Lisabon – mesto žltých električiek

Portugalsko, krajina, ktorá je zo Slovenska v rámci Európy celkom ďaleko. Možno aj preto nepatrí k tým tradičným destináciám pre Slovákov. Celkom zaiste k tomu prispievajú aj ceny leteniek, ktoré sú z okolitých letísk väčšinou celkom drahé. Nám sa zhodou náhod podarí kúpiť  letenky z Budapešti do Lisabonu za 10 € spiatočne, čo sa nedá nevyužiť, a tak letíme aspoň na predĺžený víkend spoznať najzápadnejšie hlavné mesto kontinentálnej Európy, ležiace na ústi rieky Tejo a Atlantického oceánu.

Z Budapešti odlietame v piatok o 16:30, takže už pred obedom smerujeme autobusom z Bratislavy do Budapešti, kde si dáme obed a pomaly sa presúvame na letisko. Prechod cez bezpečnostné kontroly a aj boarding prechádzame bez problémov. Rovnako na čas sa aj dvíhame k oblakom smer Lisabon. Let nie je ničím výnimočný, iba nám celkom pomaly ubieha. Letíme leteckou spoločnosťou WizzAir, a tak nedostávame ani žiadne občerstvenie a snažíme sa iba oddychovať a plánovať, čo by sme ešte mohli v Lisabone a Portugalsku vidieť.

Doprava v Lisabone

Na dráhu v Lisabone dosadáme na čas, no pri výstupe z lietadla nás prekvapí, že je tu oproti Slovensku pocitovo o dosť chladnejšie. Ale možno to bolo spôsobené len tým, že keď sme odlietali, na Slovensku boli extrémne horúčavy. Letisko v Lisabone je prepojené s mestom metrom a my využívame tento spôsob dopravy. Ale rovnako je možné využiť aj autobus alebo taxík. Pri vstupe do metra kupujeme v automate za 0,50 € Viva viagem card, na ktorú si dobíjame jednu jazdu za 1,40 €, keďže dnes sa už plánujeme presunúť len na hostel.  Okrem single lístka je takisto možné kúpiť si aj celodenný lístok za 6 eur, v cene ktorého sú všetky autobusy, metro a výťahy. Tretím spôsobom ako ju dobiť je tzv zapping, kedy si na kartu dobijete napr. 10 eur a pri každej jazde sa vám stiahne asi 1,20 €. Pozor však v autobusoch, ak nemáte dobitú kartu v autobuse si ju nedobijete. Budete si musieť kúpiť lístok v hotovosti u vodiča za 1,80 €.

Ubytovanie sme si rezervovali ako vždy v predstihu a tento krát sme si vybrali hostel Voyage Guest House, na ktorý sa dostávame z letiska metrom s jedným prestupom a z hostela do centra to už je len pár minút pešou chôdzou. Večer si už len dávame večeru a zaliehame do postele.

Prvý deň v Lisabone

Ráno je celkom chladné, chvíľu váhame, čo si na seba obliecť. Dnes máme v pláne si pozrieť čo najviac z Lisabonu. Najprv smerujeme na námestie Martim Moniz, keďže toto námestie máme najbližšie a potom pokračujeme cez Námestie Figueira až na hlavné námestie Rossio. Fotíme sa pri fontánach s námestím so zvláštnou čiernobielou mozaikovo dlažbou. Neďaleko je aj pekná budova železničnej stanice, kde si zisťujeme vlak na nasledujúci deň do Sintry a potom cez pešiu zónu, kde míňame jeden zo slávnych lisabonských výťahov  Elevador de Santa Justa, prejdeme popod akýsi víťazný oblúk až na námestie Námestie Comercio, ktoré je určite jedno z najkrajších lisabonských námestí. Nachádza sa pri rieke Tejo a tu sa chvíľu poprechádzame po pobreží, odkiaľ je aj výhľad na sochu Krista na druhej strane rieky a rovnako aj na známy Most 25. Apríla, ktorý sa celkom podobá na most Golden Gate v USA.

