto miesto. Veľmi sa nám ale nepáči. Je to úzka a veľmi zlá cesta. Je to ale len päť kilometrov, tak si vravíme že to zvládneme. Tých päť kilometrov sa ale hrkáme necelú hodinu. Cez veľké skaly, vyjazdené koľaje a hlboké jamy. Prichádzame na parkovisko. Nikto tu nie je, no sú tu dve miesta, kde vyzerá, že často kempujú.

Po vystúpení z auta ale nemáme dobrý pocit. Je tu strašne cítiť dym z požiarov. Ideme sa prejsť ešte asi kilometer a pol k Barnett River Gorge a tam je všetko vyhoreté. Všade naokolo je čerstvé spálenisko. Kým sa vrátime späť k autu, sa neďaleko od nás rozhorí ďalší požiar. Usudzujeme, že nebude veľmi bezpečné tu ostávať do rána. Na jednej strane nám bude všetko smrdieť od dymu, ktorý tu strašne cítiť a na druhej strane, požiar je celkom blízko nás. Ak sa teda v noci ešte priblíži viac, môže to byť aj nebezpečné.

Okolie Barnett River Gorge je vyhorené a v diaľke stúpa dym

Kempovanie pri Hann River Crossing

Nastupujeme do auta a pomaly ideme späť. Vtedy nás napadne, že neďaleko pri Hann River by malo byť tiež kempovisko. Nahadzujeme ho do mapy a zisťujeme, že to je len 30 kilometrov naším smerom. Je rozhodnuté ideme tam. V diaľke ešte vidíme, že nám niečo prebieha cez cestu. Myslíme si, že je to krava ako väčšinou. No toto je veľmi malé na kravu. Keď prichádzame bližšie zbadáme, že je to divoký pes dingo, ktorý tu žije.

Dinga odfotíme len z diaľky. Nájdete ho na fotke?

Po niečo viac ako hodinke prichádzame k Hann River. Prebrodíme ju a hneď odbáčame vpravo na kempingové miesto. Je to pekné miesto, kde je vidieť, že sa zvykne kempovať. Je už tesne pred západom slnka, parkujeme na rovnom mieste a rozkladáme spanie a varíme večeru. Tu už našťastie vôbec necítiť dym a ani v okolí nevidieť žiadny požiar. Tak večer pokojne zaliehame.

Jednoduché kempingové miesto pri brode cez Hann River

Od Hann River na Ellenbrae Station

Rieka Hann River tiež zvykne byť celkom veľká, no teraz má hádam tak 10 centimetrov. Ráno sa v nej umyjeme, navaríme si raňajky a fotíme pekné papagáje, ktoré lietajú okolo nás a vyspevujú. Dnes nás čaká dlhý presun. 130 kilometrov, čo síce nie je veľa, ale v austrálskej divočine, nikdy neviete koľko to bude trvať. Chceme teda vyraziť čo najskôr.

Na tomto úseku nič zaujímavé nie je, takže myslíme, že to bude viac menej len prejazd. Cestou ale pre istotu pozeráme, či sa nám predsa len nepodarí niečo zaujímavé nájsť. A nakoniec aj nachádzame. Kým prídeme na križovatku Gibb River Road s Kalumburu Road okrem pár malých brodov nič zaujímavé nevidíme. No na tejto križovatke, odbáčame 3 kilometre po Kalumburu Road. A tu prvý a vlastne aj poslednýkrát vidíme samotnú rieku Gibb River. I keď ideme celý čas po ceste, ktorá je po nej pomenovaná, rieka tečie pozdĺž a nikde sa s ňou nestretne. Tak aspoň teraz ju vidíme. Pri jej brode je tiež bezplatné kempovisko a pár ľudí tu aj kempuje. My ju ale nebrodíme. Odstavujeme auto pri ceste a bočnou uličkou sa vydávame hľadať Aboriginské skalné maľby, ktoré by tu mali byť.

Skalné maľby pri brode cez Gibb River

Nie je to nijako označené, tak ideme len po chodníkoch, ktoré sú vychodené. Niekedy už ale nevieme či ich vychodili kravy alebo ľudia. No po pár minútach ich nakoniec nachádzame. Sú síce za plotom, no ten je nízky, tak ho preskočíme, spravíme pár fotiek a potom sa vrátime späť k autu.

Aboriginské skalné maľby

Sme približne v polke našej dnešnej cesty, a tak sa vraciame späť na Gibb River Road a pokračujeme k Ellenbrae Station. Od križovatky Gibb River Road s Kalumburu Road sa cesta ale celkom zhoršuje. Už nie je hlinená a prašná, ale skôr kamenistá, a tak to celkom dosť trasie v aute. Okrem jednej kengury, ktorá nám prebehne cez cestu, ale už nič zaujímavé nezažijeme a prichádzame na odbočku k Ellenbrae Station.

Cesta je už skôr skalnatá, keď sa k tomu pridá ešte aj roleta, pekne to autom trasie

Od odbočky je to ešte 5 kilometrov zachádzka až prichádzame na recepciu. Ellenbrae Station je jedna z fariem, ktorá sa nachádza pozdĺž Gibb. Ponúkajú tu ubytovanie v chatkách alebo v kempe, nejaké tie výlety, je tu obchod so suvenírmi a aj malá reštaurácia. Tiež je tu autoservis a pneuservis, takže ak by sa vám niečo stalo s autom, tu vám v rámci možností vedia pomôcť. My si platíme na jednu noc kemp, neodoláme a dáme si aj známe buchty, ktoré tu ponúkajú.

Po dlhšom čase ochutnáme aj niečo z „reštaurácie“ a to tieto známe buchty

Miesto, kde sa dá pri kempe aj kúpať

Kemp je len poloprázdny, tak máme veľa možností na výber miesta. Pri kempe sú na rieke aj miesta, kde sa dá kúpať. Dnes sa teda už len kúpeme, varíme a plánujeme, čo v najbližšie dni.

Posledný pohľad na Manning Gorge