Island – polostrov Snaefellsnes

Na Islande sme boli už niekoľkokrát, no stále sa tam radi vrátime a stále je tam množstvo vecí, ktoré by sme chceli vidieť. A aj po návrate z tejto cesty, už rozmýšľame kedy sa tam znova pozrieme. Ale poďme pekne po poriadku ako to všetko prebiehalo.

Po tom ako Wizzair otvoril množstvo liniek na Island, nie je problém tam naplánovať rôzne dlhé výlety. Nám prišlo vhod, že sa znova dal vybrať termín na víkend bez potreby dovolenky v práci. Síce sme nákup leteniek párkrát odkladali a stále uvažovali či ísť alebo neísť. Zdravý rozum nakoniec nezvíťazil a my sme to nakoniec kúpili.

Letenky teda vyzerajú takto: v piatok rovno z práce na letisko v Bratislave a s Wizzairom odlet do Lutonu. Tam prespať na hoteli, ráno o šiestej let s Easyjetom na Island. V nedeľu večer odlet z Islandu do Budapešti a v pondelok ráno presun rovno do práce. To bude znova náročný víkend.

Keďže to nie je naša prvá návšteva Islandu, plánovanie nám nezaberá veľa času. Tentokrát sa rozhodujeme pre polostrov Snaefellsnes, čo je tak akurát na dva dni. Spíšeme teda čo chceme vidieť a načrtneme nejakú trasu. Ubytovanie samozrejme niekde v kempe alebo len tak nadivoko, stravu nakúpime v supermarkete. Ostáva len rezervovať auto. Tentokrát si vyberáme požičovňu Budget. Viacej informácii ohľadom plánovania, výberu auta atď. si môžete prečítať v predošlých cestopisoch:

1. Ako na Island? Letenky, ubytovanie a čo vidieť.
2. Okolo Islandu.
3. Túra k termálnym prameňom Reykjadalur, alebo druhýkrát na Islande.

 

Islandské kone

 

Balíme spacáky, pár teplých vecí a rovno z práce smerujeme na letisko. Checkin máme samozrejme už z domu, a tak len prechádzame bezpečnostnými kontrolami a smerujeme k lietadlu. Odlet je presne na čas a let úplne bez problémov. Po prílete na Luton sa len presunieme na hotel, ktorý je pár metrov od letiska. Skoro ráno sa vraciame späť na letisko. Procedúry prebehnú ako vždy bez problémov a my aj na čas odlietame. Väčšinu letu sa nám podarí prespať a s chvíľkovým predstihom tretíkrát dosadáme na letisko v Keflavíku.

Smerujeme hneď do požičovne, aby sme čo najskôr mohli vyraziť. Tu je to bez problémov, núkajú nám nejaké pripoistenia, ktoré odmietame, keďže máme vlastné externé poistenie. Auto nemusíme ani kontrolovať, keďže dostávame kľúče od úplne nového Hyundai i10, ktorý má najazdených presne 11 kilometrov.

Prvú zástavku máme naplánovanú pri Gerðuberg Cliffs, čo je približne 160 kilometrov od letiska. V Reykjavíku sa nezdržiavame a čo najrýchlejšie ho prechádzame. Po ceste číslo jeden smerujeme na Akureyri až po Borgarbyggð. Tu zastavujeme pri Bónuse na nákup potravín na dva dni a v reštaurácii si dávame výbornú polievku. Pri ceste sem si treba dávať pozor na rýchlosť. Na ceste číslo 1 je niekoľko rýchlostných radarov. Všetky sú ale označené dopravnými značkami. Odbáčame na cestu číslo 54 a pokračujeme ďalej. Áut oproti ceste číslo 1 podstatne ubúda a my si užívame výhľady na okolitú prírodu.

 

Gerðuberg Cliffs

Už nám to dlho netrvá a prichádzame k odbočke na Gerðuberg Cliffs. Ešte musíme prejsť takmer kilometer po nespevnenej ceste a konečne prichádzame k čadičovému pilieru Gerðuberg Cliffs. Dávame si kratšiu prechádzku, vychádzame aj na vrchol, odkiaľ sú pekné výhľady. Sú tu okrem nás ešte štyri autá, takže žiadne davy turistov a my po chvíľke pokračujeme ďalej.

