To najlepšie z Bosny a Hercegoviny za víkend

Balkán máme radi. Je to určite najzaujímavejšia, najexotickejšia a najlacnejšia časť Európy. Preto keď Wizzair oznámil otvorenie priamej leteckej linky medzi Bratislavou a Tuzlou, vedeli sme, že sa do Bosny a Hercegoviny určite raz pozrieme. Bosna a Hercegovina je totiž  ideálna krajina na cestovanie na vlastnú päsť. Má peknú prírodu, množstvo pamiatok, historické mestá Sarajevo a Mostar a je tu lacno. Čo všetko tu vidieť počas predĺženého víkendu?

Navštíviť Bosnu a Hercegovinu sa nám nakoniec podarilo až na druhý pokus. Prvýkrát keď sme kúpili letenky, Wizzair po čase zmenil časy odletov, ktoré nám už v tej chvíli nevyhovovali a letenky sme mohli bezplatne zrušiť. Po čase ich kupujeme znova na iný, vyhovujúci termín. Teraz sa už našťastie časy letov nemenia a my môžeme začať plánovať.

Pri plánovaní nás Tuzla až tak nezaujala, zato nás zaujali iné zaujímavé miesta ,ktoré táto krajina ponúka. Rozhodujeme sa, že najideálnejšie bude požičať auto a prejsť toho čo najviac. I keď niečo by sa dalo aj verejnou dopravou, no určite toho za víkend nestíhame toľko ako keď budeme mať auto.

Vybrať autopožičovňu dá celkom zabrať. V ponuke je ich niekoľko, no majú rôzne referencie na internete. Niekoľkým miestnym píšeme aj mail, niektoré odpíšu po pár dňoch, iné vôbec. Nakoniec sa teda rozhodneme pre auto od Europcar, vrátane plného poistenia bez spoluúčasti.

Naplánujeme teda veci čo chceme vidieť, kam chceme v Bosne zájsť. Ubytovanie je ako aj všetko ostatné v Bosne lacné. Dáme teda hlavne na odporúčania a vyberieme ubytovanie na miestach, kde nám bude vyhovovať.

 

Všetko je naplánované, rezervované, a tak hurá do Bosny

Odlet máme priamo z Bratislavy, a tak sa nemusíme nikam presúvať na vzdialenejšie letiská. Je síce celkom skoro ráno, ale to nám vôbec neprekáža a pred šiestou už sme na bratislavskom letisku. Počas bezpečnostných kontrol a aj celého letu sme síce ešte v polospánku, ale aspoň nám to rýchlejšie ubehne a už po niečo viac ako hodine letu pristávame do sychravého počasia v Tuzle.

K pasovej kontrole sa snažíme dostať čo najskôr, aby sme zbytočne nestrácali čas. Do Bosny v pohode vstupujeme na občiansky preukaz, nie je potrebný pas.

Auto je už zaplatené, a tak len vyplníme potrebné papiere, keďže máme plné poistenie, nič nám na kreditnej karte nerezervujú. Pri preberaní ešte vyznačíme všetky poškodenia a môžeme vyraziť.

 

Výhľad na Starý Most nad riekov Neretva v Mostare

 

V pláne je dostať sa dnes do Mostaru, čo je síce len nejakých 225 kilometrov, no po kľukatých cestách a horských prechodoch a zaberie to teda dosť času. Cestou zastavujeme pri jednom malom nákupnom centre, ktoré míňame a z bankomatu vyberáme peniaze.

Až po Sarajevo nám v podstate stále prší, no ako ho míňame, obloha sa vyjasní a už máme pekné počasie. Cestou máme vyhliadnutú reštauráciu Zdravá Voda, s peknými výhľadmi , kde plánujeme zastať na obed, no nakoniec sme hladný už skôr a vyberáme si teda inú popri ceste. A volíme celkom dobre. Jedlo je lacné, ale hlavne výborné.

Po pár kilometroch sa zastavíme aj pri reštaurácii Zdravá Voda pri mestečku Jablanica, ktorú sme mali vyhliadnutú, ale už len na kávičku a popozerať výhľady. Majú to tu upravené veľmi pekne, chovajú pstruhy, pečú baranov  a výhľady na kaňon tiež stoja za to. A zdravá voda nie je len v tejto reštaurácii. Celá krajina má mnoho krásnych riek, vodopádov a jazier. Dokonca názov Bosna pochádza zo staroindického slova Bosana a znamená voda.

