Nórsko: túra k ľadovcovému jazeru Blaisvatnet

Po návšteve Nórskych Lofotov a ostrova Senja, sa rozhodujeme zamieriť ešte o čosi viac na sever Nórska. Plán cesty nemáme úplne jasný. Chvíľu uvažujeme, že zájdeme až na Nordkapp, potom zasa, že už by bol čas aj otočiť to späť na juh. No zaujme nás jedno veľmi pekné jazero – Blaisvatnet, ktoré už nie je až tak ďaleko, a tak sa rozhodneme k nemu vydať. Jazero sa nachádza na polostrove Lyngen. Veľkú časť tohto polostrova tvoria Lyngenské Alpy, s vysokými horami a ľadovcami. Táto oblasť je okrem letnej turistiky známa aj pre super možnosti lyžovania a skitouringu.  Najbližšie väčším mestom v okolí je Tromso, ktoré sa dá využiť ako východiskový bod.

Nórsko je krajina mostov a tunelov, aj niektoré polostrovy sú pospájané mostmi, čo nám skracuje cestu.

Z kempu na ostrove Senja, kde kempujeme, je to približne 200 kilometrov autom. Vyrážame teda čo najskôr a snažíme sa veľmi nezdržiavať. Musíme obísť niekoľko fjordov, cesta je kľukatá a často sú znížené rýchlosti. No aj cestou sú veľmi pekné výhľady, takže to stojí za to. Nakoniec nám celý presun aj s pár zastávkami a obedom zaberá takmer celé doobedie. V prípade cesty z Tromso k jazeru Blaisvatnet sa dá využiť aj trajekt Breivikeidet – Svensby, ktorý cestu podstatne skráti.

Celou cestou si užívame veľmi pekné výhľady na hory a fjordy.

Priamo pri začiatku túry k jazeru je veľké parkovisko, ktoré je ale platené. To ale až tak nevadí, ešte pred týmto parkoviskom je niekoľko menších, na ktorých môžeme parkovať zadarmo. Predĺžime si síce túru o nejaký kilometer, no to nám až tak nevadí. Hneď ako zaparkujeme, balíme len pár vecí, obúvame turistické topánky a vyrážame. Počasie je dnes nádherné slnečné a na oblohe je iba pár oblakov, ani nefúka, takže ideálny čas na turistiku. Na začiatku túry sú aj toalety, nejaké tie informačné cedule. Ide odtiaľto niekoľko túr, všetky sú pekne značené. Pár kratších po okolí a potom túra k jazeru, kam ideme my. Tu v okolí je tiež niekoľko pekných miest, kde by sa dalo kempovať. Aj v kríkoch vidíme pár stanov a tiež stretávame na chodníku ľudí, ktorí tu aj kempovali, takže ani toto by nebol problém.

Túra začína takýmito peknými chodníkmi.

Túra k jazeru je dlhá 4 kilometre jednosmerne a je dobre značená červenými značkami na skalách. Aj bez tých je trasa celkom jednoznačná, netreba sa báť, že sa stratíme. Tým že parkujeme trocha ďalej, predĺžime si ju o jeden kilometer. Na týchto 4 kilometroch je prevýšenie približne 180 metrov, takže nič strašné a ide sa viac menej po rovine. Zo začiatku sú aj pekné upravené chodníky, ktoré sa neskôr menia iba na vychodené chodníky a ďalšia časť túry je potom o niečo horšia. Ide sa po kameňoch akoby po vyschnutom dne rieky, takže sa tam celkom ťažko kráča, ale nie je to nič čo by sa nedalo zvládnuť. Táto túra je celkom obľúbená, ale dnešný deň tu nie je až tak veľa ľudí a cestou stretávame turistov len veľmi zriedka.

Tam kde sú bažiny, sú chodníky spravené takto.

Neskôr je chodník kamenistý

Po približne hodinke a pol prichádzame k jazeru. Mysleli sme si, že ho bude vidieť už z diaľky, no tým, že je skryté medzi kameňmi sa pohľad naň vynorí až tesne predtým ako k nemu prichádzame. Jazero má nádherne modrú farbu, za ním sa nachádzajú vysoké hory, ktoré siahajú až do výšky 1600 metrov nad morom. Medzi týmito horami vidieť aj ľadovec Lenangsbreen. Okolie je skôr skalnaté a rastie tu len málo vegetácie. To je spôsobené tým, že to tu formovali ľadovce len nedávno.

Už sme tesne pri jazere, no to je stále skryté za kameňmi.

Konečne prichádzame k jazeru Blaisvatnet

Nádherná farba jazera a hory v okolí.

Pri jazere si dávame dlhšiu prestávku, užívame si výhľady, pekné počasie a nádhernú farbu jazera. Farbou je toto jazero podobné iným ľadovcovým jazerám, ktoré sme v minulosti navštívili, napríklad jazeru Kol-Tor v Kirgizsku alebo jazerám Joffre Lakes v Kanade. Okrem nás sú tu asi len ďalšie štyri menšie skupinky turistov, aj tí sú ale roztrúsení po okolí, takže ich ani nevnímame. Niektorí sa v jazere aj vykúpu, my ale do tej studenej vody nemáme odvahu vliezť. Keď spoza kopcov za jazerom začnú vyliezať oblaky, je čas pobrať sa späť k autu.

Jazero Blaisvatnet

Nad jazerom vidieť aj ľadovec, z ktorého doň priteká voda.

Cesta späť nám trvá o niečo kratšie ako cesta k jazeru, ale začína aj pofukovať mierny vietor, tak sa trocha ochladí. Ideálnym obdobím na návštevu jazera je leto alebo jeseň. Vtedy zvykne mať jazero aj jeho typickú peknú modrú farbu. V zimnom období je pokryté ľadom a snehom. Po návrate k autu sa rozhodujeme, že dlhú cestu na Nordkapp vynecháme a mierime do ďalšej krajiny – Fínska, ktorého severná hranica je len kúsok od nás.