Tri dni hrebeňom Nízkych Tatier

Už dlhšie sme sa pohrávali s myšlienkou na prechod hrebeňa Nízkych Tatier. Pôvodne sme to plánovali ešte niekedy v máji. Lenže týždne ubiehali a vždy nám niečo prišlo do toho. Buď hlásili na víkend zlé počasie alebo sme mali my alebo kamaráti, s ktorými sme chceli ísť už niečo iné na pláne. Nakoniec v auguste, keď hlásili niekoľko dní za sebou pekné počasie sme sa rozhodli, že na nikoho čakať nebudeme a na hrebeňovku pôjdeme sami.

 

Trasa hrebeňovky Nízkych Tatier

Celá hrebeňovka Nízkych Tatier má 97 kilometrov a vedie z Donovál cez Chopok, Ďumbier, Čertovicu, Kráľovu Hoľu až na Telgárt. Počas prechodu prekonáte výškový rozdiel 5600 metrov a prechod celého hrebeňa zaberie minimálne štyri dni, avšak kľudne je možné si ho rozdeliť aj na dlhšie. Absolvovať ju tiež môžete oboma smermi. Teda môžete začínať na Telgárte a končiť na Donovaloch alebo opačne. Žiadny smer asi neprináša žiadne výrazné výhody alebo nevýhody. Trasu ale môžete začať alebo ukončiť takmer v každej dedinke po ceste. Záleží ako vám budú stačiť sily a koľko budete mať času. My sme napríklad už v minulosti absolvovali niekoľko kratších úsekov hrebeňovky. Už dávnejšie sme prešli zo Šumiaca cez Kráľovú hoľu, Orlovú, Andrejcovú a Veľkú Vápenicu na Heľpu. Alebo zo Srdiečka cez Chopok, Ďumbier, Chatu M.R. Štefánika na Trangošku. Tentokrát sme chceli prechodu venovať tri dni, a tak sme si vybrali iba východnú časť trasy. Na hrebeň sa vyberieme zo Srdiečka hore na Chopok a prejdeme na Kráľovu Hoľu a dole do Šumiaca alebo Telgártu.

 

 

Až na pár úsekov, kedy ideme cez les, malinčie a vysokú trávu si užívame výhľady a pekné počasie

 

Hrebeňovka Nízkych Tatier je súčasťou aj Cesty hrdinov SNP, ktorá sa tiahne od Dukly na východe až po Devín na západe a má celkovo približne 760 kilometrov.

 

Trasa je ťažká, ale neskutočne pekná

 

Výhľady po ceste

 

Kde sa cestou ubytovať alebo zakempovať?

Možností, kde zložiť hlavu pozdĺž cesty nie je príliš veľa, ale nachádza sa tu niekoľko horských chát a útulní. Keďže celá trasa vedie Národným parkom Nízke Tatry, kempovať sa oficiálne môže iba na vyznačených miestach, avšak cestou sme videli mnohé miesta, kde kempovali aj mimo týchto miest. No ak Vás tu prichytia ochranári, zaplatíte s najväčšou pravdepodobnosťou pokutu.

V smere od Telgártu (Šumiaca) sa po ceste nachádzajú tieto miesta na spanie: 

• Chata pod Kráľovou hoľou (Predné sedlo) – umiestnená približne v polke cesty zo Šumiaca na Kráľovú hoľu. Môžete tu kempovať vo vlastnom stane.
• Útulňa Andrejcová - dá sa spať priamo v útulni alebo si rezervovať stan aj s karimatkou, prípadne spať vo vlastnom stane. Možnosť rezervovať si stan je podľa mňa úplne super a tým pádom si nemusíte trepať vlastný, čo pridá nemalú váhu navyše v batohu. V útulni predávajú aj pivo, polievku či raňajky.

