Túra k termálnym prameňom Reykjadalur, alebo druhýkrát na Islande

Už keď sme sa vracali z našej prvej cesty na Island vedeli sme, že sa tam chceme ešte vrátiť. Videli sme síce celkom dosť, no Island má toho množstvo a ani jeden celý život by nestačil, keby sme chceli vidieť  všetko.

V čase našej prvej návštevy sa Island ešte len dostával do povedomia ľudí. Jediná nízkonákladová spoločnosť, ktorá tam lietala bol Easyjet, a tak aj nájsť cenovo dostupné letenky nebolo také ľahké  ako je to teraz. Počas posledných rokov tam spustilo lety hneď niekoľko spoločností z viacerých letísk. Pre nás najideálnejší je Wizzair, ktorý spustil lety hneď z niekoľkých okolitých letísk – Budapešti, Prahy, Katovíc. Takže letieť za lacný peniaz na Island hoc aj na víkend už nie je problém. A to bol aj dôvod, prečo sme sa tam vydali druhýkrát. Dobré a cenovo dostupné spojenie.

 

Trocha plánovania

Hneď ako kupujeme letenky na predĺžený víkend začíname aj plánovať. Naša prvá návšteva Islandu bola v júni, teda nonstop svetlo a ideálne počasie na kempovanie a užívanie si dlhých dní. Teraz pre zmenu letíme koncom novembra. Teda kratučké dni, zima. Plánujeme teda skôr spanie v aute ako v stane, pozorovanie polárnej žiary a nejakú zaujímavú túru, ktorú by sme stihli sa jeden deň. Väčšinu vecí ako to na Islande chodí sme rozobrali už v cestopise z plánovania a prvého výletu. Poďme sa teda pozrieť ako prebiehala naša zimná cesta a čo všetko sme potrebovali riešiť.

 

Ako prvé začíname riešiť požičanie auta. A hneď si všímame, že ceny na Islande išli za tie posledné tri roky pekne hore. Tentokrát ideme síce mimo sezónu, no všetko čo pozeráme je drahšie ako bolo predtým v sezóne. Po porovnaní hádam všetkých požičovní, ktoré na Islande existujú, rezervujeme auto u Avisu, ktoré vychádza najprijateľnejšie v pomere cena/zahrnuté poistenia, spoluúčasť atď.

 

Hlavné cesty boli v dobrej kondícii, no veľa ciest bola aj pokrytých ľadom

 

V zimnom období treba dať pozor na počasie

Letenky sme kúpili asi mesiac pred odletom, a tak neostáva až tak veľa času na plánovanie. Vyberieme teda pár vecí, ktoré chceme vidieť a jednu túru, ktorú by sme mohli stihnúť podniknúť. Začíname sledovať počasie a predpoveď polárnej žiary. Komplikovať sa to začne asi týždeň pred odletom, kedy síce začínajú hlásiť, že počas nášho pobytu má byť pekné slnečné počasie a cca -4 stupne, ale po celom Islande sú výstrahy na silný vietor. Teda začíname sledovať počasie dôkladnejšie, hlavne na stránke www.vedur.is. No tri dni pred odletom sa to ešte zhorší a už hlásia na väčšine miest poriadnu víchricu a aj -9 stupňov, takže na poslednú chvíľu meníme plán a rezervujeme na dve noci hostel.

Má byť bezoblačné počasie a predpoveď polárnej žiary ukazuje na prvú noc štvorku a na druhú noc zasa nulu a dúfame teda, že sa nám aspoň niečo podarí vidieť. Častejšie sledujeme aj stránku www.road.is kde pozeráme zjazdnosť ciest na miesta, kam chceme ísť. Na dosť veľa cestách ale píše že sú zľadovatené, a tak treba v zimnom období pamätať aj na to. Okrem toho veľa ciest je neprejazdných napríklad aj Ring Road č. 1, ktorá vedie okolo Islandu je v severných častiach neprejazdná. To sa nás ale netýka a k väčšine vecí, ktoré chceme vidieť my, sú cesty zjazdné.

 

Východ slnka asi o desiatej pred obedom

 

Zbalíme pár vecí a môžeme letieť

Do malých ruksakov teda balíme pár vecí na víkend, hlavne veľa teplého oblečenia a môžeme vyraziť. Do Budapešti smerujeme ako tradične autobusom a hneď sa aj presúvame na letisko. Času nemáme nejako nazvyš a hneď prechádzame aj bezpečnostnými kontrolami a smerujeme k odletovej bráne.