 

Skalné útvary Gerðuberg Cliffs

 

Ytri Tunga

Po ďalších približne štyridsiatich kilometroch odbáčame k pláži Ytri Tunga. Je tu piesková pláž a aktuálne je odliv, tak trčí dosť kameňov pokrytých riasami a more je niekde v diaľke. Dôvod prečo tu ale prichádzame sú tulene, ktoré by sa tu mali dať vidieť. Najprv žiadneho nevidíme, no keď sa rozhliadneme zazrieme pár v diaľke. Po šmykľavých kameňoch a riasach sa potom dostávame takmer k nim. Vôbec si nás nevšímajú, len tam oddychujú. Robíme niekoľko fotiek, vraciame sa na pláž a k autu a pokračujeme ďalej.

 

Tulene na Ytri Tunga

 

Vodopád Bjarnarfoss a kostolík Búðakirkja

Tesne predtým ako zídeme z cesty číslo 54 ešte odbáčame k peknému vodopádu Bjarnarfoss. Scenéria je tu fakt pekná. Vodopád, stromy, ktoré na Islande nie sú bežné, lavičky a pekné prostredie. Začína trocha poprchávať, ale našťastie to neprechádza do dažďa, a tak na to stačí nepremokavá bunda. Oproti vodopádu, pri pobreží je ešte pekný čierny kostolík Búðakirkja, pri ktorom sa tiež na chvíľku zastavujeme.

 

Pekný výhľad na vodopád Bjarnarfoss

 

Kostolík Búðakirkja

 

Rauðfeldsgjá Gorge

Rauðfeldsgjá Gorge je úzka trhlina na úpätí hory Botnsfjall. Vidieť ju už z parkoviska, no je to k nej trocha prechádzka. V čase našej návštevy je pod horou ešte dosť snehu, a tak sa cestou k trhline aj celkom šmýka, no chodníček je vychodený od predchádzajúcich návštevníkov, takže nejaké nebezpečné to nie je. Dá sa prísť až úplne k trhline a zaberie to asi tak pätnásť minút. Trhlina je ale plná snehu, takže dovnútra vojsť nejde. Navyše sneh vnútri je dosť zľadovatený, takže by to chcelo minimálne mačky, aby sme tam vedeli vojsť. Tie nemáme, tak si užijeme výhľady len odtiaľto, ale aj tie stoja za to. Strmé skaly porastené machom, k tomu úzka trhlina, nám pripomínajú scény z rôznych filmov.

 

Úzku trhlinu na úpätí hory takmer nie je vidieť

 

Skalné útesy pri Arnarstapi a Hellnar

Arnarstapi a Hellnar sú dve malé dedinky na juhu polostrova. My prichádzame a parkujeme auto v Arnarstapi. Medzi dedinkami je dva a pol kilometra dlhá turistická trasa, ktorá spája obe dediny. My túto trasu samozrejme tiež absolvujeme. Trochu nám popŕcha, no to vôbec nevadí. Užívame si výhľady na lávové útesy s množstvom vtákov, hlavne čajok, ktoré tu hniezdia.

Cestou prechádzame aj okolo niekoľkých hlbokých dier v zemi, do ktorých sa dostáva more a burácajú v nich vlny, ale padnúť by sme tam určite nechceli. Najznámejším skalným útvarom je Gatklettur, ktorý poteší hlavne oči fotografov.

 

Gatklettur Arch Rocks

 

Londrangar View Point

Po pár kilometroch sa zastavujeme pri výhľade na ďalší skalný útvar vychádzajúci z mora. Útesy a výhľady sú tu tiež veľmi pekné. Ak sem zavítate v období, kedy hniezdia puffiny, môžete ich tu vidieť. Bohužiaľ my sme tu o niečo skôr, a tak znova vidíme len množstvo čajok.

 

Londrangar Basalt Cliffs

 

Saxhóll Crater

Kráter, ktorý máme v pláne navštíviť vidieť už z hlavnej cesty. Odbáčame, prechádzame pár metrov nespevnenou cestou a parkujeme na parkovisku. Až na vrchol krátera Litli-Saxhóll vedú kovové schody, ktoré boli postavené v roku 2016 aby ochránili kráter. Túra na vrchol zaberie len pár minút – maximálne desať. Z vrcholu je potom výhľad do vnútra krátera ako aj na celé okolie. Na vrchole krátera sa nachádza aj kruh, kde sú zobrazené vzdialenosti kopcov ktoré je možné vidieť z vrcholu.