Ako pokračujeme pomedzi hory a skaly k Mostaru stojíme už častejšie. Všade je pekná príroda a výhľady. Ďalej od cesty však nezachádzame, takmer po celej ceste totiž míňame tabule upozorňujúce na výskyt mín, ktoré tu zostali po občianskej vojne.

 

Mostar

V poobedných hodinách prichádzame do Mostaru. Hneď sa ideme ubytovať a odparkovať auto. S ubytovaním sme spokojní, máme čistý a pekný apartmán v rodinnom dome, kde je všetko, čo potrebujeme. Milá domáca pani, ktorá býva oproti nám vysvetlí čo môže, keďže nevie po anglicky, ostatné veci nám zasa vysvetľuje už v angličtine jej syn cez telefón. Na apartmáne nás čakajú dokonca domáce  koláčiky a čerstvé jahody.

Dnes už máme na pláne len spoznať Mostar a k tomu nám auto netreba, a tak ho nechávame pri hoteli a pešo schádzame uličkami do starého mesta (Stari Grad) a to sa nám hneď zapáči. Pekné kameňom  vykladané uličky, obchodíky, reštaurácie a príjemná atmosféra. Hneď vieme prečo toto mesto patrí k najnavštevovanejším v Bosne.

Ako k prvej ešte kým je svetlo zamierime k mešite Koski Mehmed-pašina džamija. Dá sa ísť pozrieť aj dovnútra. Vstupné je síce celkom vysoké na Bosnu, no láka nás, že je možné vyjsť aj na minaret, odkiaľ je pekný výhľad na celé staré mesto a na Starý Most, ktorý je jednou z hlavných atrakcií Mostaru.

 

Obchodík s peknými suvenírmi v Starom Meste Mostaru

 

Uličky starého mesta v Mostare

 

Z mešity prechádzame uličkami mesta na už spomínaný Starý Most. Most je celkom vysoký a ani sa nám nechce veriť, že domáci z tohto mosta skáču do rieky Neretva, ktorá pod ním tečie. Prechádzame cez most a dostávame sa až ku kostolu s neprehliadnuteľnou kostolnou vežou, ktorá je dominantou tejto časti mesta. Neďaleko sa nachádza hlavná ulica Bulevar, kde sa odohrávali najhoršie boje počas vojny, ktorej zvyšky tu vidno dodnes v podobe zbombardovaných domov. Ulica dodnes mesto rozdeľuje na chorvátsku a bosniansku časť.

Čas do večera už trávime len v Starom meste. Ideme sa ešte pozrieť pod most až úplne k rieke a potom hľadáme nejakú reštauráciu. Ceny v Mostare sú trocha vyššie, a to hlavne v reštauráciách, ktoré majú výhľad na rieku a most. My si vyberáme jednu v bočnej uličke, kde si dávame chutné a hlavne obrovské porcie za málo peňazí.

 

Pod mostom

 

Medžugorie

Dnes máme na pláne niekoľko výletov. Ako prvú zastávku volíme Medžugorie. Medžugorie je hlavne pútnické miesto, ktoré navštevuje množstvo pútnikov a je známe hlavne kvôli tomu, že sa tam údajne zjavuje Panna Mária. Z Mostaru prechádzame horským priechodom a po necelej hodinke jazdy sme tam.  Najprv zamierime do centra a ideme ku miestnemu katolíckemu kostolu. Ten si pozrieme aj zvnútra.

Potom sa trocha prechádzame po meste a autom smerujeme k Podbrdu, kde je miesto, kde sa zjavovala Panna Mária. Rovnako ako v centre, aj tu je množstvo obchodov so suvenírmi, hlavne s náboženskou tematikou a vidno, že toto mestečko z týchto púti žije.

Prechádzame si celý okruh, ktorý tu je a na ktorom sú zastavenia krížovej cesty. Nie je to dlhá turistika, no je tam množstvo ostrých kameňov, preto obdivujem ľudí ,ktorí to prechádzajú bosí. Rovnako tu ľudia prinášajú aj svojich chorých rodinných príslušníkov často na nosidlách.

 

Katolícky kostol v Medžugorí

 

Miesto zjavenia Panny Márie v Medžugorí

 

Vodopády Kravica

Druhou dnešnou zastávkou po Medžugorí, sú vodopády Kravica. Ideme síce podľa navigácie, ale aj tak sa nám podarí zablúdiť. Pýtame sa teda miestnych pri ceste, ktorí nás navigujú a potom podľa tabúľ to nachádzame.