Námestie Rossio

Námestie Comercio

Ďalej naberáme smer k Lisabonskej Katedrále – najznámejšej a najstaršej katedrále v Lisabone a ďalej do Castle of S. Jorge. Cestou sa zastavíme na jednej z mnohý vyhliadok a obdivujeme mesto zhora. Máme v pláne sa pozrieť do Castle of S. Jorge  aj napriek dosť drahému vstupnému, no odradí nás neskutočne dlhá rada na nákup lístkov. Túlame sa preto ďalej uličkami až zablúdime na vyhliadku Miradouro Sophia de Mello Breyner Andresen, odkiaľ je perfektný výhľad na celé mesto aj s Mostom 25. Apríla v pozadí. Keďže Lisabon sa rozkladá na siedmych kopcoch, ponúka krásne výhľady na mesto z niekoľkých miest. Mne sa napriek tomu najviac páčil práve tento. Navyše tu bol tu bolo celkom ticho a pokoj oproti námestiu pri Castle of St. Jorge. Začíname byť už aj celkom hladní a hľadajúc nejakú reštauráciu zamierime ešte smerom k kostolu Church of Sao Vicente of Fora a prechádzame uličkami štvrti Alfama. Lisabon je známy aj tzv. azulejos, čiže kachličkovým umením, ktoré Portugalci prevzali od Maorov. Cestou vidíme množstvo domov zdobených práve týmto spôsobom.

Žlté električky šplhajúce sa do kopca sa stali symbolom Lisabonu

Výhľad z jedného z mnohých „mirradourov“ – vyhliadok na mesto

Belém

A potom už sadáme na obed, ktorý nám ale vôbec nechutil. Dávame si rybu, no je spravená a nasiaknutá úplne prepáleným olejom. Poobede sa vyberieme smerom na námestie Municipio a postupne prechádzame až na druhú vlakovú stanicu Cais do Sodre. Tu nastupujeme na autobus a odvážame sa k Mosteiro dos Jerónimos, k jednej z najkrajších budov v Lisabone. Okolie je tu veľmi pekné, nachádza sa tu množstvo parkov i keď tu vládne trocha dopravný chaos, keďže niekoľko ciest prerábajú a tak sú tu zmeny v doprave. Dávame si prechádzku až k nádhernej vežičke Torre de Belem, kde oddychujeme a užívame si výhľady. Táto vežička bola postavená v 16. Storočí a bola súčasťou obranného systému Lisabonu. Dnes sa nachádza v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO a stala symbolom mesta. Aj keď sa už začína zvečerievať, slnko celkom pečie. Je tu tak nádherne, až sa mi ani nechce ísť ďalej. Prechádzame popri pobreží až k pamätníku Padrao dos Descobrimentos. Pamätník venovaný veľkým objaviteľom sa nachádza na mieste odkiaľ kedysi vyplávali lode do Indie alebo Orientu. Pamätník je postavený v tvare lode, na ktorej sa nachádzajú sochy najvýznamnejších objaviteľov, medzi nimi napríklad Vasco da Gamma. Vládne tu príjemná atmosféra a je tu množstvo prechádzajúcich sa ľudí. Pomaly sa blíži večer a my sadáme do autobusu a odvážame sa späť do mesta na pešiu zónu, kde sadáme na večeru a potom už len smerujeme na hotel.

Mosteiro dos Jerónimos – Kláštor Hieronymitov

Padrao dos Descobrimentos

Kráľovská Sintra a portugalské pobrežie

Vstávame čo najskôr. V pláne máme celodenný výlet mimo Lisabonu a aby sme toho čo najviac stihli je potrebné si privstať. Z hotela sa vydáme na vlakovú stanicu neďaleko námestia Rossio. Na Viva viagem card kupujeme lístok do Sintry. V Lisabone je úplne modrá obloha a vyzerá to na pekné počasie. Všetko sa zmení keď vystúpime z vlaku v Sintre. Je tu úplne hustá hmla, že ledva vidieť na pár metrov a husto mrholí.

