3000 kilometrov Západnou Austráliou (2. časť)

V prvej časti cestopisu ste sa mohli dočítať ako prebiehali naše prípravy na cestu do Austrálie a ako začínala naša ceste, v tejto časti vás zavedieme na ďalšie zaujímavé miesta  Západnej Austrálie v okolí Albany, Augusty a pozrieme sa aj do samotného Perthu.

Neskutočné pláže v okolí Albany - Two Peoples Bay, Little Beach

Kým posledné dva  dni  nás sprevádzali po ceste problémy, teraz už konečne bez problémov smerujeme k Albany. Kúsok pred mestom odbáčame do prírodnej rezervácie Two Peoples Bay. Pri vstupe do parku zaplatíme poplatok 12 dolárov a pokračujeme autom až k pláži Two Peoples Bay.

Pri pláži sa nachádza veľký pekne upravený park ,kde je množstvo stolov na grilovanie a lavičiek, sprchy. My smerujeme rovno na pláž. Je pekné slnečné počasie a veľmi horúco. Niekoľko ľudí sa aj kúpe. Pláž je dlhá, na jednej strane z vody pri brehu vyčnievajú pekne sfarbené kamene a so smaragdovo-modrou vodou vytvárajú nádherné scenérie. Dlho sa tu ale nezdržíme. Ideme sa pozrieť ešte kúsok ďalej k vedľajšej Little Beach. Táto nás ohromí hneď ako ju zbadáme už z parkoviska. Nádherná pláž s bielym pieskom, oranžovými kameňmi a tyrkysovou vodou. Hneď sa aj rozbehneme na pláž. Po kameňoch potom prechádzame k vedľajšej trochu menšej zátoke, kde niekoľko ľudí aj šnorchluje. Chvíľu tu sedíme, užívame si tu nádheru a potom sa vraciame na pláž. Niekoľko ľudí sa tu aj kúpe, voda je ale celkom chladná a vlny sú dosť veľké. Trávime tu celkom dosť času a pláž zhodnotíme ako jednu z najkrajších, na ktorých sme kedy boli. Vôbec sa nám nechce preč a najradšej by sme tu ostali hádam navždy.

Od Little Beach sa presunieme späť do parku k Two Peoples Bay. Spravíme si piknik a potom ideme na pláž a na chvíľu do vody. Jedinou nevýhodou tejto pláže je, že na niektorých miestach sú naplavené riasy. Ale to asi záleží od obdobia, kedy sem prídete, či tu budú alebo nie.

Pláž Two Peoples Bay

Little Beach – jedna z top pláži aké sme kedy navštívili

Opúšťame park a smerujeme do Albany. Zájdeme sa ešte pozrieť na mestskú pláž Middleton Beach. Tá sa nám už až tak nepáči. Je tu množstvo ľudí a naplavené riasy. Na dnešnú noc máme vyhliadnutý kemp na Emu Pointe. Kemp je super, obsahuje všetko čo len môžete potrebovať. Je čistučký, no je takmer plný. Po príchode len zaparkujeme auto na pridelenom mieste, spravíme niečo na večeru a ideme si na neďalekú pláž vychutnať západ slnka.

V okolí Albany je toho ale viac – Národné parky Torndirrup a West Cape Howe

Ráno smerujeme rovno do centra mesta. V turistickom informačnom centre zoberieme nejaké letáky a dáme si prechádzku centrom mesta. Centrum vôbec nie je veľké, no nachádza sa tu pár pekných budov, kostolík, promenáda. Stojí za to sa tu prejsť.

Z mesta sa vyberieme rovno do neďalekého národného parku Torndirrup, kde sa nachádza Natural Bridge - prírodný most pri brehu oceánu vytvorený z veľkých kameňov. Prostredie je tu pekne upravené a sú tu vybudované chodníky, cez ktoré sa môžete dostať nad vysoké útesy a pod sebou vidíte vlny narážajúce o strmé skaly.