 

Útulňa Andrejcová

 

• Prespať je možné aj v sedle Priehyba nad Heľpou.
• Útulňa Ramža – jednoduchá útulňa – prístrešok s niekoľkými drevenými pričňami. Okolie útulne je výborné miesto aj na postavenie stanu. Nachádza sa tu aj ohnisko s lavičkami a pitná voda.
• Čertovica – horský prechod, kde je niekoľko reštaurácií a penziónov, takže sa dá vyspať super pohodlne aj so sprchou. My sme napríklad využili penzión Totem. Tiež je tu vyhradené miesto pri Domčeku horskej služby, kde sa môže kempovať.
• Chata M.R. Štefánika pod Ďumbierom – jedna z najväčších chát na trase. Je tu možnosť ubytovať sa ako vo viacposteľových izbách, tak aj v dvojposteľovej, hoci táto možnosť vyjde o niečo drahšie. Chata je otvorená celoročne a podávajú nápoje, raňajky aj teplé jedlá. Ubytovanie je dobré rezervovať vopred.
• Kamenná chata pod Chopkom - poskytuje ubytovanie v nocľahárni pre 12 ľudí a v dvoch 4-posteľových izbách. Chata je taktiež otvorená celoročne, obsadenosť si môžete overiť priamo na ich stránke. Samozrejme tu podávajú teplá jedlá aj nápoje.
• Hotel Rotunda – ak túžite po luxusnejšom ubytovaní, tak na Chopku je možnosť využiť aj hotel Rotunda. Samozrejme tomu zodpovedá aj cena a obmedzená kapacita, takže rezervovať treba v poriadnom predstihu
• Útulňa Ďurková - je otvorená celoročne a ponúka ubytovanie v nocľahárni a teplé jedlá a nápoje, tiež tu môžete aj kempovať vo vlastnom stane
• Táborisko v Hiadeľskom sedle – malý prístrešok s lavičkami, ohniskom a možnosťou prenocovania pre asi 5 ľudí v podkroví, tu by sa malo tiež dať bez problémov kempovať vo vlastnom stane

 

Kamenná chata pod Chopkom

 

Prvý Deň: Srdiečko – Chopok – Ďumbier – Čertovica

Našu trasu sme vyberali ohľadom aj na to, aby sme sa vedeli jednoducho dostať verejnou dopravou na začiatok a koniec trasy, a preto sme sa nakoniec rozhodli pre trasu Srdiečko – Šumiac. Prvý deň by sme chceli zvládnuť vzdialenosť 20 km po Čertovicu, kde máme rezervovaný penzión. Prevýšenie trasy zo Srdiečka na Chopok, Ďumbier po Čertovicu je okolo 1500 výškových metrov.

 

Výhľady pri šliapaní smerom na Chopok

 

Na Srdiečko chodí z Brezna denne autobus ráno, v lete a cez víkendy je síce dosť preplnený, ale svojmu účelu poslúži. Do autobusu sa natlačíme aj so svojimi veľkými batohmi medzi ďalších turistov a zamestnancov okolitých hotelov, ktorí idú do práce. Prekvapuje nás, že väčšina turistov vystupuje už na Trangoške pri odbočke na chatu M.R. Štefánika. My asi len s ďalšími dvomi ľuďmi pokračujeme ešte o niečo vyššie na Srdiečko.

 

Výhľady z Chopku

 

Vyťahujeme turistické paličky, zapíname trackovanie a začíname. Zo Srdiečka na Chopok sú to takmer 4 kilometre s prevýšením 800 metrov a podľa Mapy.cz by to malo trvať na vrchol 2:45. Hneď na úvod nám trasa rozpumpuje krv v žilách, ide o najstrmší úsek na našej trase, našťastie nie je veľmi dlhý. Po hrebeni sa nám už pôjde jednoduchšie. Strmák nás síce s ťažkými batohmi trochu potrápi, ale nakoniec sme pri Kamennej chate pod Chopkom za 2 hodiny aj s krátkou prestávkou pri chate Kosodrevina na pol ceste.

Hoci po ceste nahor, sme stretli len okolo sedem ľudí, hore na Chopku, ako sme aj očakávali bolo ľudí milión. Najskôr sa nám ani nechcelo úplne na vrchol, keďže tam bola celkom zápcha a tlačenica, tých ktorí sa tu vyviezli lanovkou, nakoniec sme tam bez ruksakov vybehli sa aspoň odfotiť.