Sintra je historické mestečko zapísané v zozname UNESCO a nachádza sa tu množstvo kaštieľov, zámkov a palácov. V autobuse kupujeme za 5 EUR okružný lístok, s ktorým môžeme prejsť ku každému kaštieľu a potom sa vrátiť späť na stanicu. Palácio Nacional de Sintra preskočíme ten si necháme ako posledný, keďže je aj najbližšie k vlakovej a autobusovej stanici a vystupujeme až pri Castelo dos Mouros. Tu si dávame malú prechádzku cez les a chodníkmi prechádzame až k vstupu do areálu. Pôvodne sme mali v pláne isť aj do vnútra, no stále trocha poprcháva a je strašná hmla, kvôli ktorej sa rozhodneme nakoniec neplatiť drahé vstupné a nejsť do vnútra, keďže i tak by sme takmer nič nevideli. Peši sa potom presúvame k Parque e Palácio Nacional da Pena, no aj tu sa nakoniec rozhodujeme pre nepriazeň počasia nejsť do areálu. Počasie nám jednoducho dneska nepraje. Po chvíli pokračujeme autobusom späť k Palácio Nacional de Sintra. Trochu sa ešte prejdeme ku ďalšiemu kaštieľu Quinta da Regaleira.

Quinta da Regaleira

Po obede už nasadáme na autobus smerom na Cabo da Roca, najzápadnejší cíp pevninskej Európy. Tu našťastie už neprší, no hmla stále ostáva, iba občas však našťastie odfúkne oblaky a ukážu sa nám nádherné výhľady. Dávame si menšiu túru po útese a užívame si výhľady a pekné prostredie.

Autobusom ďalej pokračujeme do Cascais. A tu sa už aj počasie úplne mení. Vychádza slniečko, oblaky ustupujú a už nám je aj horúco. Toto mestečko je známe kvôli  nádherným plážam. Aj my zamierime rovno na pláže. Je ich tu množstvo, väčšie aj menšie, no všetky sú pekné a čisté. Dávame si malú prechádzku a užívame si slnečné lúče a šum mora. Neďaleko od pláže sa nachádza aj železničná trať smerujúca do Lisabonu, a tak podvečer na jednej zo zastávok nastupujeme a vraciame sa späť do Lisabonu. Vlaky chodia znova pomerne často, približne raz za pol hodinu.

Cabo da Roca- najzápadnejší bod kontinentálnej Európy

Pláž v Cascais

Výťahmi do Bairro Alto

Ráno si tento krát pospíme trocha dlhšie. Dáme si raňajky na hoteli a keďže dnes večer už odlietame, rovno sa aj od ubytovávame a smerujeme za ďalším spoznávaním mesta. Najprv máme v pláne navštíviť známe lisabonské električky a výťahy. Sú štyri, pričom jedna momentálne nepremáva. Všetky boli postavené na prelome 18. a 19. Storočia, ale len jeden z nich je skutočný výťah, ostatné vyzerajú skôr ako električky. Ako k prvému smerujeme k Ascensor do Lavra, najstaršiemu výťahu v meste. Tento deň sme sa rozhodli kúpiť si celodenné lístky na dopravu za 6 eur, ktoré platia aj na tieto výťahy. Ascensor do Lavra je asi najlepší z výťahov, keďže sme tu takmer sami a dohora vo výťahu ide s nami len pár ľudí. Jazda je to celkom krátka a vyvezie nás akurát tak hore na kopec, kde si dáme krátku prechádzku a už sa vezieme späť dole. Cestou dole sme vo výťahu úplne sami.