Dáme si ešte krátku túru k neďalekému majáku a potom schádzame dole na ďalšiu z množstva pekných pláži, ktoré sa tu nachádzajú. Na túto pláž je trocha ťažší prístup, keďže musíme zoskákať po veľkých a strmých skalách.

Natural Bridge

Pekné pobrežie a maják neďaleko Natural Bridge

Pláže kúsok od Natural Bridge

Autom pokračujeme k ďalšej veľmi peknej zátoke. Dostať sa k nej dá po množstve schodov, ktoré sú tu vybudované. Vyzerá úchvatne. Až nás to ťahá rovno skočiť do vody, no všade pri príchode boli tabule so zákazom kúpania kvôli silným prúdom, a tak to radšej neskúšame. Sedíme na skalách užívame si kľud a nádherné prostredie a len sledujeme rybárov, z ktorých jednému sa podarí chytiť takmer metrového lososa. Fakt pekný úlovok.

Pokračujeme ďalej do ďalšieho blízkeho národné parku West Cape Howe.  Pláže v tejto časti sú fakt super. Zastavíme sa ešte na niekoľkých a nakoniec ostávame na Cosy Corner, kde sa kúpeme, grilujeme a nakoniec ostávame kempovať až do rána.

Jedna z nekonečných pláží v národnom parku West Cape Howe

Miesta, ktoré nesmieme vynechať - Green Pools, Elephant Rocks, Waterfall Beach

Ráno pokračujeme v zabehnutom tempe zo včerajšieho dňa: pláže, pláže a ešte raz pekné pláže. Prechádzame cez malé mestečko Denmark a dostávame sa až k zátoke Green Pools. Je to pláž, ktorá je veľkými skalami oddelená od priameho oceána a tak tu voda nie je vôbec hlboká a nie sú tu ani žiadne vlny. Ideálne na kúpanie, len takto ráno trochu chladné. Obrovské skaly nám tak trochu pripomínajú tie na Seychelách.  Len škoda, že obloha nie je úplne modrá, ale je zastretá tenkými bielymi oblakmi a bazéniky nemajú až takú zelenú farbu.

Najprv sme tu takmer sami, tak si to vychutnávame, no potom prichádza plný autobus študentov a všetci idú do vody šnorchlovať a my sa radšej poberieme ďalej, tentokrát na Waterfall Beach. Táto nás ale až tak veľmi nezaujala. Nikto tu nie je, ale ani pláž nie je až taká pekná. Je pomenovaná podľa malého vodopádu, ktorý padá priamo na pláž, no je ťažké vôbec odfotiť vodopád spolu s plážou. Popri pobreží sa trocha vrátime späť k Elephant Rocks a Elephant Cove.

Green Pools

Zastavujeme na parkovisku a odtiaľ je to už len krátka prechádzka. Najprv prichádzame na vrchol obrovských skál, odkiaľ vidno malú pláž pod nimi. Názov toto miesto dostalo práve podľa týchto skál, ktoré sa podobajú tvarom ale aj veľkosťou na slony. Najprv všetko fotíme z výšky, potom schádzame po schodoch k vstupu na pláž, ktorý je možný cez len asi metrovú štrbinu medzi skalami. Obchádzame si celú zátoku. Je to jedno z najkrajších miest, ktoré sme navštívili a veľmi si to tu užívame.

Kto uhádne aké zvieratko je na fotke?

Vstup na pláž pri Elephant Rocks je len cez takúto úzku chodbičku

Elephant Rocks - nádhera

Poďme od mora trocha do výšok - Valley of the Giants Tree Top Walk

Trochu, ale zasa nie veľmi, sa vzdialime od mora a ideme do parku, kde sa dá chodiť v korunách stromov - Valley of the Giants Tree Top Walk. Vstupné nie je najlacnejšie – 21 austrálskych dolárov na osobu, ale stojí to za to. Sú tu spravené mostíky alebo ako by som to nazval vo výške štyridsať metrov nad zemou, v korunách starých 400 ročných stromov. Poteší nás, že tu vôbec nie je veľa ľudí. Pomaličky si prechádzame najprv okruh v korunách stromov a užívame si výhľady.

