Slovinsko - okolo Národného Parku Triglav

Naša cesta po Slovinsku pokračuje vo vodáckom kempe pri rieke Koritnica, neďaleko dedinky Bovec, na západnej strane Triglavského národného parku. Predchádzajúci deň sme prešli zo strediska Kranjska Gora cez talianske jazerá Laghi di Fusine a Lago del Predil až do dediny Bovec a dnešný deň máme v pláne presunúť sa odtiaľto popri rieke Soča až k jazeru Bohinj. Posledný deň zase máme v pláne preskúmať okolie jazera Bled.

Ráno len rýchlo raňajkujeme aby sme čo najskôr mohli pokračovať v našom pláne. Zbalíme stan a ideme sa pozrieť k blízkemu visutému mostu nad riekou Koritnica. Vedú tu rôzne turistické chodníčky, ale my sa vraciame naspäť k autu, na dnes máme naplánované iné túry.

Vodopád Boka. Najvyšší v Slovinsku

Prvá z nich je k vodopádu Boka, ktorý je svojou impozantnou výškou 106 metrov, najvyšším vodopádom v Slovinsku. Parkujeme na parkovisku pred mostom a turistickým chodníkom sa asi za polhodinu dostávame k vyhliadke na vodopád. Vodopád vidno už aj zdola od cesty, ale odtiaľto je výhľad naň ešte o niečo lepší. Odtiaľto pokračuje turistický chodník ešte vyššie, a tak sa vydávame ďalej po ňom až sa dostávame na miesto, kde z jednej strany úzkeho chodníka sú veľké skaly a z druhej strmé zrázy. A keďže s výškami sa veľmi nekamarátime, radšej sa otáčame späť, ale ešte predtým pofotíme  výhľady na okolitú krajinu.

Výhľad na okolitú krajinu

Pokračujem do dedinky Kobarid, kde by sme chceli navštíviť ďalší vodpopád – Slap Kozjak. Preteká tadiaľto rieka Soča, ktorá má neskutočnú modrozelenú  farbu a je považovaná za najkrajšiu rieku v Slovinsku. Vôbec sa tomu, nečudujeme, tento titul jej určite právom patrí. Jej špecifickú farbu spôsobuje vysoký obsah uhličitanu vápenatého, ktorý sa hojne nachádza v oblastiach, kadiaľ rieka preteká. Obľúbená je najmä u vodákov, ktorý ju chodia splavovať na raftoch a kajakoch. My by sme to tiež vyskúšali, ale tento krát nám čas veľmi nedovoľuje, možno nabudúce.

Rieka Soča pri Napoleonovom moste

Prechádzame cez Napoleonov most a míňame platené parkovisko pri moste. Navigácia nás ťahá ďalej dohora, a tak pokračujeme pár kilometrov ďalej. Nezdá sa nám to, že by tu viedol turistický chodník, lebo to vôbec nie je označené, napriek tomu sa vydávame do lesa po jednom z chodníkov, ktoré sú tu vyšliapané. Po chvíľke blúdenia to vzdávame a vraciame sa naspäť k autu a späť k parkovisku pri moste. Samozrejme, že chodník k vodopádu vedie odtiaľto, popri rieke Soči a plný krásnych výhľadov. Blúdením sme stratili celkom dosť času, a tak nejdeme úplne až k vodopádu Kozjak, ale prejdeme sa aspoň pár sto metrov popri rieke.

Kaňon Tolmin

Čistučká voda v tiesňave Tolmin

Odtiaľto sa presúvame k ďalšej prírodnej atrakcii –Tolmin Gorges.  Kaňon Tolmin sa nachádza len pár kilometrov za rovnomennou dedinkou na južnom konci národného parku Triglav. Kaňon je približne 1 km dlhý, široký medzi 5 až 10 metrov a najvyššom mieste je vysoký až 60 metrov. Platíme vstupné 5 eur a schádzame chodníkom dolu do kaňona.