Vodopády sú v rovnomennom parku a platí sa tu aj vstupné. Podobajú sa na chorvátske Plitvické jazerá, od ktorých sú podstatne menšie, ale zasa na kráse im to vôbec neuberá. Napríklad v týchto sa dá aj kúpať, ale v máji, keď sme tu my, je ešte voda veľmi studená. Pri vodopádoch sú aj dve reštaurácie a inak len príroda.

 

Vodopády Kravica

 

Vodopády Kravica

 

Dnes je ale pekný slnečný deň a my ho teda využijeme na turistiku a ideme sa prejsť po prúde rieky až k ďalším vodopádom, ktoré sú o niečo nižšie, no tieto už nie sú ani také mohutné a ani také pekné ako hlavné vodopády. Cestou od vodopádov hľadáme nejakú reštauráciu. Zastavíme pri jednej, kde si akurát dávajú obed aj miestni policajti. Tam teda nemôžu zle variť. A nemýlime sa. Jedlo je výborné. Čerstvého pstruha idú rovno vyloviť do potoka. Za obed, pivo a kávu pre štyri osoby platíme asi dvadsať eur. Takže aj cena viac ako priaznivá.

 

Pekné zákutia pod vodopádmi Kravica

 

Počitelj

Počitelj je našou ďalšou zastávkou. Je to stredoveké opevnené mestečko, ktoré je dodnes obývané pár obyvateľmi. Celé mestečko je postavené z kameňa, nachádza sa tu mešita, kamenné hradby aj citadela. Počitelj bol počas vojny dosť zničený a mnoho obyvateľov muselo utiecť z domov. V roku 2000 sa však začalo s jeho rekonštrukciou a miestni sa mohli vrátiť do svojich domovov.

V mestečku stretávame len pár turistov a pár predajcov suvenírov. Prechádzame si ho celé a dajú sa tu nájsť ozaj pekné zákutia. Vychádzame až na vrchol kopca na hradby, odkiaľ je veľmi pekný výhľad na rieku a na okolie. Niektoré časti hradieb sú už zrekonštruované, iné sa zasa úplne rozpadajú. Všade tú rastú granátové jablká, ale pred ich oberaním si treba dávať pozor,  v tráve tu totiž zbadáme celkom veľkého hada. Kupujeme si od miestnej babičky aspoň fľašku džúsu z granátových jabĺk.

 

Pohľad na hradby v Počitelj

 

Výhľad z hradieb na dedinku Počitelj

 

Blagaj Tekija

Veľmi zaujímavé miesto. Blagaj Tekija je takmer šesťsto rokov starý dervišský kláštor kúsok od Mostaru.

Auto nechávame na parkovisku, kde platíme malé parkovné a potom uličkou schádzame k tomuto kláštoru. Je tu celkom dosť domácich turistov a rovnako aj obchodíkov so suvenírmi a reštaurácií, ktoré sú postavené priamo nad riekou. Zaujímavý je pohľad z druhej strany rieky na kláštor a rieka Bunu tu vyviera a vyteká rovno zo skaly.

 

Blagaj Tekija a rieka vytekajúca zo skaly

 

Späť v Mostare

Do Mostaru sa vraciame podvečer. Cestou sa ešte zastavíme pri veľkom kríži, ktorý sa vypína na kopci nad Mostarom. Dá sa tu bez problémov dostať  autom a je odtiaľto pekný výhľad na mesto a okolie.

Auto parkujeme pred našim apartmánom a znova zájdeme do starého mesta na večeru. Tentokrát volíme reštauráciu s výhľadom na rieku a most a jedlo je síce tiež chutné, ale už o dosť drahšie ako v reštauráciách predtým.

 

Kríž nad Mostarom

 

Výhľad na mesto od kríža

 

Krátka zastávka v Sarajeve

Ráno opúšťame Mostar čo najskôr a hlavne za silnej prietrže mračien. Cestou späť plánujeme zastávku v Sarajeve a potom pokračovať až do Tuzly. Cesta prebieha v poriadku až na množstvo policajných hliadok, ktoré sme stretávali cestou tam aj späť. Nás našťastie nezastavujú, ale je ich celkom veľa.

Kým prichádzame do Sarajeva, počasie sa našťastie umúdri a prestáva pršať. V Sarajeve si chceme pozrieť akurát centrum mesta. Ako prvé mierime ku Žuta Tabija, alebo v preklade k Žltej pevnosti, čo je časť starých hradieb, ktoré boli vybudované v osemnástom storočí na obranu mesta.