Po skončení okruhu môžete ísť zadarmo ešte raz ak sa vám chce, no my sa presunieme na spodný okruh, kde tentokrát už normálne po zemi prechádzame náučným chodníkom okolo týchto stromov. Je tu pekne rozpísaný ich kolobeh života. Napríklad väčšina z nich zvnútra vyhorela kvôli častým lesným požiarom, no týmto stromom to vôbec nevadí. Je to ich prirodzený kolobeh.

Tree Top Walk

Pomaly sa zvečerieva a nás už len čaká nájsť  kemp na dnešnú noc. Máme vyhliadnuté dva v neďalekom okolí. Najprv zájdeme k Rest Point Holiday Village, no spýtame sa len na cenu a rozhodneme sa ísť k druhému. Znova sa tu začínajú dosť často objavovať kengury.  Zastaneme pri neďalekej lúke, na ktorej ich poskakuje množstvo. To nás ale takto podvečer veľmi neteší, keďže sa znova začínajú objavovať aj zrazené okolo ciest.

Skupinka kengúr na lúke

Našťastie to už nemáme ďaleko a po pár kilometroch odbáčame ku kempu. Odbočíme z hlavnej cesty na poľnú. Na chvíľu zastavíme a obzeráme sa po okolí. Ako ale znova naštartujeme auto, ukazuje nám, že máme úplne prázdnu nádrž. To ale nie je možné, však sme mali natankované ešte viac ako polovicu. Obchádzame okolo auta a pozeráme, či nám niečo netečie. Našťastie nie. Pred asi 15 kilometrami sme míňali pumpu. Rozhodneme sa tam vrátiť. Celou cestou späť ručička ukazuje úplne prázdnu nádrž. Dotankujeme pár litrov do plna a po naštartovaní už ukazuje palivo v nádrži správne. Nakoniec sa teda ukázalo, že sme mali paliva dosť a pravdepodobne sa len zasekla ručička na ukazovači stavu nádrže. Celkom nás to ale vystrašilo, keďže ostať niekde bez paliva alebo s pokazeným autom by nebolo nič príjemné. Vrátime sa teda do Crystal Springs Campu a tu ostávame na noc.

Niektoré stromy mali zaujímavé tvary. Tento sa napríklad volal grandmother.

Najjuhozápadnejší bod Austrálie - Cape Leeuwin

Ráno už našťastie auto vyzerá byť v poriadku a my môžeme pokračovať ďalej. Prvou dnešnou zastávkou bude národný park D'Entrecasteaux. Cesta do tohto parku je na niektorých úsekoch znova nespevnená, a tak nám trvá o čosi dlhšie ako sme predpokladali. V parku je viacero bodov, na ktoré sa môžete ísť pozrieť. Sú tu porobené vyhliadky na strmé skalnaté útesy a taktiež na rôzne jaskyne a skalné útvary. My parkujeme na niekoľkých vyhliadkach a dáme si aj nejaké kratšie túry po okolí.Na informačných tabuliach píšu, že je tu možné vidieť aj veľryby, no v čase našej návštevy nie je sezóna a ani nič nevidíme.

Ako ďalší bod dávame do navigácie mestečko Augusta, neďaleko ktorého sa nachádza Cape Leeuwin Lighthouse. Nestihneme sa ale ani poriadne rozbehnúť a už nám skáče do cesty emu. Našťastie stíhame ubrzdiť, a tak to prežíva bez úrazu aj on aj my, a aspoň sme ho videli pekne z blízka.