Let prebieha bez komplikácii a lietadlo je takmer plné, my to našťastie vychytáme tak, že je vedľa nás voľné miesto a máme teda priestoru dosť. Po pár hodinách pristávame do tmavého Islandu. Trocha iný pohľad ako sme zvyknutí, keďže počas prvej návštevy sme tam tmu vlastne ani nezažili.

Island je v Schengenskom priestore, a tak nás nečakajú ani žiadne kontroly. Ešte dostávame SMS od operátora, že môžeme využívať telefóny aj internet za ceny ako na Slovensku a to tiež poteší. Hneď dostávame aj SMS od ubytovania, aby sme im zavolali, keď prídeme a že si máme dávať pozor, lebo cesty do Selfossu, kde máme ubytovanie sú zľadovatené. Smerujeme hneď do autopožičovne, kde bez problémov preberáme auto a odchádzame preč z letiska.

 

Namrznutá vodná para z vriacej vody na značkách popri chodníku do údolia Reykjadalur. Vyzerá to úžasne

 

Počasie si proste nevyberieš

Prvá zastávka je v neďalekom hypermarkete, kde kupujeme potraviny na celú dobu nášho pobytu. Tu si tiež hneď všímame, že ceny za posledné roky poskočili nahor. Vonku panuje pravá zima, fúka strašný vietor a i keď teplomer v aute ukazuje asi -4 stupne, pocitovo to bude ďaleko menej. Obchádzame Reykjavík a smerujeme na Selfoss. Už ako sa blížime k Reykjavíku si  všímame na oblohe polárnu žiaru. Cestou teda zastavujeme, aby sme si ju pozreli. Ako sme sa dostali mimo svetiel mesta je polárna žiara celkom silná. No keď vystúpime z auta, je vonka taký vietor, že máme problém sa vrátiť späť k autu a vôbec otvoriť dvere. To nehovorím, že som chcel na statíve fotiť polárnu žiaru. Odfúklo by ma aj so statívom a foťákom. Sledujeme ju teda len z auta.

 

Rozhodujeme sa ísť na hostel zhodiť veci, keďže to už nie je ďaleko a potom ďalej pozorovať polárnu žiaru. Voláme teda majiteľovi, ktorý hneď prichádza a dáva nám kľúče od peknej čistej izby. My len zhodíme veci a ideme naháňať polárnu žiaru. Nevieme presne kam, a tak sa vydávame smerom na národný park Pingvellir a snažíme sa odbáčať, tak aby sme boli čo najviac mimo svetiel od miest a domov. Na pár miestach vidíme stáť aj autá rôznych agentúr, ktoré vozia turistov za polárnou žiarou. Zastavujeme teda aj my a pozorujeme tiež. Polárna žiara je takmer všade. Je jej celkom dosť, na niektorých miestach mizne, na iných znova vzniká, akurát už nie je taká silná ako  keď sme prichádzali. Snažíme sa ju aj odfotiť ale vo vetre a s tým, že nie je až taká silná sa nám to nedarí. Mali sme sa na to fotenie lepšie pripraviť. Polárnu žiaru pozorujeme viac ako hodinu, kým úplne zmizne. A po polnoci sa vraciame na hostel.

 

Zimná túra k termálnym prameňom údolia Reykjadalur

 

Značka na začiatku túry označuje že sú to tri kilometre, podľa GPS sme prešli o viac ako kilometer viacej

 

Ráno sa znova budíme do pekného slnečného počasia. Síce ešte fúka celkom silný vietor, ale dnes by mal ustáť. Máme vyhliadnutú túru k termálnym prameňom Reykjadalur. Reykjadalur, v preklade  „Dymiace údolie“, získalo svoj názov od množstva pary, ktorá stúpa z údolia z teplých prameňov a bahenných jazierok. Údolie sa nachádza neďaleko dedinky Hveragerdi pri stále aktívnom vulkáne Mt. Hengill, ktorý ale naposledy vybuchol pred 2000 rokmi.

Vyrážame  čo najskôr, vlastne ešte za tmy i keď už je osem hodín. Cesta k parkovisku, odkiaľ vedie túra, je zľadovatená ako sklo. Párkrát nás aj pekne zavrtí, ale pomaly to prejdeme. Na parkovisku stojí len jedno auto. Je dosť chladno a stále fúka vietor, tak pár sekúnd váhame, ale potom sa obliekame a vyrážame. Ako odchádzame, prichádzajú na parkovisko ďalšie dve autá.