 

Z Chopku smerom na Ďumbier

 

Našim ďalším záchytným bodom je Ďumbier. Z Chopku na Ďumbier sú to niečo viac ako 4 kilometre. Približne do polovičky trasy, chodník mierne klesá a ide sa výborne. Chodník je poskladaný z kameňov a výhľady sú tu naozaj krásne. Aj ľudí je tu už o niečo menej ako bolo na Chopku, ale určite je to najrušnejšia časť celej trasy. Dostávame sa pomaly do Demänovského sedla, odkiaľ znovu začína stúpanie. Prechádzame do neďalekého Krúpoveho sedla, kde sa červená značka rozdeľuje, keďže vrchol Ďumbiera nie je priamo na tejto trase. Odbáčame teda a opäť trochu fučíme s ťažkými batohmi, ale ani sa nenazdáme a už sme na Ďumbieri, najvyššom mieste našej celej trasy, rovnako najvyššom vrchole Nízkych Tatier.

 

Už tesne pred výstupom na vrchol Ďumbiera sa ukazujú takéto výhľady na severnú stranu.

 

Blížime sa na Ďumbier

 

Odtiaľto by sme mali až na Čertovicu viac či menej klesať. Pod Ďumbierom si robíme prestávku na obed a potom schádzame späť do Krúpoveho sedla a tu už pokračujeme ďalej na chatu M.R. Štefánika. Ide sa nám výborne a okolo tretej sme na chate, kde si sadáme na pohár piva.

 

Pri chate Generála M.R. Štefánika

 

Pohľad späť na chatu, Chopok a Ďumbier v pozadí

 

Tesne pred chatou by mala byť studnička na nabratie pitnej vody, ale akosi sme ju minuli. Nevadí vody ešte máme dosť, a tak pokračujeme ďalej.

 

Úsek od chaty M.R. Štefánika po Čertovicu ideme prvýkrát a je veľmi pekný

 

Hneď za chatou je menší kopec a potom vlastne pokračuje séria menších stúpaní a klesaní. Aj táto časť sa nám veľmi páčila, málo ľudí, pekné výhľady a do toho všetko pekne sfarbovalo pomaly klesajúce slnko. Z chaty generála M.R. Štefánika je to na Čertovicu ešte 8 km a síce je tu pekne, už ku koncu sa nám zdá táto časť celkom nekonečná.

Napokon začneme prudko klesať a dostávame sa do sedla Čertovica. Ubytujeme sa v penzióne Totem a na večeru si dávame za odmenu vynikajúce bryndzové halušky.

 

Posledný kopček pred klesaním do sedla Čertovica

 

Druhý deň: Čertovica – Ramža – Havrania Poľana – Kolesárová – Priehyba – Heľpa

Druhý deň nie je o nič ľahší ako prvý. Čaká nás dlhá a náročná trasa s dĺžkou vyše 26 km s prevýšením okolo 1000 metrov. Vstávame okolo šiestej a v penzióne sú takí zlatí, že aj keď raňajky podávajú až od ôsmej, pripravia nám baličky už na siedmu.

Ceduľa na Čertovici ukazuje do sedla Priehyba 5:00 – úplne nereálny čas a celkovo celý deň ukazujú šípky časy úplne odveci (na jednej ceduli je Priehyba len o 10 minút ďalej ako vrch Kolesárová, no na Kolesárovej už ceduľa ukazuje 45 minút na Priehybu). Najprv ideme lesnou cestou a po chvíli odbáčame z cesty na chodník, kde malá tabuľka varuje pred zvýšeným výskytom medveďov. Vyťahujeme teda zvonček a začíname pomaly stúpať. Po pár minútach prichádzame Sedlo za lenivou.

