3000 kilometrov Západnou Austráliou (1. časť)

Západná Austrália tvorí obrovskú časť krajiny, ktorý zaberá celú tretinu Austrálskeho kontinentu, no napriek tomu nie je tak známa ako jeho východná časť. Kým väčšina cestovateľov smerujúcich do Austrálie sa vyberá do Sydney, či do Melbourne, len málo z nich sa vydá do Západnej Austrálie, čo je škoda, pretože Západná Austrália ponúka neskutočné prírodné atrakcie, najkrajšie pláže z celej Austrálie a možnosť vidieť množstvo zvierat v ich prirodzenom prostredí.

Prečo práve Západná Austrália

Koho by nelákal najvzdialenejší  kontinent. Rovnako to bolo aj u nás. Problémom ale je, že letieť do Austrálie zo Slovenska len na pár dní sa určite neoplatí. A ak pracujete a ste obmedzený dovolenkou, potom zájsť tam na dlhšiu dobu môže byť problém. A preto síce ísť do Austrálie bolo naším snom, no cesta tam nás doteraz nikdy nenapadla už z vyššie uvedeného dôvodu. Nebol proste čas tam ísť na dlhšie.  Až teraz, keď sme vedeli, že budeme mať trocha času na cestovanie a budeme sa pohybovať v juhovýchodnej Ázii, prišla myšlienka, zájsť aspoň na pár dní pozrieť aj do Austrálie. Potom nám to už ale nedalo a začali sme hľadať možnosti kam zaletieť z Kuala Lumpur a hlavne kde a na koľko sa oplatí ísť. Postupným študovaním informácii sme vyradili východnú časť Austrálie, a to z jednoduchých dôvodov. Je tam toho strašne veľa, čo by sme chceli vidieť, a tak to chce oveľa viacej času. Tam pôjdeme nabudúce. Navyše sa nám nedarilo nájsť letenky za cenu, ktorú by sme boli ochotní za ne zaplatiť.

O západnom pobreží Austrálie sme zase toho veľa nevedeli. Vedeli sem akurát to, že tam veľa ľudí nechodí a nachádza sa tam najizolovanejšie mesto na svete – Perth. To bolo asi tak všetko. Keď sme ale vylúčili východnú časť Austrálie, začali sme sa pohrávať s myšlienkou zaletieť aspoň na nejaké štyri, päť dní do Perthu, pozrieť mesto a ísť späť do Ázie.

Ako sme ale hľadali informácie, zistili sme, že v Západnej Austrálii je veľmi veľa pekných miest, ktoré stoja za to a ktoré chceme vidieť. Bez auta sa ale k ním veľmi dostať nedá.  Troška nás odrádzalo, že v Austrálii sa jazdí po ľavej strane vozovky. Keďže tu ale chodí celkom málo turistov, je tu iba jedno veľké mesto a hustota osídlenia je minimálna, aj premávka na cestách mimo Perthu je malá. Tak kde sa lepšie naučiť jazdiť na ľavej strane ak nie tu? Skontrolujeme teda ceny a možnosti požičania auta a pár ďalších dní sledujeme ceny leteniek. Keď klesnú pod cenu, ktorú sme za ne ochotní dať a zapadajú do nášho plánu, je rozhodnuté. Poletíme do Západnej Austrálie na jedenásť dní.

Výhľad z Wawe rock

Požičanie auta a ubytovanie

Letenky už máme, môžeme plánovať.  Keď príde vianočná 20 % akcia na prenájom auta u požičovne Ace Rental Cars, využívame ju a rezervujeme auto s plným poistením priamo u požičovne. Budeme predsa jazdiť prvýkrát na ľavej strane, tak pre istotu treba byť opatrný. Potom, aj keď nie jednoducho, vyriešime víza.

Ubytovanie v hoteloch je asi ako v celej Austrálii dosť drahé, pod 100 dolárov na noc je ťažko niečo zohnať. No nad ním veľmi ani neuvažujeme. Však keď už raz do Austrálie, tak jednoznačne kempovať. Dá to trochu zabrať naštudovať informácie ohľadom možností, nájsť výhodné a vhodné kempy. Našťastie je ich dostatok a v rôznych úrovniach, či už cenových alebo vybavením. Dajú sa nájsť aj zadarmo, ale tie sú väčšinou kempoviská, na ktorých nič nie je. Platené väčšinou ponúkajú dodatočný komfort: sprchy s teplou vodou, záchody, grill, kuchynku, chladničku, wifi, niektoré aj bazén, práčovňu a sušičku. Kempy ale dopredu nerezervujeme. Nie je presne isté, ktorý deň kam dôjdeme, takže to budeme riešiť cestou. Dávame teda dokopy trasu aj miesta, ktoré chceme navštíviť, cestou vyberieme viacero kempov, kam by sme mohli ktorý deň zájsť.