Cesta je na začiatku pekne označená a chodníček je vyšliapaný, tak nemáme kde zablúdiť. Všade je sneh a výhľady sú veľmi pekné. Cestou už hneď na začiatku prechádzame okolo niekoľkých bublajúcich bazénikov s vriacou vodou alebo bahnom. Takže si musíme dávať pozor, aby sme do nich nepadli. Nebolo by to veľmi príjemné.

 

Bublajúce bahno už kúsok od parkoviska

 

Na začiatku túry je uvedené, že má 3 km, ale všetko záleží asi koľko odbočiek si spravíte a kam až zájdete. Nám GPS nameralo, že sme počas celej túry prešli niečo viac ako 9 kilometrov. Zo začiatku je mierne stúpanie a potom treba prejsť za niekoľko kopčekov.  Aspoň, že vietor po pár metroch ustáva a už máme pekné slnečné počasie. Síce je zima, ale podľa nás ideálne počasie na zimnú turistiku.

 

Aj takýmito scenériami vedie chodník do údolia Reykjadalur, zasnežený Island má svoje čaro

 

Asi v polovičke túry je výhľad na menší potôčik a vodopád. Slnko vychádza asi keď sme približne pri tom vodopáde a je už takmer desať hodín. Ináč sa nám nejde nejako zle. Túra to nie je až tak náročná, akurát teraz v zimnom období je občas chodník zľadovatený. Na niektorých úsekoch si musíme dávať extra pozor, aby sme sa nepošmykli. Síce cestou späť stretávame ľudí aj v botaskách, ale dobrá zimná obuv sa určite zíde. Keď prejdeme za kopce, schádzame do údolia k potoku s horúcou vodou. Na začiatku je len teplá, no postupne ako ideme proti prúdu sa jej teplota zvyšuje.

 

Malý vodopád približne v polovičke túry

 

Malé „bazéniky“ s vriacou vodou sú všade okolo chodníka

 

Chodníček vedie pomedzi niekoľko jazierok s vriacou vodou a bahnom. Všade sú tabuľky, že si treba dávať pozor, lebo voda má 100 stupňov. Odparujúca sa para namŕza na všetko, čo je v okolí a vytvára neskutočné ľadové útvary.

Neponáhľame sa. Pomaly obchádzame bazéniky a uživame si pohľady. Po pár metroch prichádzame k cieľu našej cesty. Potôčik, ku ktorému ideme má ideálne teploty na kúpanie. Stále ale platí, čím vyššie idete, tým je voda teplejšia. Popri potôčiku sú vybudované drevené chodníčky a niekoľko stien, za ktorými sa môžete prezliecť. Okrem nás je tu iba jeden pár, ktorí sa tu kúpe, a tak to tu máme takmer sami pre seba. Ideme až k poslednej prezliekacej stene, kde je voda najteplejšia.

 

Potôčik z horúcou vodou vhodnou na kúpanie. Pri našom príchode sme tu takmer sami.

 

Pri našom odchode sa to tu už plní ľuďmi

 

Plavky síce už na sebe máme, no i tak nám robí problém zhodiť zo seba všetky vrstvy, keďže nám tak premrznú prsty, že nevieme ani rozviazať šnúrky. Keď sa to podarí skáčeme do horúcej vody. Sú to zvláštne pocity, keď z mínusovej teploty vojdete do takmer vriacej vody. Ani nevieme či cítime horúcu vodu alebo mráz. Naše telo nevie vlastne čo si má myslieť. Po chvíľke nám ale už je úplne super. Obávali sme sa ako to bude, keď z tej vody vylezieme von, no našťastie telo máme také vyhriate, že nám je už celú cestu späť horúco. Trávime tu niečo viacej ako hodinu.

 

Z údolia je možné pokračovať na túru ešte ďalej

 

Prejdeme sa ešte po okolí, vychutnáme výhľady a pomaly odchádzame späť smerom na parkovisko. Pri odchode je tu už celkom dosť ľudí a potôčik je takmer plný. Cestou ale ešte stretávame ďalšie množstvo prichádzajúcich ľudí. Ešteže sme išli skôr, kým tu ešte skoro nikto nebol. Cesta späť je trochu horšia, pretože sa nám nejako viac šmýka. No zvládame to v pohode bez úrazov. Parkovisko je takmer plné a zľadovatený kopček pri odchode robí problémy niekoľkým autám. Naše to našťastie v pohode zvláda.

 

Aj takéto výhľady sa nám naskytli cestou

 

Je niečo po dvanástej a naše ďalšie ciele sú smerom na Reykjavík. Ideme teda týmto smerom a zastavíme sa v IKEI. Nieže by sme chceli niečo nakupovať, ale dá sa tu na islandské pomery celkom dobre a lacno najesť.

