Ako na Island? Letenky, ubytovanie a čo vidieť.

jún 2014
Letenky na Island môžete vyhľadať/rezervovať napríklad tu.
Londýn (Stansted) - Brno, Ryanair - 42 eur / osoba
Londýn (Luton) – Reykjavík (Keflavík), Easyjet - 82 eur / spiatočne / osoba
Bratislava – Londýn (Luton), Ryanair - 62 eur / osoba
Skogafoss kemp - 30 eur / 1 noc / 4 osoby
Laugagerdi kemp - 32 eur / 1 noc / 4 osoby
farma Bjarteyjarsandur - 32 eur / 1 noc / 4 osoby
Gardskagaviti - 0 eur / 1 noc / 4 osoby
Kemp Hamrar Akureyri - 30 eur / 1 noc / 4 osoby
Ibis London Luton Airport - 118 eur / 1 noc / 4 osoby
Kemp Tjaldsvadid Egilsstodum - 0 eur / 1 noc / 4 osoby
Kemp Skaftafell - 37 eur / 1 noc / 4 osoby
Dacia Duster DIESEL 4x4, BlueCar Rental - 102800 isk (676,47 eur) / 7 dní / 4 osoby
Praktické informácie:
Island Island
Reykjavík

Hlavné mesto

Islandská koruna (ISK)

Mena používaná v krajine

Typ CTyp C
Typ FTyp F

Využívané typy zásuviek

- 2 hodiny oproti slovenskému letnému času; - 1 hodina oproti slovenskému zimnému času

Časový posun

Na návštevu postačí občiansky preukaz alebo cestovný pas.

Cestovný dokument, víza

Počasie na Islande je veľmi premenlivé a veľa tu prší. Najlepšie počasie na návštevu je od júna do augusta, kedy priemerná teplota dosahuje 22°C a slnko skoro vôbec nezapadá. Najlepšie obdobie na pozorovanie polárnej žiary je od februára do marca a od septembra do októbra.

Cestovné obdobie

Islandčina

Úradný jazyk

Bolo to pár dní po návrate z mojej cesty po Afrike, niekedy začiatkom septembra 2013, keď letecká spoločnosť EasyJet dala do predaja letenky na letnú sezónu 2014. Samozrejme, že som mal vyhliadnutých pár destinácii ako Madeiru, Maroko alebo Island, kam by som sa chcel pozrieť. Hneď som začal kombinovať. Vedel som o pár známych, ktorí mali tiež zálusk na Island, tak naň padla prvá voľba. Spiatočná letenka z Londýna do Reykjavíku za 62 eur? Celkom super cena, a už som začal obvolávať, no jeden bol v Nemecku, iný zasa v Taliansku samozrejme, že sa dohadovanie trochu natiahlo. Medzitým cena stúpla na 72 eur no i tak super, naškrabal som posledné drobné, čo sa zvýšili z afrického dobrodružstva a letenky na Island v júni 2014 boli v maily.

Letenky na Island

Plánovať cestu na Island 9 mesiacov dopredu je celkom skoro. Ak už máte nejaké skúsenosti s organizáciou výletov, viete, že to ide celkom rýchlo. S nejakým tým reálnym plánovaním sme začali približne 4 mesiace pred odletom. Teda skôr ako s plánovaním len s hľadaním prískokov do Londýna a výberom auto požičovne na Islande. Cenovo najvýhodnejšie nám vychádzalo letieť do Londýna z neďalekého Brna leteckou spoločnosťou WizzAir. Za dobrú cenu sme neváhali a prípoj aj kúpili. Po pár týždňoch WizzAir robil na tejto linke zmeny a náš let posunul o deň neskôr, čo už pre nás nemalo význam, keďže v tom čase sme už mali sedieť v lietadle na Island. Začalo hľadanie prískoku do Londýna odznova. Nakoniec sme to vyriešili dokúpením leteniek s leteckou spoločnosťou Ryanair s tým, že si spravíme aj trojdňový výlet do Londýna a vzniklo z toho nasledovné smerovanie:

Bratislava – Londýn (Luton)

Londýn (Luton) – Reykjavík (Keflavík)

Reykjavík (Keflavík) – Londýn (Luton)

Londýn (Stansted) – Brno

Po dokúpení batožín sme sa dostali na cenu 185 eur za celú cestu s tým, že sme mali 7 celých dní na Islande a 3 dni v Londýne. Pri ceste tam sme mali ešte jednu noc v Londýne, keďže na letisko Luton sme prileteli o piatej poobede a na Island sme odlietali až nasledujúci deň ráno o siedmej. Najprv sme plánovali, že prespíme na letisku, ale keďže nás čakal nabitý program na Islande, nakoniec sme si rezervovali hotel IBIS na letisku Luton za 25 Eur na osobu.