Dolný a horný chodník – rozdiel 60 metrov

Chodník vedie najskôr spodkom a postupne sa dvíha. Zaujímavosťou je skala trojuholníkového tvaru, ktorá je zaseknutá medzi skalami v jednej časti kaňona a ktorá pripomína medvediu hlavu. Chodníkom sa dostávame až k Danteho jaskyni, ktorá nás však veľmi nezaujala, a preto pokračujeme ďalej až na Diablov most, ktorý sa nachádza 60 metrov nad kaňonom a poskytuje krásny výhľad.

Výhľad z výšky

Kaňon nie je príliš dlhý, ale aj na krátkom úseku ponúka neskutočné krásne výhľady a množstvo zaujímavostí a určite stojí za návštevu.

Jazero Bohinj

Deň chceme zakončiť pri Bohinjskom jazere. Z kaňonu Tolmin je to sem síce len 66 km, ale cesta je dosť zlá, kľukatí sa dohora mnohými serpentínami, a tak nám trvá takmer dve hodiny, kým sa konečne dostaneme k jazeru. Pri jazere sa dosť zle parkuje, parkovacích miest je málo, navyše sa za parkovanie platí. Kupujeme si teda lístok v automate, automat však nevydáva, a tak si omylom namiesto hodinového lístka kupujeme trojhodinový, nevadí.

Bohinjské jazero obklopené vysokými horami je až 4 km dlhé, kilometer široké a miestami má hĺbku až 45 metrov. Iba na malom kúsku sa pi jazera nachádza pár reštaurácii a požičovne lodí, inak je okolo jazera zakázaná výstavba.

Bohinjské jazero

Prejdeme sa trochu po okolí  a namierime si to k vodopádu Savica, ktorý sa nachádza niekoľko kilometrov od Bohinjského jazera a je to asi najznámejší vodopád v celom Slovinsku. Voda tu padá do tyrkysového jazierka z výšky až 78 metrov. Platíme za parkovanie aj za vstup a vyberáme sa turistickým chodníkom k vodopádu.

Túra to nie je dlhá, ale celkom strmá. Chodník tvoria čiastočne drevené schody a čiastočne prírodný chodník.  Vodopád Savica je krásny, škoda len že sa nedá dostať priamo až k nemu a na výhľad naň zabraňuje železná bránička.  Ak by som to mala porovnať, tak napríklad vodopád Virje sa nám páčil oveľa viac, Savica, hoci je veľmi pekná, nám sa zdala už prekomercionalizovaná.

Vodopád Savica

Od vodopádov sa vraciame naspäť k jazeru. Parkovanie už máme zaplatené, a tak si tu ešte sadáme na večeru v reštaurácii pod obrovskou skalnou stenou. Ostáva nám rozhodnúť sa, kde strávime dnešnú noc. Cestou od vodopádu sme sa boli pozrieť v kempe Zlatorog Bohinj, ale bol dosť preplnený a veľmi sa nám nepáčil. Navyše nie je ani najlacnejší. Skúsime sa teda pozrieť do kempu Danica pred Bohinjskou Bistricou.  Tento kemp vyzerá o dosť lepšie, a tak sa ubytujeme tesne pred tým ako zavrie recepcia. Už v pološere si staviame stan a líhame si spať.

Čiastočný výhľad na jazero Bled

Jazero Bled a jeho okolie

V posledný deň nášho výletu máme na pláne len dve atrakcie – jazero Bled a kaňon Vintgar. Vstávame celkom skoro do chladného hmlistého rána.  Raňajkujeme, sušíme stan, balíme sa a vyrážame smer jazero Bled. Od Bohinju to do Bledu nie je ďaleko, aj cesta je v oveľa lepšom stave, ako tá, ktorou sme išli včera, a tak sme tu relatívne rýchlo.

V Blede sa ideme najprv pozrieť na hrad, odkiaľ by mal byť pekný výhľad na celé jazero. Pri hrade platíme parkovné 3 eurá na dve hodiny a ideme sa prejsť. Bohužiaľ spomínaný výhľad na jazero uvidíte len keď si zaplatíte nemalý vstup na hrad. To sa nám nechce, a tak sa aspoň prejdeme po okolí, výhľad na jazero však zatieňujú stromy.