Nejaké to kempingové vybavenie ako malý prenosný varič, ešus alebo spacáky máme so sebou a stravovanie naplánujeme skôr tak, že nakúpime potraviny do zásoby a niečo z nich potom vykúzlime. Rátame, že stravovanie v reštauráciách nebude lacné a navyše v odľahlých miestach nemusia byť reštaurácie stále dostupné, a tak stravovať sa v nich plánujeme len minimálne.

Pasúci sa emu

Pár známych nás ešte pred cestou straší jedovatými hadmi a veľkými pavúkmi. Toto ale nejako neriešime, však tam žijú a cestujú milióny ľudí, tak neviem prečo by sme to nemali normálne prežiť aj my. Samozrejme obozretný treba byť a napríklad pri túrach si dávať pozor, aby sme na nejakého toho hada nestúpili, ale inak to zasa s tým strachom netreba preháňať. Nám sa nakoniec počas jedenástich dní nepodarilo vidieť ani jedného hada alebo väčšieho pavúka.

Konečne smer Austrália

Z Kuala Lumpur odlietame niečo po polnoci, a tak už deň predtým zbalíme všetko potrebné do príručných batožín a ostatnú batožinu si nechávame uskladniť na hoteli. Z hotela si to zamierime na KL Sentral a odtiaľ autobusom priamo na letisko. Check in robíme v samoodbavovacom kiosku, ktorý nám vytlačí letenky, no je na nich napísané, že i tak musíme k prepážke na kontrolu víz. Veľmi sa nám tam nechce, keďže naša batožina vôbec nespĺňa povolené rozmery a ani váhu. Našťastie nič nekontrolujú. Iba pozrú letenku a povedia, že je to v poriadku a môžeme ísť.

Pred letom čakáme nejaké kontroly podobne ako pred cestou do USA, ale nič sa nedeje. Klasicky len prechádzame bezpečnostnou, potom pasovou kontrolou a mierime k odletovej bráne. Tu je síce  pred odletom viac pracovníkov letiska a pas pozerajú o čosi dlhšie a dôkladnejšie ako obyčajne, ale inak žiadne väčšie kontroly sa nekonajú. Odlietame približne na čas. Prílet do Perthu máme ráno, a tak sa snažíme čo najviac spať, aby sme neboli až tak unavení, no v lietadle je strašná zima, takže sa nám to veľmi nedarí.

Pri východe slnka si dávame kolečko ponad Perth a úspešne dosadáme na letiskovú dráhu. Znova čakáme kontroly. Ešte v lietadle vypisujeme imigračné formuláre. Z lietadla smerujeme rovno na pasovú kontrolu. Tu nám len naskenujú pas a posielajú nás ďalej. Nedostávame ani pečiatku. Potom ešte smerujeme k jednému pracovníkovi, ktorému odovzdávame formuláre vypísané z lietadla. Tento niektorých posiela na dôkladnejšiu kontrolu batožiny, no nás posiela rovno von z letiska. Od nášho pristátia po východ z letiska prešlo asi desať minút. Že to bude také rýchle sme nečakali.

Údolie so zaujímavými rastlinami severne od Perthu

Na letisku vyberieme z bankomatu nejakú hotovosť, kupujeme austrálsku SIM kartu s internetom, dáme si raňajky a voláme do autopožičovne, aby po nás prišli. Prvé čo nás prekvapí, keď opustíme budovu letiska je strašná zima. Čakali sme, že tu bude horúco, a tak obliekame na seba všetko, čo máme. Po chvíľke po nás prichádzajú z autopožičovne. Prevzatie auta je bez problémov. Zaplatíme kartou, pracovník kontroluje nejaké škrabance na aute, ale potom kývne rukou, že máme plné poistenie, tak na tom nezáleží, či nejaké pribudnú a my sa môžeme pohnúť. Nejdeme však ďaleko. Asi kilometer od požičovne je veľké nákupné centrum a rovno mierime tam. Prvé metre jazdy a križovatky na ľavej strane si dávame neskutočný pozor, aby sme nevošli do protismeru.  