Strmé útesy pri Point D'Entrecasteaux

Cape Leeuwin Lighthouse

Tabule upozorňujúce na hady v parku

Augusta je iba malé mestečko, nejako sa tu nezdržujeme. Zastaneme iba niečo nakúpiť a ako hľadáme obchod narazíme na veľmi dobrú miestnu reštauráciu. No neviem či sa to dá nazvať reštaurácia, skôr vývarovňa, v ktorej ale robia len morské a rybie špeciality. Navyše na miestne pomery za veľmi dobré ceny, tak neváhame a ochutnávame.

Odtiaľ smerujeme na Cape Leeuwin, čo je najjuhozápadnejší bod Austrálie a zároveň bod, kde sa stretávajú dva oceány– Indický a Južný oceán. Je tu park a na jeho konci sa nachádza maják. Do parku k majáku sa platí vstupné. Rovnako sa platí za prehliadku majáku, na ktorú môžete ísť len so sprievodcom. Prehliadku majáku vynechávame a kupujeme len vstup do parku. Je tu vybudovaná aj taká náučná cesta a pri kúpe lístkov dostávame audiosprievodcov. Keď prídeme k jednotlivým bodom stačí potom na vysielačke zvoliť číslo bodu a môžeme počúvať výklad o tom pri čom sa nachádzame. Po parku sa trocha poprechádzame niečo popozeráme, niečo popočúvame. Fotíme sa s majákom a na mieste stretu oceánov. Po chodníčkoch v parku sú porozkladané upozorňujúce tabule, že tu videli jedovatého hada, a tak radšej dvakrát pozeráme kam stúpame.

Stret dvoch oceánov

Raje na Hamelin Bay Beach

Na nasledujúcu zastávku - Hamelin Bay Beach sa veľmi tešíme. Hlavne preto, že na tejto pláži by sa mali dať vidieť divoké raje, ktoré tu vraj chodia. Cestou sa nikde nejako nezdržujeme a parkujeme na jednom z parkovísk, čo najbližšie ku pláži. Na pláži je len pár ľudí a ako tam prídeme, nič nenasvedčuje tomu, že by tu nejaké raje mali byť. Ako sme sa ale presunuli od Južného oceánu k Indickému, teplota vody podstatne stúpla, a tak je to tu ideálne aj na kúpanie. Pláž je celkom veľká a my sa vyberieme prejsť. Postupne ako prichádzame k miestu, ktoré je určené na spúšťanie lodí do mora, zbadáme hlúčik ľudí. Ideme rovno tam a na naše veľké prekvapenie, sú tu naozaj raje. S vlnami vyplávajú takmer až úplne na breh a potom sa zase  vlnou nechajú stiahnuť späť do vody. Väčšinou prichádzajú len po jednej a plávajú popri brehu a potom sa na pár minút znova stratia v hlbokej vode. Je to úžasné prírodné divadlo a trávime tu niekoľko hodín. Raje tu môžete pozorovať voľne, zakázané je iba ich lovenie, za ktoré je veľmi vysoká pokuta. Podvečer zájdeme do neďalekého kempu Hamelin Bay Holiday Park. Grilujeme a užívame si pekné počasie. Večer znova zájdeme na pláž, kde pozorujeme raje až do západu slnka.

Plávajúca raja takmer na brehu. Neskutočný zážitok.

Turistika na Cape Naturaliste a kúpanie pri najdlhšom móle Busselton Jetty

Cape Naturaliste Lighthouse je naša prvá zastávka nasledujúci deň. Kemp sme opustili skoro ráno a keď prichádzame do tohto parku ešte tu takmer nikto nie je. Do majáka sa znova platí vstupné, tak ten vynechávame a smerujeme do parku na túru. Dá sa ich tu podniknúť niekoľko. Všetky sú dobré značené. My absolvujeme asi dve túry na rôzne vyhliadky. Treba si ale znova dávať pozor. Po chvíľke ako začneme túru, idú oproti nám vystrašení turisti a upozorňujú nás, že na chodníku neďaleko je had. Poďakujeme im za upozornenie a pozeráme poriadne popod nohy. No my sme za celý čas v parku žiadneho nevideli. Nepočkal na nás a niekam ušiel. Park ponúka rôzne výhľady na útesy a pobrežie. Rovnako sa tu dajú vidieť aj veľryby, no to by sme tu museli prísť v ich sezóne.