 

Pohľad na kráter z diaľky

 

Skarðsvík Beach

Skarðsvík Beach je zaujímavá pláž, ktorá je v kontraste k väčšine pláží na Islande, a to z jednoduchého dôvodu – na Islande je väčšina pláži s čiernym pieskom, no táto je zlatá piesočná pláž. Pripomína nám skôr pláže niekde na Kanárskych ostrovoch ako na Islande. No radšej ako kúpanie si dáme len prechádzku a užijeme si výhľady.

 

Islandská pláž so zlatým pieskom

 

Celkom nás prekvapuje, že polostrov Snaefellsnes má toho toľko čo ponúknuť. A cesta okolo tohto polostrova nám pripomína takú menšiu a skrátenú cestu okolo celého Islandu. Na krátkom úseku môžeme vidieť pestrosť tejto krajiny. Bohužiaľ jediné čo nás tlačí je čas, a tak niektoré zaujímavosti musíme aj vynechávame.

 

Vodopády Svödufoss a Kerlingarfoss

Znova po pár kilometroch od Skarðsvík Beach odbáčame na nespevnenú cestu a prechádzame po nej približne dva kilometre až prichádzame na veľké parkovisko. Tu nechávame auto a už aj z tohto parkoviska vidíme v diaľke dva vodopády Svödufoss a Kerlingarfoss. My sa vyberieme k vodopádu Svödufoss, ktorého prietok je väčší. Po niekoľkých metroch sa ale turistický chodníček končí a ak by sme sa chceli dostať bližšie, museli by sme prebrodiť riečku a pokračovať po lúke. Tak si len užijeme výhľady odtiaľto a rozhodneme sa pokračovať k ďalšej atrakcii.

 

Vodopád Svödufoss

 

Kirkjufell Mountain a Kirkjufellsfoss

Hora Kirkjufell sa označuje ako najfotografovanejšia hora na Islande. Asi preto je tu aj najviac turistov z pomedzi všetkých atrakcií, čo sme dnes stihli navštíviť. Známe sú hlavne fotky spolu s vodopádom Kirkjufellsfoss. Je odtiaľto možné podniknúť aj niekoľko túr, no nám sa už začína zvečerievať, tak len spravíme niekoľko fotiek, neďaleko si dáme večeru a pokračujeme hľadať vhodné miesto na spanie.

 

Najfotografovanejšia hora na Islande

 

Krížom cez polostrov sa vraciame na jeho južnú časť. No aj tak nám to nedá a musíme sa ešte niekoľkokrát cestou zastaviť a užiť si výhľady na okolie. Aj počasie nám dnes celkom vyšlo. Síce chvíľu poprchávalo, no podvečer sa vyčasilo. Hlavne ale, že vôbec nefúkal vietor, a tak bolo celkom príjemne.

 

Landbrotalaug Hot Springs

K týmto termálnym prameňom prichádzame pred zotmením. Sú tu dve miesta na kúpanie, jedno je akási skalná bublina, ktorá ma hĺbku niečo viac ako meter a vyviera v nej horúca termálna voda. Problémom je, že sa tu zmestia ideálne dvaja, maximálne traja ľudia.

Druhým miestom na kúpanie je plytké jazierko, kde je vyvedená rúra zo zeme, z ktorej vyteká do jazierka horúca termálna voda. Toto jazierko je väčšie a zmestí sa tu viacej ľudí, no voda je zasa celkom plytká. Pri našom príchode sú obe jazierka na kúpanie obsadené, tak si dáme malú prechádzku po okolí a potom si pripravíme veci na kúpanie. Hneď ako sa uvoľní to menšie, obsadíme si ho my. Trávime tu niečo viacej ako hodinu. Užívame si výhľady na zasnežené kopce v diaľke, horúcu vodu a príjemné bezvetrie. Jazierko opúšťame až po zotmení a už sa nám nechce nikam presúvať, tak ostávame tu spať až do rána.

 

Väčší bazénik na kúpanie kde priteká horúca voda

 

My sme vyskúšali iba tento menší

 

Ráno vyrážame hneď po svitaní, už sa nám aj tak nedá spať. Vraciame sa späť do Borgarbyggð. Dávame si ľahké raňajky a potom naberáme smer Reykholt.