Nakupujeme všetko možné aj nemožné, čo budeme potrebovať, aby sme to už potom nemuseli hľadať a celkom sa tu aj zdržíme. Predtým sme čítali, že je tu všetko dosť drahé, no asi sme už zvyknutí z Kanady na vyššie ceny.  Nám to vôbec  drahé nepripadá, niečo je skôr lacnejšie ako v Kanade.

Z Perthu na sever - The Pinnacles Desert, Nambung National Parku

Z Perthu sa snažíme čo najskôr vypadnúť, ale darí sa nám to až niekedy okolo obeda. Mierime na sever a cieľom je The Pinnacles Desert v Nambung National Parku, ktorý je vzdialený takmer dvesto kilometrov. Akonáhle opustíme Perth, cesty sú takmer prázdne, ale sú kvalitné.  Cesta ubieha celkom rýchlo a my akurát párkrát zastavíme na fotku, napríklad pri piesočných dunách z úplne bieleho piesku. Do parku prichádzame tesne pred zavretím a pri bráne platíme vstup. Hneď smerujeme do malého informačného centra, kde je aj malé múzeum, v ktorom sú zobrazené informácie o parku. Je tu aj malý suvenírový obchod, ale nič nekupujeme. Auto nechávame na parkovisku a ideme najprv peši do parku.

Pinnacles Desert

Pinnacles Desert je oblasť, kde sa nachádzajú tisícky veľmi zaujímavých vápencových útvarov. Po parku sa môžeme peši pohybovať voľne, a tak prejdeme celkom veľkú časť. Veľmi sa nám tu páči. Nie je tu vôbec veľa ľudí a výhľady sú pekné. Okolo vo veľkej diaľke vlastne takmer nič nie je a cítime sa ako na konci sveta. Úplný pokoj a pohoda, iba pofukujúci vietor občas naruší naše prechádzanie.

Po prechádzke sa vraciame k autu a smerujeme opäť  do parku, tentokrát autom. Je tu vyznačený jednosmerný okruh, kadiaľ si môžete prejsť park autom. Pomaličky ho teda obchádzame znova, miesta, ktoré sme už navštívili, ale aj miesta, ktoré sú ďalej a ešte sme tam neboli. Pri odchode z parku zbadáme na ceste stáť auto a niečo fotiť. Zastavujeme aj my a v kríkoch zbadáme našu prvú kenguru. 

The Pinnacles Desert

Z parku pokračujeme ďalej na sever, míňame mestečko Cervantes a asi po tridsiatich kilometroch prichádzame do Tuarts Reserve, kde je miesto vyhradené na kempovanie. Okrem nás je tu ešte skupinka mladých ľudí, ktorí tu tiež kempujú a po nás prichádza ešte jedna rodinka s malými deťmi. Prichádzame ešte za svetla, a tak rýchlo varíme večeru a pripravujeme sa na prvú noc v Austrálii.

Naša prvá kengura pri ceste

Vstávame pri východe slnka, dlhšie sa nám spať nedá. Už sme nedočkaví na ďalšie zážitky. Dáme rýchle raňajky a smerujeme do Cervantes. Najprv zastavíme na pumpe, kde si dáme kávičku a tankujeme. Benzín je tu podstatne drahší ako bol v Perthe, ale tam by sme už nedošli, takže nám iné neostáva. Ideme sa ešte pozrieť na vyhliadku Thirsty Point, odkiaľ je pekný výhľad na oceán a biele pláže. Je ešte ráno a  dosť chladno, na kúpanie to samozrejme ešte nie je.

Dnes nás čaká ešte dlhý deň. V pláne máme zájsť až do mestečka Hyden, kde sa nachádza Wave Rock, čo je viac ako päťsto kilometrov, a tak vyrážame čo najskôr. Smerujeme späť na juh do Perthu, ale volíme trocha inú cestu ako sme išli na sever. Už po pár kilometroch nám skáče do cesty kengura. Našťastie je ešte dosť ďaleko, takže stačí len pribrzdiť, stihneme ju rýchlo ešte aj odfotiť. Cestou zastavujeme na rôznych miestach, ktoré nás zaujmú ako napríklad oáza zaujímavých kaktusov alebo pasúce sa emu neďaleko cesty.

Perth sa snažíme čo najviac obísť, aby sme sa vyhli premávke v meste. Akurát zastavíme na jednom z odpočívadiel za mestom  a robíme si piknik. Od Perthu pokračujeme na východ do malého mestečka Hyden. Je to ešte celkom veľa kilometrov. Hneď za Perthom je krajina trocha kopcovitá, však sa táto oblasť aj nazýva Perth Hills. Je tu pár pekných dediniek, no po chvíli sa krajina opäť mení na rovinu a aj dedín a domov je menej a menej. Cesty sú ale dobré, premávka malá, a tak podvečer šťastne prichádzame k Wave Rock.

