Chorvátsko - Plitvické jazerá

Pre Slovákov je Chorvátsko určíte najobľúbenejšou dovolenkovou destináciou. Ročne ich tam vycestuje niekoľko sto tisíc a niet sa čo čudovať. Je to pre nás najbližšie more, ktoré sa vždy radí medzi najčistejšie v Európe a okrem toho ma Chorvátsko aj množstvo iných prírodných krás, kvalitnú infraštruktúru a skvelé služby. Bohužiaľ s rodičmi sme nikdy k moru na dovolenky nechodili a cesta lietadlom do Chorvátska sa mi vždy zdala veľmi nákladná a komplikovaná, a tak som sa k návšteve Chorvátska dostal až teraz. No more nebolo to naj, čo ma do Chorvátska ťahalo. Ako veľký fanúšik Winnetua som sa vždy obdivoval vodopády a miesta vo filme a hneď ako som sa dozvedel, že sa tento film natáčal v Chorvátsku začal som rozmýšľať, že sa tam raz pozriem. A tak padlo rozhodnutie zájsť na víkend na Plitvické jazerá. 

Ísť tam linkovým autobusom na víkend sa veľmi neoplatí a väčšinu času by sme strávili v autobuse. Ďalšou možnosťou boli niektoré slovenské cestovné kancelárie, ktoré tam ponúkajú jednodenný zájazd. Najvýhodnejšie sa nám ale i tak javilo nájsť auto a ďalších dvoch spolucestujúcich, aby sme mohli víkend čo najlepšie využiť a nebolo by to ani veľmi drahé. A tak sme oslovili pár ľudí z nášho okolia a nakoniec sa predsa len niekto našiel. Keď už budeme v Chorvátsku, ako by to bolo, keby sme sa neokúpali aj v mori. A tak sme víkend rozdelili na jednodennú návštevu národného parku Plitvické jazerá a jednodennú kúpačku v mori. Rezervovali sme čo najlacnejšie ubytovanie v mestečku Slunj v blízkosti Plitvických jazier a v prímorskom mestečku Senj a mohli sme vyraziť.

Plitvické jazerá z výšky

Z Bratislavy vyrážame v piatok o štvrtej poobede a mierime diaľnicou smer Budapešť a na hraniciach ešte kupujeme 10 dňovú diaľničnú známku. Diaľnicou ale nejdeme až k Budapešti, no pri Gyore odbáčame na miestne cesty a na diaľnicu sa napájame opäť neďaleko Székesfehérváru. I keď sme sa obávali, že v piatok poobede budú cesty preplnené, obavy boli zbytočné. Aj tých niekoľko áut, ktoré boli na cestách, končí pri Balatone a smerom na Chorvátsko už máme diaľnicu takmer sami pre seba. Cesta nám ide pekne plynulo, dávame si len pár zastávok. Spomalí sa to akurát od mesta Karlovac, kde opúšťame diaľnicu a prechádzame na miestne chorvátske cesty. Okolo jedenástej večer prichádzame do mestečka Slunj. Ubytovávame sa a zaliehame do postelí.

Ráno plánujeme vyraziť čo najskôr, no podarí sa nám to až niekedy pred ôsmou. Plitvické jazerá sú rozdelené na dve časti - dolné a horné. My parkujeme na platenom parkovisku pri vstupe na dolné jazerá. Je tu aj bankomat, tak vyberáme chorvátske kuny a kartou platíme vstup 180 kún na osobu a ideme do parku. Na poznávanie parku je možné vybrať si z niekoľkých trás, ktoré sú označené písmenami A, B, C, D a sú označené tabuľkami aj v parku. My si vyberáme trasu C, ktorá je dlhá asi 8 kilometrov a prechádza cez dolné aj horné jazerá a  naspäť sa vracia parkovým autobusom.

Voda je tu úplne priezračná

Vodopády sú všade

Všade je tu aj množstvo rýb.

Park sa veľmi ťažko opisuje slovami. To musí zažiť a vidieť každý sám. Nám sa tu veľmi páčilo. Je tu množstvo vodopádov, jazier s nádherne čistou a do tyrkysova sfarbenou vodou, v ktorej pláva množstvo rýb. Hneď pri vchode do parku nás ohúri Veľký vodopád a potom postupne prechádzame okolo ďalších a ďalších menších či väčších vodopádov. Doobeda prechádzame časť Dolných jazier a potom sa preplavíme na loďke cez najväčšie jazero – jazero Kozjak ku Horným jazerám. Plavba loďou je zadarmo v cene lístka a je príjemným spestrením nášho pobytu v parku. Poobede začína byť celkom horúco, našťastie väčšina chodníkov sa nachádza v tieni stromov. Chodníky sú kvalitne spracované a i keď sa naša 8 kilometrová trasa zdá celkom dlhá, je to taká ľahšia turistika. Ale tiež je tu aj veľké množstvo ľudí, a tak niekedy spraviť fotku bez ľudí môže byť problém.

Najväčšie z jazier – jazero Kozjak

Vodopády sú tu na každom rohu

Plitvické jazerá sú proste úžasné

Park opúšťame približne o štvrtej poobede a púšťame sa smerom na prímorské mestečko Senj. Je to síce asi len 100 kilometrov, no takmer všade je rýchlosť obmedzená na 60 km/h a prechádzame horskými prechodmi, takže to celkom dlho trvá. No keď prichádzame k moru, slniečko je ešte stále vysoko na oblohe, čo využívame a po ubytovaní a chutnej večery, rýchlo ešte skáčeme do vody. Je príjemne teplo a tak zostávame na pláži do neskorého večera a pozorujeme západ slnka.

Západ slnka po dlhom dni

Pevnosť Nehaj nad prímorským mestečkom Senj

Nasledujúci deň máme vyhradený na kúpanie. Hneď ráno sa aj odubytujeme a smerujeme rovno na pláž, kde trávime väčšinu dňa, odskočíme si akurát na obed. Mestečko vyzerá celkom pekne, na kopci oproti stojí pevnosť Nehaj, bohužiaľ však kvôli nedostatku času ju obdivujeme len z diaľky. Okolo tretej poobede opúšťame pláž, zastavujeme sa ešte v supermarkete, kde dokupujeme občerstvenie na cestu spať a už smerujeme rovnakou trasou cez Maďarsko na Slovensko. Cesta je už trochu viacej zaplnená autami ako cestou tam. Na jednom úseku v Maďarsku dokonca asi 15 minúť stojíme v kolóne, ale okrem toho to ide celkom plynule. Tesne pred polnocou už parkujeme v Bratislave.

Tento výlet bol super spestrením nášho leta a bol úplne skvelým dôkazom, že koľko sa toho dá stihnúť za jeden víkend.  Chorvátsko nás tiež očarilo a som si istý, že to nebol náš posledný výlet do tejto krajiny.