Pekná pláž neďaleko Cape Naturaliste

Z parku smerujeme do neveľkého mestečka Busselton, ale cestou ešte zastavujeme na viacerých plážach s bielym pieskom, oranžovými skalami a tyrkysovým morom. Väčšinou sú úplne prázdne a neskutočne pekné. V Busseltone chceme vidieť hlavne Busselton Jetty, jedno z najdlhších drevených mól na svete, ktoré má  od pobrežia dĺžku takmer dva kilometre. Na mólo môžete ísť buď vláčikom, ktorý tam vozí turistov alebo peši. Platí sa naň malé vstupné. Okolo móla sú aj pekné pláže s čistučkou a teplou vodou, rovnako aj parky kde môžete piknikovať alebo len tak oddychovať. Trávime tu celé popoludnie. Kúpeme sa a užívame si slniečka. Podvečer sa akurát ešte presunieme do kempu tesne pred mestom Bunbury, kde trávime noc.

Busselton Jetty - jedno z najdlhších drevených mól na svete

Divoké delfíny na Koombana Beach v Bunbury

Do Bunbury sme chceli ísť zámerne. V meste je totiž jedna pláž, kam veľmi radi chodia delfíny. Na internete síce čítame, že nikdy nie je isté, ktorý deň prídu a ktorý nie. Je to teda veľmi o náhode, či sa ich tam podarí vidieť. Chceme to ale aspoň skúsiť. Tiež čítame, že tam chodia skoro ráno, a tak vstávame čo najskôr a smerujeme ku Koombana Beach. Sme tu pred ôsmou ráno a na pláži nie je vôbec nikto. Akurát v diaľke vidíme plávať loď, ktorá ponúka pozorovanie delfínov, ale inak nič nenasvedčuje tomu, že by tu mali byť aj delfíny.

Pár minút sa prechádzame po pláži a potom vidíme v diaľke zbehnúť pár ľudí k vode. Zamierime k nim. Už cestou zbadáme vo vode trčať veľké plutvy a tak pridávame do kroku. Ľudia, ktorí pribehli k vode boli dobrovoľníci z Dolphin Discovery Centra, ktorí tieto delfíny skúmajú. My sa pridávame k nim spolu ešte s asi ďalšími dvomi ľuďmi, ktorí pribehli. Dokopy  je nás tam približne pätnásť. Vyzujeme sa a vchádzame po pás do vody. Delfíny prišli štyri. Je to úžasný pocit aj pohľad keď len tak plávajú okolo nás. Priblížia sa úplne blízko, niekedy len na pol metra alebo pár centimetrov. A trávia tu niečo viac ako hodinu. Celý čas sme vo vode a pozorujeme ich. Na chvíľku aj odídu na väčšiu vzdialenosť, no hneď sa vracajú. Rozprávame sa aj s ľuďmi z Discovery Centra. Vravia, že máme celkom šťastie, lebo dva týždne tu neboli a práve dnes znovu prišli. Tiež sa dozvedáme, že sú to úplne divoké delfíny, ktoré vôbec ani neznačkovali ani nič a ani nevedia prečo chodia práve sem. Príde nám aj smutno, keď po niečo viac ako hodine vidíme delfíny už len v diaľke ako odchádzajú. Zážitok to bol ale neskutočný. Určite stokrát lepší ako vidieť cvičené delfíny niekde v zábavnom parku za drahé vstupné. Neďaleko pláže sa nachádza aj Discovery Centrum, ktoré je otvorené pre verejnosť a môžete sa tam dozvedieť niečo viac o delfínoch. Tam my už ale nejdeme a vrátime sa trochu späť do centra mesta.

