Lindeman Lake, Chilliwack Lake, Bridal Falls

Ráno vyrážame z Vancouveru čo najskôr. Cieľ dnešného výletu síce nie je veľmi ďaleko, ale aby sme mali dostatok času a stihli všetko čo chceme. Smerujeme do Chilliwacku, mestečka vzdialeného asi 100 kilometrov od Vancouveru. Je sobota, takže zápchy, ktoré zvyknú bývať na ceste z Vancouveru sa dnes nekonajú, a tak máme celkom príjemnú cestu. Samotné mestečko Chilliwack len prechádzame a smerujeme proti smeru rovnomennej rieky Chilliwack.

Na rieke je ráno neskutočné množstvo rybárov. Dnes je deň, kedy tu začínajú migrovať lososy, a tak sa ich všetci snažia uloviť. Rybárske náčinie síce so sebou máme aj my, ale nemáme dokúpené povolenie na lososy, a tak ne rieke nechytáme. Cesta od Chilliwacku proti prúdu rieky je veľmi pekná, vedie cez hory, ktoré ponúkajú veľmi pekné výhľady. My prichádzame až na malé parkovisko, kde začína túra k jazeru Lindeman.

Aj takto vyzerá na niektorých miestach chodník k Lindeman Lake

Potôčik tečúci vedľa chodníka

Na parkovisku stoja okrem nášho asi len dve iné autá, takže turistov tu dnes nie je nejako veľa. Okrem toho sú na parkovisku len toalety a mapa turistických trás. Počasie je ideálne a príroda nádherná, jediné čo nás trochu zneisťuje sú všadeprítomné varovania o prítomnosti medveďov. Túra má približne štyri kilometre, takže nie je nejaká dlhá, ale celý čas až k jazeru sa ide do kopca. Niekedy je potrebné preliezať skaly, inokedy popadané stromy. Okolie je ale veľmi pekné a tak ako ani nikde inde v Kanade, ani tu nenájdete žiadny bordel alebo odpadky. Chodník vedie popri potôčiku, v ktorom tečie priezračná voda a malé vodopády dodávajú tejto túre čaro. Keďže je jeseň už v plnom prúde stromy sa začínajú farbiť do odtieňov žltej a červenej. Celú cestu nikoho nestretávame, a tak sa snažíme hlasno rozprávať a robiť aspoň trocha hluk, aby sme odplašili prípadného medveďa, ktorý by mal chuť nás stretnúť. Až tesne pred príchodom k jazeru stretávame skupinky turistov, ktorí sa už vracajú späť.

Lindeman Lake

Okolité stromy sa už začínajú sfarbovať do jesenných farieb

Pri jazere je okrem nás asi päť ľudí, takže úplný kľud a ticho. V lese je pripravených niekoľko miest, kde je možné postaviť stany a kempovať. Rovnako je tu označené miesto, kde si máte vytiahnuť potraviny, aby ste ich nedržali pri sebe v stane a nezacítil ich medveď. Jazero je veľmi pekné, čistučká tyrkysová voda, s veľmi peknými výhľadmi okolo. Skúšame tu chvíľu chytať ryby, no venujeme tomu asi len 5 minút a nič nechytáme. Oddychujeme, užívame si výhľady a prírodu a potom smerujeme rovnakou trasou späť na parkovisko. Cestou tiež stretávame len jednu skupinku turistov.

Mostíky na chodníku k Lindeman Lake

Autom prechádzame k asi kilometer vzdialenému jazeru Chilliwack. Toto je podstatne väčšie ako jazero Lindeman. Cesta vedie priamo až k jazeru, keďže tu chodia jazdiť na člnoch, tak si ich privážajú rovno sem. Trochu sa nám zamračí a začne popŕchať, tak sa schovávame pod strom, kde si robíme piknik. Našťastie to netrvá dlho a dážď po chvíľke prechádza. Tiež sme tu takmer sami. Teda každú chvíľu niekto prichádza, ale potom aj znova odchádza. Dáme si kratšiu prechádzku a skúšame zase trpchu chytať ryby, ale voda v jazere je pri kraji veľmi malá, a tak je tu odporúčané loviť radšej z člna, pri brehoch v malej vode sa ryby nenachádzajú.

Chilliwack Lake s horami v pozadí

Voda pri brehoch Chilliwack lake je veľmi plytká

Cestou späť sa ešte niekoľko krát zastavujeme pri rieke Chilliwack a trochu sa prechádzame. Je tu pekne a dalo by sa tu nájsť aj viacero túr, no škoda že dostať sa sem z Vancouveru bez auta nie je také jednoduché.

Našou ďalšou zastávkou je jazero Cultus Lake. Toto je tiež pekné, no oproti Chilliwack Lake alebo Lindeman Lake sa nám až tak veľmi nepáči. V jeho okolí sú postavené domy, chatky a cesty, takže je to tu rušnejšie. My zastavujeme na jednom mieste, všetko si nechávame v aute a ideme sa trocha prejsť. Keď sa vrátime k autu, auto vôbec nejde otvoriť. Je to úplne nové auto, ktoré má najazdených asi tisíc kilometrov a má len diaľkové ovládanie, vôbec sa tu nepoužíva kľúč. Po pätnástich minútach, keď sa nám ho nedarí vôbec otvoriť, priateľka sa rozhodne zájsť do neďalekého kempu či tam nie je wifi, aby sme skúsili vygoogliť, kde môže byť problém, predtým ako budeme volať do požičovne. Ako odchádza po chvíľke sa mi podarí auto normálne otvoriť. Prečo otvoriť nešlo sa nedozvedáme, no ďalej už funguje normálne. Myslím si, že tam bol nejaký problém s diaľkovým ovládaním aj keď sme mali dve a nefungovalo ani jedno.

Jazero Cultus Lake

Bridal Falls

I keď nie je taký mohutný aj tento vodopád má svoje čaro

Od jazera Cultus smerujeme k vodopádom Bridal Falls. Auto nechávame na parkovisku neďaleko vodopádov. Je tu aj kemping a rovnako park, kde sú stoly na piknik. Z parkoviska k vodopádom je to asi len kilometer a jednoduchá túra. Je už podvečer a v lese sa začína stmievať. Znova nás trocha zneistia vylepené plagáty, že sa tu pohybuje medveď. Našťastie k vodopádom idú ešte aj nejakí iní  ľudia, tak ideme aj my.  Voda v potôčiku, na ktorom je vodopád nie je nejako veľká, ale vodopád je dosť vysoký. Voda padá po kaskádach a rozlieva sa po skalách až z 60 metrovej výšky. Je to trochu iný vodopád ako sme zvyknutí, napriek tomu alebo možno práve preto sa nám páči. Prichádzame až úplne k nemu a keby sa nezačínalo stmievať určite by sme sa tu zdržali o niečo dlhšie. Cestou späť do Vancouveru nás chytá pekná prietrž mračien, no nám to už vôbec nevadí a domov prichádzame až po zotmení.

Chilliwack a jeho okolie je veľmi pekné a stojí za návštevu z neďalekého Vancouveru. Opäť sme sa raz utvrdili v tom, že kanadská príroda proste nemá konkurenciu.