 

Takto vyzerá terén, hlavne zo začiatku dňa

 

Odtiaľto ide chodník viac menej po zvážnici, nie sú tu žiadne veľké stúpania, avšak veľká časť trasy vedie cez malinčie a trávu, ktorá je často vyššia ako my. Výhľady tu nie sú skoro žiadne. Celý čas nestretávame takmer nikoho, až tesne pred útulňou Ramža ide pár ľudí oproti. Útulňa Ramža nás celkom milo prekvapila, je to tu väčšie ako sme si mysleli. Neďaleko útulne je aj studnička, kde si môžete doplniť zásoby vody. Dávame si tu malú prestávku na desiatu, kým si poslední nocľažníci balia stany.

 

Útulňa Ramža

 

Ideme ďalej a chodník pokračuje väčšinou cez les, prípadne malinčie. Pomaly, ale isto stúpame najskôr na vrch Havrania Poľana a potom do sedla Homôľka. Od sedla zídeme pár metrov nižšie a krajina sa nám konečne znovu otvára. Tento úsek okolo sedla a okolo Zadnej Holi, sa nám strašne páči, a tak si tu aj robíme prestávku na obed. Slnko poriadne pečie, a tak sa zvalíme do trávy, ku kosodrevine, ktorá poskytuje aspoň trochu tieňa. Zo Zadnej Holi odbáča žltá značka smerom na Veľký bok, čo je tiež veľmi pekná túra, ktorú sme absolvovali v minulosti.

 

Pekná časť cesty okolo Zadnej Holi

 

Po obede sa striedajú stúpania a klesania a pod nami na pravej strane sa črtajú horehronské dediny. Prechádzame stúpaniami na vrchy Oravcová a Kolesárová, po ktorom začína veľmi prudké klesanie do sedla Priehyba, kde si dávame dlhú prestávku. Na priehybe sa dá nabrať aj voda, ale studnička je trochu skrytá mimo trasy. Nakoniec schádzame do Heľpy, kde dnešnú noc prespíme.

 

Kolesárová – posledný stupák dnešného dňa, už nás čaká len klesanie na Priehybu a do Heľpy

 

Tretí deň: Priehyba - Veľká Vápenica - útulňa Andrejcová – Orlová - Kráľova Hoľa – Šumiac

Od Priehyby sa začína najprudšie stúpanie okrem začiatku na Chopok. Za približne 2 km chodník naberie prevýšenie vyše 500 metrov. Za pekného počasia sú z Veľkej Vápenice veľmi pekné výhľady na okolie a Vysoké Tatry. Z Vápenice je to potom ešte k útulni Andrejcová asi ešte 4 kilometre, našťastie je to už takmer všetko klesanie, prípadne len menšie stúpanie.

 

Vrchol Bartková

 

V tento deň sú z trasy opäť veľmi pekné výhľady. Prvý kúsok za útulňou vedie takmer po rovine a okolie chodníka je pokryté ešte nedozretými brusnicami. Po tomto krátkom úseku začíname opäť stúpať na kopec Bartková a už len mierne stúpanie bude pokračovať až na Kráľovú hoľu. Na Bartkovej sa nezdržiavame, pokračujeme na ďalší vrchol – Orlová s výškou 1840 m.n.m s veľmi výrazným vrcholom a tu si dávame dlhšiu prestávku. Rovnako je odtiaľto pekný výhľad na celú Horehronskú kotlinu.

 

Hrebeňovka v okolí Orlovej

 

Z Orlovej na Kráľovu Hoľu sú to ďalšie 4 kilometre mierneho stúpania. Dnes oproti predchádzajúcim dňom je na vrchole dosť zima, hlavne zrána a fúka nepríjemný studený vietor a celkom sa aj zamračilo. Pred obedom sa však oblaky rozplynú a opäť sa vráti horúčava.

 

Výhľad z Kraľovej Holi

 

Kráľova Hoľa je obľúbeným výletným cieľom nielen turistov, ale aj cyklistov, a tak sa nečudujeme, že kým tu oddychujeme prichádza čoraz viac ľudí. Nakoniec schádzame po modrej značke do Šumiaca, čo je najkratšia cesta nadol.