Opustené vnútrozemie a úžasný Wave Rock

V Hydene zastavujeme na benzínovej pumpe. Ceny paliva sú to znova podstatne vyššie ako v Perthe. Dokonca asi najvyššie za koľko sme počas celej cesty tankovali. Z pumpy prechádzame na parkovisko pred vstupom k Wave Rock. Hneď ako vystupujeme z auta, zbadáme v kríkoch kenguriu rodinku. Chvíľu ju pozorujeme a potom ideme na recepciu kempu a zisťujeme ako to tu chodí. Za vstup k Wave Rock sa platí, ale ak si zaplatíme za kemp, v cene je už aj vstup a vychádza to len o málo viacej. Hneď aj platíme za kemp, k tomu dostávame aj kupón na tankovanie v Hydene so zľavou. Ešteže sme pred chvíľou doplna natankovali. Auto nechávame v kempe a rýchlo, kým sa zotmie ideme k Wave Rock.

Wawe rock malo neskutočnú atmosféru

Na toto miesto chodí len málo ľudí. Dôvod je jasný, dvesto kilometrov v okolí takmer nič nie je. Žiadne veľké mesto, žiadna iná zaujímavosť, proste nič. Wave Rock je žulová skala, ktorá je asi pätnásť metrov vysoká a bola rokmi prírodou upravená tak, že sa podobá na obrovskú morskú  vlnu.  Najprv smerujeme k vlne. Beháme po nej obdivujeme ju. Potom schodíkmi na pravo od vlny vychádzame na vrchol. Prechádzame okolo jazera, ktoré slúži ako rezervoár pitnej vody. Táto skala vyčnieva nad rovinu v okolí, a preto je z nej veľmi dobrý výhľad na všetky strany. Je možné vidieť do veľmi veľkej diaľky. Na vrchole čakáme až do západu slnka a zotmenia. Atmosféra je tu úžasná. Sme tu sami. Iba my a príroda široko ďaleko. Nebyť  množstva otravných múch, bolo by to úplne dokonalé. Po zotmení schádzame späť do kempu. V kuchynke rýchlo varíme večeru a nabíjame všetko čo sa dá. V kempe je len zopár ľudí a aj teplota sa už zvýšila a  oproti pobrežiu  je noc úplne teplá. Na oblohe vidno asi miliardu hviezd aj mliečnu dráhu. Niečo neskutočné.

Hippo yawn alebo hrošie zívnutie

Ráno zasa vstávame hneď ako sa rozvidní. Prejdeme sa trocha po kempe a potom smerujeme späť k Wave Rock. Fotíme si ju za iných svetelných podmienok a potom pokračujeme chodníkom vľavo. Po pár sto metroch prichádzame k ďalšiemu zaujímavému skalnému útvaru. Je to taká malá jaskyňa, ktorá ale z ďaleka vyzerá ako hroch, ktorý práve zíva. Podľa toho dostala aj názov Hippo yawn. Potom vychádzame znova na vrchol vlny do častí, ktoré sme včera nestihli. Nachádza sa tu ešte jedna omnoho menšia vlna a veľa zaujímavých skalných útvarov. Okolo nás pobehuje množstvo jašteríc.

Skalné maľby v Západnej Austrálii

Vraciame sa do kempu, berieme auto a smerujeme k Mulka's Cave. Je vzdialená asi len dvadsať kilometrov a je to podobná skala ako Wave Rock s tým rozdielom, že sa tu nachádzajú aboriginské skalné maľby, ktorých vek sa zatiaľ nepodarilo určiť. Je to veľmi zaujímavé miesto, všade po stenách vidíme odtlačky rúk a rôzne maľby. Cesta k Mulka's Cave je z časti už prašná a asi aj preto tu nestretávame už absolútne nikoho. Teoreticky sa tu platí aj vstup, no nik ho nevyberá.