 

Reykholt 

V Reykholte sa najprv zastavujeme pri bazéniku s termálnou vodou Snorralaug – jednej z najznámejších pamiatok na Islande, v ktorom je ale bohužiaľ už zakázané kúpať sa. Hovorí sa, že sa tu miestni kúpali už v 12. storočí. Meno dostala po známom islandskom stredovekom autorovi SnorrimSturlusonovi, ktorý sa tu tiež rád kúpal. Vraj viedol tajný tunel z jeho domu až priamo k bazéniku. Voda v bazéniku drasticky mení svoju teplotu, kým niekedy je studená, inokedy môže byť poriadne horúca. Skúšame vodu, ktorá je síce chladnejšia, ale zasa nie úplne studená. Neďaleko bazénika sa nachádza aj pekný kostolík.

 

Bazénik Snorralaug

 

Neďaleko Reykholtu sa nachádzajú aj jedny z najsilnejších horúcich prameňov na Islande -  Deildartunguhver. Voda tu vyviera pri 100 °C a väčšina sa využíva na vykurovanie, ale nájdete tu aj kúpele.

 

Voda tu vyviera poriadne horúca

 

Hraunfossar

K tomuto vodopádu sme sa chystali už počas našej prvej návštevy Islandu, no vtedy nám to časovo nevyšlo. Síce po dlhšej dobe, ale i tak sa nám sem darí dostať. Je to trocha iný vodopád ako všetky ostatné. Vyzerá akoby vyvieral rovno zo zeme. Množstvo malých prúdov sa potom vlieva do rieky Hvita, ktorá má veľmi peknú modrú farbu, a tak trocha nám pripomína farbu kanadských riek a jazier. Je tu vybudované aj parkovisko, chodníky s výhľadmi a kaviareň.

 

Zaujímavý vodopád Hraunfossar

 

Návštevou tohto vodopádu sme v podstate naplnili naše plány počas tejto návštevy Islandu. Ostáva nám ale ešte trocha času, a tak sa inou cestou a so zástavkami vraciame do Borgarbyggð, kde znova zastavujeme na výbornú polievku.

Pri ceste späť do Reykjavíku sa ešte zastavujeme pri jedných horúcich prameňoch ale zisťujeme, že sú na súkromnom uzatvorenom pozemku, a tak sa k ním nedostávame. Tentokrát nejdeme cez tunel, ale obchádzame záliv a dáme si krátku prechádzku smerom na vodopád Glymur. Pri tom sme už ale boli, tak nejdeme až k vodopádu.

V Reykjavíku sa zastavujeme na dotankovanie a trocha umývame auto. Keďže máme dostatok času rozhodneme sa ešte pokračovať do Krýsuvíku, no ako opúšťame Reykjavík, počasie sa zhoršuje začína pršať a fúkať dosť silný vietor.

 

Krýsuvík

Geotermálna oblasť Krýsuvík je v podstate neďaleko letiska v Keflavíku. Sú tu vybudované drevené chodníky pomedzi jazierka s bublajúcim bahnom a vriacou vodou vytekajúcou zo zeme. Všade po okolí vidieť stúpajúcu vodnú paru a zem je sfarbená do jasne žlto-červeno-oranžových odtieňov. Prejdeme sa po okolí, no začína celkom pršať, vrátime sa teda do auta.

 

Geotermálna oblasť Krýsuvík

 

Cestou na letisko sa zastavujeme na niekoľkých lávových poliach, kde sú zaujímavé jaskyne vybudované lávou a je možné sa v nich aj poprechádzať.

Potom už smerujeme rovno do autopožičovne. Auto sa nám podarilo celkom zabehnúť a za dva dni sme najazdili 786 kilometrov. Vrátenie je úplne bez problémov, krátka obhliadka, vrátenie kľúčov a odvoz na letisko. Checkin už máme, boarding passy v mobile, tak môžeme ísť rovno na bezpečnostné kontroly. Ostala nám jedna plechovka sardiniek a je mi ľúto ich vyhodiť, radšej ich vložím medzi tekutiny. Pracovník bezpečnostnej kontroly ich celkom dlho obzerá, hrká s nimi, počúva, no nakoniec prikývne, že je to v poriadku.

Z Islandu odlietame na čas a väčšinu letu chceme prespať, ale nedarí sa mi to. Som plný myšlienok, čo všetko sme zažili a kedy sa nám podarí na Island ešte vrátiť a pozrieť aj ďalšie krásy tejto krajiny.

V Budapešti pristávame pred jednou v noci a to sa nám už neoplatí nikam na hotel, tak vybaľujeme spacáky a kempujeme do rána na letisku. Ráno prvým vlakom do Bratislavy a znovu môžu začať každodenné povinnosti.