 

Kráľovú Hoľa s vysielačom na vrchole

 

Čo si so sebou zobrať

Pri balení sa na hrebeňovku sme sa snažili nebrať si so sebou príliš veľa vecí, keďže na túre cítiť každý gram navyše. Ale určite si  so sebou treba zobrať dostatok vody - my sme každý niesli tri litre vody na deň. Prvý deň nám stačila až do večera, druhý deň sme si ale museli doplniť zásoby v sedle Priehyba. Predsalen v horúcom počasí bolo potrebné dodržiavať pitný režim. Na mnohých miestach sú malé studničky, resp. potôčiky, kde sa dá voda nabrať, ale hodí sa aj pohárik na naberanie vody.

Počasie na horách býva veľakrát nevyspytateľné, a najmä v letných mesiacoch treba myslieť na ochranu pred slnkom aj dažďom. Určite si treba zobrať nejakú šiltovku, krém na opaľovanie a nejakú nepremokavú bundu. Inak s oblečením to netreba preháňať. V letných mesiacoch často bývajú v Nízkych Tatrách poobedné búrky z tepla. Na tie si treba dať pozor a ideálne naplánovať túru v období, keď je priaznivá predpoveď počasia. Stálejšie počasie zvykne bývať v priebehu septembra, no zasa už môže byť chladnejšie a môžu sa objaviť aj prvé mrazy.

 

Zaujímavý rozcestník pri vrchu Bartková

 

Samozrejmosťou sú dobré turistické topánky, hlavne také, ktoré máte už vychodené, aby ste sa vyhli otlakom a pľuzgierom. Predsa toho dosť nachodíte. My sme si zobrali aj niečo na prezutie – sandále alebo tenisky, tie sme nakoniec takmer nevyužili. Určite pomôžu trekingové paličky, najmä kolenám, ktoré pod váhou ťažkých ruksakov a najmä vysokým prevýšením trpia.

 

Pohľad z Ďumbiera na Chopok

 

Okrem vody, veľa z váhy nášho ruksaka tvorilo najmä jedlo. Brali sme si so sebou suchú stravu. Na takú krátku túru je asi zbytočné brať varič a po ceste sa dá aj najesť pod Chopkom, na chate generála M.R. Štefánika, či na Čertovici alebo Andrejcovej. Pozor si treba len dať na dlhý úsek od Čertovice po Andrejcovú, kde nie je žiadne občerstvenie a potom od Andrejcovej po chatu pod Kráľovou Hoľou (ak schádzate do Šumiaca) alebo po Telgárt. Úsek od Chopku po Donovaly nevieme zhodnotiť, keďže túto časť sme zatiaľ neabsolvovali. My sme si vypočítali koľko jedla budeme asi potrebovať, plus zobrali nejakú rezervu. Dobré je zobrať si nejaké ovocie, prípadne niečo iné sladké na doplnenie energie.

Stretnúť medveďa je asi ťažké, no keď sme išli skoro ráno a nestretávali sme iných turistov, používali sme aj zvonček na medvede. Hodiť sa môže aj repelent proti komárom a kliešťom.

I keď je trasa dobre značená a zablúdiť by ste nemali, je dobré si do mobilu stiahnuť offline mapy – my sme mali Mapy.cz, ktoré ukazovali časy o niečo presnejšie ako cedule po ceste. V mapách sú vyznačené aj miesta s pitnou vodou, čo sa môže hodiť.

Hrebeňovka Nízkych Tatier je veľmi pekná túra, ktorú aspoň raz odporúčame absolvovať každému. Pozor si ale treba dať, že to nie je úplne jednoduchá túra a treba sa trochu venovať aj príprave a mať nejakú tu kondičku. Ideálne aj skúsenosti s dlhšími/viacdennými túrami, aby si to nakoniec neodniesli vaše kolená. My by sme si ju určite ešte niekedy zopakovali. Minimálne už rozmýšľame, kedy absolvujeme druhú, západnú časť zo Srdiečka na Donovaly.