Delfíny sa promenádovali len pár centimetrov od nás

Auto zaparkujeme pred Bunbury Visitor Centre, kde si aj zájdeme po nejaké mapky a informácie čo sa ešte oplatí vidieť. Uličkami centra mesta potom prechádzame na vyhliadku Marlston Hill Lookout, ktorá je v podstate priamo v centre mesta a je z nej vidieť úplne celé mesto. Prejdeme sa cez starý prístav, ktorý je dnes prerobený na modernú časť mesta a vraciame sa späť k autu.

Výhľad na Bunbury z Marlston Hill Lookout

Z Bunbury potom smerujeme na sever do ďalšieho mestečka Rockingham. Tu máme v pláne ísť na Pinguin Island, na ktorom by sa mali dať vidieť tulene. No keď prichádzame k prístavu, prichádza zároveň s  nami aj búrka, dosť sa ochladí a začína pršať. Navyše dostávame také informácie, že tulene skôr neuvidíme ako uvidíme, a tak sa rozhodneme túto plavbu vynechať. V parku pod altánkami si potom robíme za dažďa piknik a rozhodneme sa dnes pokračovať až do Perthu.

Austrálske pelikány na Woodman Point

Kúsok pred Perthom máme ešte vyhliadnutú malú rezerváciu Woodman Point, kde by sa zasa mali dať pozorovať pelikány. Najprv prídeme na jednu pláž, na ktorej je neskutočné množstvo mušlí rôznych veľkostí. Nazbierať ich aj plný ruksak behom pár minút by nebol problém, ale kto to bude niesť z Austrálie? Odtiaľ ideme až na úplný koniec výbežku. Najprv nič nevidíme ale po chvíľke zbadáme v diaľke dva pelikány. Približujeme sa k nim úplne blízko. Sú obrovské a pekné. Vôbec sa neboja. Keď ideme bližšie akurát rozprestrú obrovské krídla. Asi nás chcú odplašiť, ale pohnúť sa im nechce. Okrem nich je tu aj množstvo iných vtákov. Chvíľku ich všetky pozorujeme a potom už mierime do Perthu.

Pelikány na Woodman Pointe

Že sme sa priblížili k väčším mestám, sme si všimli už pri Bunbury. Premávka sa značne zahustila a napríklad nájsť free kemp alebo voľné miesto na spanie už nie je také jednoduché ako to bolo v odľahlejších častiach. Ako sa blížime k Perthu, chceme sa ešte zastaviť na jednej z pláži, okolo ktorých prechádzame ale nájsť miesto na parkovanie je celkom problém, a tak pláž nechávame na ďalšie dni a ideme do Kings Parku. Tento park je kúsok od centra mesta a je známy hlavne tým, že je odtiaľto perfektný výhľad na mrakodrapy v centre. Tiež sa tu nachádza botanická záhrada a pamätník State War Memorial. Už sa ale zvečerieva užijeme si teda len výhľad na mesto, ideme kúpiť niečo na grilovanie a smerujeme do kempu.

Dnešná grilovačka je trocha iná. Rozhodneme sa ochutnať kengurie mäso. Kupujeme už pripravené steaky a v kempe ich hádžeme na gril. K tomu austrálske vínko a máme za sebou ideálny večer. Steaky sa nakoniec celkom aj podarili a chutili. Chuťou nám to dosť pripomínalo divinu.

Pláž plná mušlí

Perth - najkrajšie mesto na svete?

Ostal nám posledný bod na našom pomyselnom zozname,  čo chceme v Austrálii vidieť – Perth. Ráno začíname presne tam, kde sme včera skončili -v Kings Parku. Včera sme stihli iba výhľad, dnes si prejdeme ostatok. Začneme peknou botanickou záhradou. Tiež sa tu nachádza aj akýsi chodník nad stromami, ale len taký maličký, nie taký veľký na akom sme boli vo Valley of the Giants. Nachádza sa tu aj veľký baobab, ktorý tu bol dovezený z úplne inej časti Austrálie. Najviac nás ale prekvapí veľké množstvo papagájov, ktoré je v tomto parku. Sú ich tu hádam tisícky a prelietavajú nám nad hlavami a škriekajú. Už aj cestou po Austrálii sme niekoľko papagájov videli. Zelené, modré a ružové. No všade to bol len jeden – dva, ale tu ich je množstvo.