Skalné útvary na Wawe Rock

Keď prídu na rad problémy

Nezdržujeme sa tu dlho. Znova nás čaká dlhý presun. Chceme sa dostať čo najbližšie k mestečku Esperance. Trocha pokračujeme ďalej na východ a potom odbáčame smerom na juh k pobrežiu. Už v okolí Wave Rock si ale všímame značky o zaplavených cestách. Párkrát sme videli zaplavené okolie ciest a na niektorých miestach pretekala voda v potôčikoch aj po vozovke. Sme tu ale prvý krát, a tak to považujeme za normálne.  Keď už prejdeme viac ako stopäťdesiat kilometrov, zbadáme cedule na obchádzku. Trochu nás zmrazí, ale ideme ešte trocha rovno. Pod kopčekom ale končíme. Pred nami sa objaví úplne zaplavená cesta v úseku niekoľko sto metrov. Značky povoľujú prejazd len autám so 4x4 a kamiónom. Odparkujeme len na okraji cesty a sledujeme situáciu. Prechádza niekoľko kamiónov a veľký džíp. Voda je ozaj dosť hlboká. Toto by naše auto nedalo. Mierime teda na obchádzku, ktorá je asi tridsať kilometrov dlhá po prašných cestách. Táto prašná cesta je ako roleta. Sú na nej tisícky maličkých kopčekov a neskutočne to trasie celým autom. Obchádzkou sa potom vraciame na asfaltovú cestu a prichádzame až do mestečka Ravensthorpe.

Austrálske obchádzky

Tu mierime znova na východ, no situácia sa zhoršuje. Všade okolo cesty vidíme vyplavené veľké korytá, akoby tam pred pár dňami tiekla rieka. Stromy sú povytrhávané aj s koreňmi a na ceste v niektorých úsekoch naplavené blato. Nikde tu nie je, ani signál, aby sme si pozreli, čo sa stalo a či je cesta zjazdná. Po pár kilometroch znova prichádzame na obchádzku. Tentoraz je to kvôli nánosom bahna na ceste a obchádzka je podstatne horšia ako tá predtým. Už sa začína aj zvečerievať a my sa rozhodneme neriskovať a Esperance vynechať. Otáčame sa teda spať a v Ravensthorpe odbočíme na juh do Hopetoun. Okolie cesty do Hopetoun tiež vyzerá ako po záplavách, ale cesta je našťastie prejazdná. V Hopetoun konečne chytáme signál na internet, a tak zisťujeme, že tu boli asi pred týždňom veľké prietrže mračien a záplavy, takže je veľa ciest neprejazdných.

Zaplavená cesta pred nami. Musíme to otočiť.

Kemp máme vybraný v Fitzgerald River National Parku, no do tohto sa tiež vôbec nedá dostať. Cesta je úplne odplavená a okolo sú v piesku pohodené odplavené autá. Kempy, ktoré sú v meste sú už zatvorené, a tak ešte rozmýšľame, či  sa máme vrátiť  späť do Ravensthorpe. Ďalšie problémy nám ale robia kengury. Je ich tu neskutočne veľa a popri ceste vidíme zrazenú kenguru asi každých desať metrov, niektoré úplne čerstvé, iné zase už napoly rozpadnuté a aj nám ich niekoľko skočí do cesty. Nakoniec sa rozhodneme to neriskovať  a za mestečkom nachádzame malý park, kde kempujeme do rána.

Tu asi tiež neprejdeme

Odchádzame hneď ako vyjdú prvé slnečné lúče. Fitzgerald River National Park musíme bohužiaľ vynechať, keďže cesta je odplavená a nedá sa tam odtiaľto dostať. V Ravensthorpe sa zastavíme na pumpe a pýtame sa ako je to s cestou do Albany, kam máme ďalej namierené a včera sme na internete tiež čítali, že je neprejazdná. Bohužiaľ pumpár nám to len potvrdí, vysvetľuje, že v jednom úseku zobrala voda most, takže sa budeme musieť trocha vrátiť a ísť znova obchádzkou. Nič iné nám teda neostáva. Vraciame sa späť smerom na Hyden, prechádzame znova obchádzku, ktorou sme sem včera prišli a hneď po nej odbáčame na ďalšiu asi 60 kilometrovú smerom na západ. Našťastie prašná cesta je celkom v dobrom stave. Zvládame aj túto obchádzku a konečne sa vraciame na cestu ako sme mali v pláne.

Na internete si overíme, že už v našej ceste nás nečakajú žiadne ďalšie obchádzky ani uzavreté cesty a hneď sme spokojnejší. Bohužiaľ sa nám nepodarilo dostať do Esperance, kam sme chceli ísť, ale všetky tie obchádzky zabrali dosť veľa času a bolo to ešte dosť ďaleko, tak sme nechceli riskovať, že sa niečo stane s autom.