Bledski Hrad

Vraciame sa naspäť dole k jazeru a hľadáme nejaké miesto, kde by sme zaparkovali, no nemôžeme nič nájsť.  Motáme sa nešťastne dookola a už začíname byť aj trochu nervózny. Zvažujeme  ešte platené parkovisko pri kempe, ale parkovné stojí až 10 eur. Už už chceme odísť, keď natrafíme na parkovisko zdarma pri železničnej stanice. Zaparkujeme teda a pár sto metrov sa vraciame dole k jazeru.

Prechádzame popri pláži Velika Žaka, kde sa napriek tomu, že je polka septembra stále veľa ľudí kúpe a opaľuje a zisťujeme možnosti ako sa dostať na malý ostrovček, ktorý stojí v strede jazera.  Dá sa sem dostať buď  výletnou lodičkou, ktorá premáva z viacerých miest okolo jazera, cena na jednu osobu je 14 eur.

Druhou možnosťou je požičať si lodičku a odveslovať si na ostrov sám. Cena lodičky pre dve osoby je 15 eur na hodinu. Rozhodujeme sa jasne pre požičanie lodičky, ušetríme a je to aj dobrodružnejšie.  Asi deväťdesiatročný ujo nám dáva loď a lámanou angličtinou aspoň základné inštrukcie. No keď nás vidí ako vyplávame, chytá sa za hlavu.

Jazero Bled

Hodina na lodi nám je akurát. V pohode stihneme doplávať na ostrov, prejsť si ho pešo a potom ho ešte na loďke oboplávať dookola a spraviť pritom milión fotiek. Pomaly sa teda vraciame na breh vrátiť loďku. Sadáme si do blízkej kaviarne na teplý sendvič a kávičku. Potom sa ešte chvíľu prechádzame okolo jazera a vychutnávame jesenné slniečko, ale pomaly sa musíme pobrať ďalej, a tak sa vraciame k autu a mierime k poslednej atrakcii – kaňonu Vintgar.

Kaňon Vintgar Gorge

Navigácia nás zase tak trochu oklamala a namiesto toho, aby nás priviedla k najbližšiemu parkovisku, parkujeme o viac ako kilometer ďalej. Nevadí aspoň sa prejdeme. Platíme vstupné a s množstvom ďalších turistov vstupujeme po drevených chodníčkoch do úzkeho kaňona.  Spočiatku je turistov naozaj veľa, ale ako ideme ďalej a ďalej, tak ich trochu ubúda. Kaňon je krásny, rieka Radovna, ktorá roklinou preteká je opäť úplne priezračná a pláva tu aj dosť rýb. Kaňon je celkom dlhý, má vyše 1,6 km. Trávime tu takmer hodinu, kým ním prejdeme na koniec a zase späť na začiatok a k autu.

Kaňon Vintgar Gorge

Je niečo okolo pol štvrtej a my pomaly vyrážame na cestu späť na Slovensko. Cestu od Vintgaru po Rakúsko nám spríjemňujú nádherné výhľady na okolité hory a tešíme sa, že tentoraz ich aj vidíme, lebo cestou sem, sme cez horský prechod Loiblpass išli v tme. V Klagenfurte sa zastavujeme na rýchlu večeru a potom už len po diaľnici naspäť do Bratislavy.

Slovinsko nás svojou krásnou prírodou, vysokými horami, čistými riekami, tyrkysovo modrými jazerami, ale aj celkovo tým ako čisto a pekne tu bolo, naozaj prekvapilo. Zo všetkého, čo sme videli nás nakoniec Bled zaujal asi najmenej kvôli tomu, že to tam bolo oveľa komerčnejšie ako inde. Keďže Slovinsku je celkom blízko z Bratislavy, sme si istí, že toto nebola naša posledná návšteva a nabudúce určite vyskúšame aj nejaké splavovanie alebo rybolov.