Požičanie auta na Islande

Letenky boli vyriešené, hotel rezervovaný a mohli sme pokračovať vyberaním auta a požičovne. Hneď pri čítaní informácií o požičaní auta na Islande sme narazili na niekoľko problémov. Na Islande pravdepodobne nie je možné požičať auto s poistením s nulovou spoluúčasťou, teda nám sa informácie o takej požičovni nepodarilo nájsť. Ďalšia vec bola, že každá požičovňa vyžadovala kreditnú kartu, ktorú nikto z nás nevlastnil a vybavovať sa nám ju veľmi nechcelo. Po prečítaní všetkých možných recenzií a informácií od ľudí, ktorí si už auto na Islande požičiavali, sme sa rozhodli pre požičovňu BlueCarRental. V podmienkach síce mali, že by sme mali mať kreditnú kartu, no na internete sme sa dočítali, že niekoľko ľudí malo u nich požičané auto aj s embosovanou debetnou kartou a nebol problém a navyše pre náš termín a vybraný typ auta mali asi najlepšiu cenu. Výška spoluúčasti bola 150 000 ISK, čo je niekde medzi 900 a 1000 eurami, záleží od aktuálneho kurzu. Spoluúčasť sme sa nakoniec rozhodli ešte pripoistiť v externej poisťovni, kde sme si vybrali spoločnosť WorldWideInsurance, kde poistenie na týždeň vyšlo 21,11 eur. Nakoniec sme ho našťastie vôbec nepotrebovali, ale dopredu človek nikdy nevie.

Cesty na Islande

Cesty na Islande sú rozdelené do niekoľkých kategórii. Cesta, ktorá vedie okolo celého ostrova je označená číslom 1 a je to jediná jednociferne označená cesta. Je takmer celá asfaltová a kvalitná, no nájdu sa na nej aj úseky, ktoré ešte asfaltové nie sú. Potom označenia pokračujú dvojcifernými napr. 22 a trojcifernými číslami napr.: 209. Kvalita týchto ciest je rôzna a označenie nezodpovedá kvalite. Napríklad sme jazdili po cestách, ktoré boli označené dvojciferne a neboli asfaltové a potom sme išli po ceste, ktorá bola trojciferná a bola dvojprúdová, asfaltová a kvalitná. Na týchto cestách by nemal byť problém jazdiť na akomkoľvek aute. No potom sú tu ešte cesty, ktoré sú označené ako F-kové napr.: F208, na ktoré môžu iba vozidlá 4x4. Tieto cesty sú neupravené a môžu sa na nich vyskytovať napríklad aj brody riek. Teda zájsť asi môžete na takúto cestu aj s autom bez 4x4, no všetky požičovne mali v podmienkach, že v tom prípade vám neplatí poistenie. A keďže sme plánovali navštíviť Dúhové hory, kam vedie F-ková cesta a ešte sme počítali s tým, že budeme štyria a budeme mať viacej batožiny, rozhodli sme sa pre auto, ktoré bude mať 4x4. Cenovo bola pre nás najvýhodnejšia Dacia Duster 4x4 diesel, ktorú sme aj nakoniec asi mesiac a pol pred odchodom rezervovali.

Ubytovanie na Islande

Island by sme mohli kľudne nazvať aj camping-friendly krajina, keďže na rozdiel od niektorých iných krajín je tam kempovanie, povedal by som vítané. Po celom Islande je množstvo kempov, ktoré sú rôzne vybavené, ale väčšinou kvalitné a určite, keď potrebujete na nejaký natrafíte. Ak nie, tak kempovanie je možné napríklad aj na niektorých farmách, prípadne nie je zakázané ani v „divočine“. To bolo jedným z dôvodov prečo sme sa aj my rozhodli na Islande kempovať. Ďalším dôvodom bolo, že je to oveľa lacnejšie ako ubytovanie v hoteloch. No problémom pri kempovaní môže byť zasa počasie. Na Islande je často veterno a daždivo a tomu treba prispôsobiť aj vybavenie na kempovanie a oblečenie. Po naštudovaní informácii som môj tesco stan za 12 eur vylúčil a kúpili sme pre istotu kvalitnejší, ktorý mal aspoň nejaký vodný stĺpec. Rovnako sme museli dokúpiť ešte karimatky a nejaké aspoň trocha nepremokavé oblečenie a termoprádlo.

Taktiež sme si  ešte doma vytlačili zoznam kempov, ktoré nájdete na nasledovnej stránke: http://icelandreview.com/publication/aning-2017-accommodation-iceland