Ascensor do Lavra – najmenej turistická električka

Hneď prechádzame kúsok ďalej, kde sa nachádza druhý výťah Taberna da Glória. Tu už je ale situácia úplne iná. Je tu množstvo ľudí, a tak sa do električky ledva vojdeme. Jazda je asi o trocha dlhšia ako predchádzajúca a rozdiel je hlavne v množstve ľudí. Znova sa vyvážame hore, no od tejto električky smerujeme pešo do starého mesta,  do štvrti Bairro Alto, kde sa chvíľu len tak prechádzame, hľadáme zaujímavé zákutia a fotíme si úzke uličky.

Uličky Bairro Alto

Pomalou prechádzkou sa dostávame až ku Convento do Carmo kostolu bez strechy. Málo ľudí vie prečo je kostol v skutočnosti bez strechy. V roku 1755 zasiahlo Lisabon aj celé Portugalsko tsunami, ktoré po sebe zanechalo zničené mesto a kostol bez strechy, ktorý tu tak odvtedy stojí. Pár metrov od neho sa nachádza aj ďalší tento krát už ozaj výťah: Santa Justa Lift. Tu je možnosť ísť aj na vyhliadkovú terasu, kde sa platí osobitne vstup, ale my sme už boli na niekoľkých vyhliadkach a aj od výťahu je pekný výhľad, takže túto vyhliadku vynechávame a zvážame sa výťahom dole. Do jednej z uličiek v okolí pešej zóny sadáme na obed a vymýšľame plán na posledných pár hodín v Lisabone. Rozhodneme sa z bližšia si pozrieť ešte most 25. Apríla. Keďže máme celodenný lístok hľadáme najbližšiu zastávku a odvážame sa smerom k mostu. Tu len chvíľu oddychujeme v parčíku a kocháme sa výhľadmi. Po chvíľke pokračujeme autobusom ešte trochu ďalej k Mosteiro dos Jerónimos. Prejdeme si park, ktorý sme nestihli naposledy a prechádzame až k zaujímavej budove kultúrneho centra Belem, odkiaľ už pomaly smerujeme na autobus a potom prestupujeme na metro na letisko.

Most 25. Apríla alebo Golden Gate? Podoba je tu značná

Metrom prichádzame na terminál 1. Najprv na jednej tabuli nevidíme informácie o našom lete, tak smerujeme pre istotu k druhej, kde je poznačené, že náš let odlieta z terminálu 2, kam sa musíme presunúť ešte autobusom. Na letisku je celkom veľký chaos navyše Wizzair neumožňuje pre toto letisko online check-in, takže si musíme vystáť ešte radu na check-in, kde dostávame letenky a smerujeme cez kontrolu ku bráne. Nakoniec let stíhame celkom natesno. Let domov prebieha opäť hladko a okolo polnoci vystupujeme na letisku v Budapešti.

Lisabon je čarovné mesto, plné pamiatok, úzkych uličiek, žltých električiek a so skvelou atmosférou, ktoré nás len viac navnadilo na návštevu ďalších portugalských miest.

Tipy na záver:

• Na spoznanie Lisabonu Vám s prehľadom stačia 2-3 dni
• Ak máte deň navyše určite odporúčame výlet do okolia – okruh Sintra, Cabo da Roca a Cascais sa dá v pohode stihnúť za jeden deň miestnou dopravou vlakmi a autobusmi
• Z letiska so mesta sa najjednoduchšie a najlacnejšie dostanete metrom
• Po prílete si kúpte dobíjateľnú kartu Viva Viagem. Ak plánujete návštevu slávnych výťahov, tak si na ňu dobite celodenný lístok za 6 eur a navštívte ich všetky
• V čase našej návštevy boli pred výťahom Santa Justa nekonečné rady, my sme sa im vyhli. Hore do starého mesta sme sa vyviezli výťahom Taberna da Glória (ale dá sa ísť aj pešo) a výťahom Santa Justa sme sa zviezli dodola. Z tejto strany nebola žiadna rada
• Pozor na miestnych šuflikantov, ktorí chodia za turistami a ponúkajú drogy