Je odtiaľto pekný výhľad na celé mesto. Autom potom schádzame k centru, nechávame ho na parkovisku a po meste sa pohybujeme už len po svojich. Potom vchádzame do Viječnice alebo Sarajevskej radnice.

Platí sa tu malé vstupné. Vnútri sa akurát nachádza výstava fotografií a na dolných poschodiach je zasa výstava týkajúca sa histórie Bosny a Hercegoviny, Sarajeva, ale aj samotnej budovy Viječnice, kde v minulosti sídlila Národná knižnica. Počas obliehania Sarajeva v roku 1992 celá budova vyhorela a zhorelo niekoľko stoviek vzácnych kníh. Dnes je budova celá zrekonštruovaná. Interiér je veľmi pekný a môžete sa tu dozvedieť veľmi zaujímavé veci.

 

Sarajevo

 

Vnútri Viječnice

 

Ďalej pokračujeme na námestie Baščaršija, kde sa nachádza zaujímavá drevená fontána Sebilj. Vchádzame aj do miestneho bazáru, ktorý dnes tvorí len zlomok veľkosti niekdajšieho bazáru. Pomaly sa vnárame do uličiek starého mesta plného obchodíkov a reštaurácií. Navštevujeme Gazi Husrev-begovu mešitu, okolo ktorej prechádzame a tiež Katedrálu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Prechádzame uličkami k rieke a k mostu Latin Bridge, ktorý sa smutne preslávil tým, že tým, že 28. júna 1914 tu bol zastrelený následník rakúsko-uhorského trónu Franz Ferdinand. Jeho zavreždenie výrazne prispelo k vypuknutiu 1. svetovej vojny. Nájdete tu aj pamätník tejto udalosti.

Cez most prechádzame na druhú stranu rieky, kde sa aktuálne koná výstava historických automobilov, ktorú nevynechávame. Prechádzame až k peknému kostolu Saint Anthony Catholic Church. Uličkami sa vrátime späť do starého mesta, kde sadáme na neskorý obed a potom na tradičnú bosniansku kávičku.

 

Námestie Baščaršija so zaujímavou drevenou fontánou Sebilj

 

Kostol Saint Anthony Catholic Church

 

Sarajevo toho ponúka podstatne viac, no väčšina zaujímavých miest je už mimo centra mesta. Láka nás najmä známy tunel, cez ktorý počas obliehania Sarajeva zásobovali mesto. Sarajevo bolo obliehané srbskými vojskami celé tri roky a keby nebolo tohto tunelu, asi by takú dlhú dobu nevydržal obliehanie. Cez tunel mesto zásobovali potravinami, liekmi a zbraňami. Tunel sa nachádza blízko letiska a momentálne je tu malé múzeum.

My máme v pláne sa ešte dnes dostať sa do Tuzly a rozhodujeme sa, že toto, čo sme videli nám stačí a pokračujeme smer Tuzla.

Tu prichádzame až podvečer, keď už sa začína stmievať. Najprv chvíľu v uličkách nevieme nájsť naše ubytovanie, ale našťastie ho potom nachádzame. Večer ešte zájdeme do neďalekého obchodného centra na večeru a pohár vínka.

 

Bosnianska kávička

 

Odlietame o šiestej ráno a na štvrtú máme dohodnuté vrátenie auta. Pracovník požičovne nás už čaká pri vstupe na letisko. Odovzdanie prebehne bez problémov a my potom rovno prechádzame bezpečnostnými kontrolami. Letisko v Tuzle je veľmi malé a akurát sú asi tri odlety, takže je neskutočne preplnené. Pomaly nie je kde sa postaviť, nieto si ešte sadnúť. Nachádza sa tu jeden dosť predražený obchod, kde míňame posledné peniaze čo nám ostali.

Bosna sa nám veľmi páčila a zároveň je to určite jedna z lacnejších krajín, ktoré sme navštívili. Dostalo nás hlavne jedlo, ktoré bolo lacné, chutné a porcie neskutočne veľké. Ale aj príroda a pamiatky, ktoré v čase našej návštevy neboli vôbec preplnené. Určite má táto krajina čo ponúknuť aj viac, nie len to čo sa nám podarilo za ten krátky čas vidieť. A ak bude ešte niekedy príležitosť určite sa tam radi znova pozrieme.