Odtiaľ pokračujeme smer Krýsuvík, kde by mali byť ďalšie termálne pramene, no prechádzame celkom veľkú vzdialenosť až ku nespevnenej ceste, ktorá je uzavretá kvôli množstvu ľadu. To nás celkom sklame, ale nechceme riskovať, že sa niečo stane a tak to otáčame. Keď už sme tu, tak smerujeme ešte k Modrej Lagúne a prechádzame na opačnú stranu tohto polostrova.

 

Ešte jedna namrznutá ceduľa upozorňujúca na vriacu vodu

 

Keď sme už tu zájdeme sa pozrieť k prírodnému bazénu Brimketill lava rock pool. Cesta tu je kvalitná a hlavne bez ľadu. Trocha sa prejdeme a keďže sú už takmer štyri hodiny poobede a začína sa stmievať, tak sa rozhodneme vrátiť späť do Selfossu. Rozhodujeme sa pre cestu popri oceáne, nie cez Reykjavík. Na tejto stretávame len minimum áut a na niektorých miestach je dosť namrznuté, ale našťastie je všade priechodná.

 

Bazén Brimketill lava rock pool na brehu oceánu

 

Do Selfossu prichádzame pred šiestou a máme tu vyhliadnuté ešte jedno kúpalisko - Sundhöll Selfoss. Cez týždeň majú otvorené od 06:30 do 21:30 no cez víkend len od 09:00 do 19:00, takže máme niečo viacej ako hodinu. Platíme vstupné 1960 islandských korún pre dvoch, teda niečo viac ako pätnásť eur. Majú tu dva vnútorné bazény a tri vonkajšie – jeden s hlbokou vodou a dva s menšou. Okrem toho jeden so studenou a dve jacuzzi s horúcou. Vo všetkých bazénoch je horúca termálna voda asi od 30 po 45 stupňov Celzia. Je tu len minimum ľudí a väčšinou sme v bazéne alebo jacuzzi takmer sami. Trávime tu čas až do záverečnej a užívame si záver veľmi pekného dňa.

Náš hostel je len pár metrov od tohto kúpaliska a medzi kúpaliskom a hostelom je väčší supermarket, kde sa zastavíme na nákup. Na hosteli rýchlo niečo zjeme a znova smerujeme na islandské cesty. Zamierime ako predchádzajúci večer smerom na národný park Pingvellir. Snažíme sa znova nájsť polárnu žiaru. Je zasa úplne vyjasnené aj tma, ale predpoveď polárnej žiary na dnes nie je takmer žiadna. A tak bohužiaľ žiadnu ani nevidíme. Potom ľutujeme, že sa nám ju predchádzajúci večer nepodarilo odfotiť. Aspoň máme dôvod sa na Island ešte niekedy vrátiť.

Ráno vstávame skoro. Kľúče od izby nechávame na hosteli a my sa už vydávame smerom  na letisko. Cesta našťastie ubehne v poriadku a my sa zastavíme len na natankovanie. Odovzdávanie auta tiež prebehne bez problémov a my môžeme vzlietnuť smerom Praha.

 

Bye bye Island, dúfam, že sa čoskoro znova vidíme

 

Tento výlet sme absolvovali celý bez hotovosti. Chceli sme si síce nejakú zobrať, no podarilo sa nám ešte na Slovensku zabudnúť vybrať z bankomatu a tak sme mali na celú cestu len desať eur v hotovosti. V Budapešti ani na Islande sme nemali nikde problém zaplatiť kartou. Jediný problém nastal pri toaletách na autobusovej stanici Florenc v Prahe, na ktoré sa bez hotovosti nebolo možné dostať a my by sme to už nevydržali a tak sme museli zmeniť našich desať eur. Druhý problém bol kúpa lístkov na MHD v Bratislave ktoré sa nám bez hotovosti večer o deviatej nepodarilo kúpiť. Takže stále je to tak, že človek proste musí mať aspoň nejakú hotovosť.

Tento výlet ubehol veľmi rýchlo, ale o to viacej sme si ho užili a snažili sme sa využiť všetok čas čo sme na Islande mali. Zimný Island má svoje čaro, ale treba venovať väčšiu ostražitosť pri sledovaní počasia a zjazdnosti ciest. Ak by sme ale mali odporučiť, na prvú návštevu by sme určite odporučili leto – bez problémov sa dá kempovať a nie ste obmedzení krátkymi zimnými dňami, kedy je svetlo len pár hodín. Ak by bola ešte v budúcnosti príležitosť, určite ju využijeme a aj keď len na víkend, na Island sa radi vrátime.