Strava

Stravovanie je tiež jednou z položiek, ktorá môže na Islande pri využívaní reštaurácii dosť zaťažiť rozpočet. V našom prípade sme plánovali stravovať sa sami a plus jeden deň vyskúšať nejaké tradičné jedlo v reštaurácii. Tak nám do batožiny pribudol malý kempový varič, informácie o tom, či tam kúpime k nemu plynovú bombu sa trocha rozchádzali, nakoniec sa ukázali ako pravdivé tie, ktoré vraveli, že tam bomby v pohode kúpime. Boli dostupné takmer na každej pumpe, predajniach suvenírov a aj v niektorých kempoch. Pri hľadaní možností stravovania som natrafil na dehydrovanú stravu. Túto stravu zvyknú používať napríklad horolezci alebo ľudia, ktorí cestujú na miesta, kde majú obmedzené podmienky na prípravu jedla. Existuje veľké množstvo príchutí tejto stravy a aj rôzne veľké balenia. Príprava je úplne jednoduchá, stačí otvoriť vrecúško, zaliať uvedeným množstvom vody, premiešať, počkať pár minút a môžete konzumovať. My sme nakoniec zvolili dvojporciové balenia a vybrali si rôzne príchute. Trocha sme sa na začiatku toho obávali ako to bude chutiť a či sa to vôbec bude dať jesť, no príjemne nás to prekvapilo a aj zasýtilo. I keď ako domáce stravovanie by som to určite nezvolil, v podmienkach pri kempovaní to svoj účel splnilo. Okrem toho sme si z domu zabalili viac druhov sáčkových polievok, omáčok a rôznych potravín s jednoduchou prípravou a nenáročným skladovaním. Samozrejme nemohli chýbať vifonky.

Na nákup potravín na Islande je najvhodnejším obchodom Bónus, ktorý sa nachádza okolo celého ostrova a má najlepšie ceny. V týchto obchodoch sme potom už len dokupovali drobnosti, ktoré sme potrebovali: chlieb, sladkosti, konzervy, ovocie, zeleninu, vodu. Zo začiatku sme používali na varenie aj pitie kupovanú vodu, no postupne po pár dňoch sme prechádzali na používanie vody aj z vodovodov v kempoch, kde nám vo viacerých potvrdili, že je pitná.

Čo si zobrať so sebou?

Aj keď sme mali na Islande slnečné počasie teploty sa veľmi rýchlo menili a cez deň sme sa neraz vyzliekali a obliekali z krátkych tričiek do mikín a do búnd, preto je dobré zabaliť si so sebou viacvrstvové oblečenie. Hoci sme boli na Islande v júni zišlo sa nám veru aj termoprádlo, v ktorom sme nielen spávali v stane, ale využili sme ho napríklad aj pri ľadovcovom jazere Jókulsarlon, kde bola mimoriadna zima a využili sme aj čiapky a rukavice.

Keďže v lete je na Islande stále svetlo a slnko takmer nezapadá, čelovky a baterku sme nechali doma a namiesto toho sme si zabalili masky na oči, ktoré dávajú v lietadlách. Spalo sa s nimi oveľa lepšie.

Z kempingového vybavenia sme mali so sebou stan, samonafukovacie karimatky a spacáky. Spacáky sme mali úplne obyčajné. Okrem toho sme mali varič a termohrnčeky, do ktorých sme si vždy ráno navarili čaj alebo kávu na cestu.

Čo vidieť na Islande?

Na Island sme mali celých 7 dní, chceli sme ho obísť dookola po ceste číslo 1 a vidieť čo najviac, koľko sa bude dať. A tak sme začali plánovať, čo všetko vidieť, ako a kadiaľ najlepšie ísť a vyšiel z toho tento zoznam:

Hvítserkur

Akureyri

Mývatn

Godafoss

Húsavík

Ásbyrgi

Hljodhaklettar

Dettifoss

Krafla

Namafjall

Djúpivogur

Jokulsarlon

Skaftafell

Svartifoss

Kirkjubejarklaustur

Vík

Dyrholaey

Skogafoss

Seljalandsfoss

Landmannalaugar

Kerio

Skáholt

Geysir

Gullfoss

Pingvellir

Glymur

Hraunfossar

Reykjavík

Nakoniec sa nám ho takmer aj podarilo splniť, no museli sme kvôli obmedzeniam niečo aj vynechať a naopak niečo sme cestou miesto toho aj pridali, ale to sa dočítate ďalej. Po zvažovaní obísť Island v smere hodinových ručičiek alebo proti smeru, sme sa priklonili k voľbe obísť ho v smere hodinových ručičiek. Keďže na trase medzi Reykjavíkom a Akureyri sme nemali naplánovaných až toľko zastávok, chceli sme túto trasu prejsť už v prvý deň, aby sme ušetrili a mali kratšie presuny potom v nasledujúcich dňoch, čo sa nám nakoniec aj podarilo a aj napriek zastávkam počas cesty sme to v prvý deň zvládli a tým si trocha nadbehli. Samozrejme jednou z vecí, ktorá nás zaujímala hádam najviac bolo počasie. To sme sledovali na stránke http://en.vedur.is/ kde predpovedali, že prvé štyri dni by sme mali mať slnečno. Slnečno? Na Islande a štyri dni? Samozrejme, že sme tomu neverili i keď sme sa v kútikoch duše modlili, aby im tá predpoveď vyšla a ďalšie dni radšej ani nepozerali. Okrem toho všetkého sme si ešte povytláčali rôzne mapy, zoznamy a adresy kempov a všetko čo by mohlo byť nápomocné a mohli sme vyraziť.

Itinerár
Bratislava1319 km
Londýn (Luton)1864 km
Keflavík1864 km
Londýn (Luton)1245 km
Brno