Autom potom prechádzame do mesta. Necháme ho na jednom z platených parkovísk a prechádzame si mesto po svojich. Pekné kostolíky, budovy, mrakodrapy – Perth sa nám páči. Možno aj trošku viacej ako Vancouver. Kupujeme nejaké suveníry a keďže je dnes veľmi horúci deň, rozhodneme sa poobedie stráviť na pláži. Vyberáme si pláž City Beach, no na dnes to nebola najlepšia voľba. Je tu síce niekoľko ľudí, pláž je celkom veľká, no problém je vietor. Od oceánu dosť fúka, takže sú veľmi veľké vlny. Plávať sa teda nedá. Akurát niekoľko ľudí skáče do vĺn. Väčší problém ale robí piesok, ktorý naráža do tela a je dosť nepríjemný. Pobudneme tu nakoniec len nejaké dve hodinky a vyberieme sa hľadať kemp. Do niekoľkých voláme, ale v niektorých už nemajú miesto, iné sú zasa ďaleko a už sa nám tam nechce. Nakoniec vyberáme Karrinyup Waters Resort, ktorý je síce dobre vybavený, ale je dosť plný a najdrahší zo všetkých, čo sme po ceste mali. Ideme do kempu, dáme si večeru a po večeri sa znova vyberieme do Kings Parku. Je odtiaľ super výhľad na mesto, a tak si ho chceme pozrieť aj vysvietené za tmy a spraviť nejaké tie fotky.

Výhľad na Perth cez deň

A nočný výhľad na Perth

Posledný deň na Austrálskom kontinente. 

Znova máme pekný slnečný deň, vlastne ako takmer všetky tu v Austrálii. Rozhodneme sa pre pláž. Tentokrát si vyberáme North Beach. Je to lepšia voľba ako včera, ale asi hlavne preto, lebo dnes je úplné bezvetrie. Na pláži je plno, voda je pekná čistá, akurát na kúpanie. Ani vo väčšej diaľke nie je až tak hlboká, tak veľa ľudí šnorchluje pri skalách celkom ďaleko od brehu. Trávime tu takmer celé doobedie.

Poobede mierime k nákupnému centru neďaleko autopožičovne, kde sme našu cestu aj začínali. Balíme všetky veci. Je nám celkom ľúto, že už musíme odísť. V požičovni len odparkujeme auto, povieme stav nádrže a keďže máme plné poistenie je to všetko v poriadku. Našťastie sa nám teda nepodarilo urobiť žiadny škrabanec ani škodu. Počkáme ešte na šoféra, ktorý nás odváža na letisko.  Na letisku to už ide rýchlo. Akurát na bezpečnostnej kontrole sa im nepáči náš malý kempingový varič. Pani za skenerom nevie čo to je a ide s tým za kolegom. Ten ale odsúhlasí, že je to v poriadku, a tak varič nemusí nechcene ostať v Austrálii. Nakoniec na čas aj odlietame smerom do Singapuru. Je to nočný let, ktorý nám ale celkom rýchlo ubehne, keďže väčšinu z neho prespávame.

Vidieť v Perthe pestrofarebné papagáje nie je problém

Západná Austrália nás ohromila a veľmi sa nám páčila. Pred cestou sme si mysleli, že na čo tam ísť, keď tam vlastne nič nie je. Opak je pravdou a nám bolo neskutočne ľúto, že sme nešli na dlhšie a nestihli ešte veľa pekných miest. Aj napriek drobným problémom to bola jedna z najlepších, ak nie aj najlepšia cesta akú sme kedy išli. Už teraz sa nevieme dočkať, kedy sa nám podarí do Austrálie či už tej Západnej alebo na východné pobrežie znova pozrieť.