Národné parky západného USA

Západ USA a jeho národné parky sú jedna z najkrajších častí celého USA. Neskutočná rôznorodosť, úžasná príroda, ikonické mestá a nekonečné prázdne cesty.  Mohla by som tu stráviť kľudne mesiac, dva. Bohužiaľ toľko voľna sme nemali, keďže sme v tom čase naplno zarezávali vo Vancouveri. Z Vancouveru to nie je vôbec ďaleko a dosť by nás mrzelo, keby sme návštevu tejto časti USA vynechali. Našťastie sa podarilo  vybaviť si aspoň pár dní voľna v práci, takže sme mohli opäť vyraziť na cesty.

Pomohlo tomu aj to, že sme ešte mali nejaké míle a kupóny na nákup leteniek a bola by škoda ich nechať len tak prepadnúť a nevyužiť. Pomocou kupónu sa nám nakoniec podarilo vyskladať letenky do Las Vegas, no ihneď sme vedeli, že nezostaneme len tam, ale pôjdeme sa pozrieť aj do národných parkov v okolí, a preto sme si museli požičať auto. S verejnou dopravou by nebolo možné navštíviť všetko, čo sme chceli, hlavne nie za taký obmedzený čas, ktorý sme mali k dispozícii.  Auto sme rezervovali dopredu cez stránku drive-usa.de z požičovne Dollar, ktorá mala najlepšiu cenu s nulovou spoluúčasťou.

Ešte vo Vancouveri sme si kúpili celoročný pas do národných parkov, s ktorým sa dá veľa ušetriť, ak plánujete chodiť po parkoch. Vstup do nich potom máte po celý rok zadarmo. Nový pas stojí 80 amerických dolárov, použitý, s jedným voľným podpisom sa nám podarilo kúpiť za 30 dolárov.

Keďže sme mali k dispozícii iba 7 dní a chceli toho vidieť čo najviac, museli sme si dopredu naplánovať náš program a presuny. Nakoniec z plánovania vzišiel takýto približný program:

1. deň – prílet do Las Vegas, prebratie auta
2. deň – Hoover Dam, Grand Canyon
3. deň - Monument Valley
4. deň – Page, Antelope Canyon, Horsehoe Bend
5. deň – Národný park Zion
6. deň – Las Vegas
7. deň – odlet do Seattlu

Podľa toho sme si potom aj prispôsobili a vybrali hotely po ceste. Kilometrov sme mali pred sebou veľa, a tak ich výber a rozmiestnenie sme museli naplánovať, tak aby sme vždy podvečer stihli k rezervovanému hotelu dôjsť.

Hoover Dam a Grand Canyon

Z Vancouveru odlietame v podvečer, letisko je našťastie blízko mesta, a tak máme dostatok času na presun z práce priamo tam, a stíhame ešte aj malú večeru. Imigračné oddelenie USA má na Vancouverskom letisku vysunuté pracovisko. Čiže po check-ine a bezpečnostnej kontrole prechádzame na pasovú kontrolu, keďže sme už v USA boli nemusíme k pracovníkovi, stačí do kiosku. Potom nasleduje rýchla imigračná kontrola, kde sa len spýtajú aké je naše povolanie a môžeme ísť. Náš let z Vancouveru cez San Francisco prebiehal bezproblémovo, prestup nám zabral asi päť minút a okolo jedenástej večer sme už pristávali na letisku v Las Vegas.

Požičovne auta sa nachádzajú v inej budove ako letisko, do ktorej nás odviezol shuttle bus. Prebranie auta bolo rýchle a bezproblémové a za chvíľu sme mohli vyraziť. Keďže sme vedeli, že budeme pristávať celkom neskoro, tak sme rezervovali neďaleký hotel Travelodge pri letisku, aby sme sa už večer nemuseli motať po meste. Hotel bol výborný, mal skvelú polohu asi dva bloky od letiska a v cene sme mali aj síce malé, ale chutné raňajky.

Ráno vyrážame skoro, lebo máme pred sebou veľa kilometrov. Na dnešný deň máme v pláne návštevu Grand Canyonu. Aj keď sa to na mape nezdá, vzdialenosti sú to veľmi veľké.  Zastavujeme sa v potravinách, kde kupujeme zásobu vody a ďalšie drobnosti na našu cestu. Prekvapuje nás koľko je tu všade Mexičanov a španielsky rozprávajúcich ľudí.

Prvú zastávku si dáme po asi päťdesiatich kilometroch pri priehrade Hoover Dam. Hoover Dam je priehrada na rieke Colorado na hranici štátov Nevada a Arizona a je to jedna z najväčších stavieb 20. storočia. Za približne 30 dolárov sa dá ísť aj dovnútra na prehliadku priehrady. My, keďže sa ponáhľame ďalej k dnešnému cieľu, Grand Canyonu, tak sme si ju pozreli len z vonka. No aj tak to bol majestátny pohľad. Priehrada je totiž obrovská. Stojíme aj pri blízkom moste, skadiaľ je na priehradu neuveriteľný pohľad.

Priehrada Hoover Dam

Most pri priehrade

Po krátkej prehliadke pokračujeme smer Grand Canyon. Grand Canyon je vlastne celý obrovský systém kaňonov, ktoré vyhĺbila rieka Colorado pred niekoľkými miliónmi rokov. Šírka hlavného kaňonu je medzi 5 a 29 kilometrov a jeho dĺžka je až neuveriteľných 446 km. Celý národný park sa delí na dve časti South Rim a North Rim. Na južnej časti je viac vyhliadok, ale aj viac turistov. Ak sa rozhodnete ísť na jednodenný výlet z Las Vegas ku Grand Canyonu, tak cestovné kancelárie vás väčšinou vezmú ku Grand Canyon Skywalku, ktorý sa nachádza na začiatku South Rim, asi o polovicu bližšie k Las Vegas ako samotný Grand Canyon Village.

My sme SkyWalk vynechali a pokračovali sme približne 400 km do Gran Canyon Village. K samotnému Grand Canyonu sme dorazili približne o tretej poobede a mali sme ešte dostatok času prejsť si niekoľko vyhliadok. Ako prvú sme navštívili asi najkrajšiu ale aj najviac turistickú Mather Point. Z tohto bodu ide turistický chodník po okraji Grand Canyonu, a tak tu trávime asi hodinku, prechádzame sa a obdivujeme nádherné výhľady.

Mather Point

Grandview Point

Odtiaľto sa dá vydať po ďalších vyhliadkach, buď svojím autom smerom na východ alebo turistickým autobusom na západ. Cesta na západné vyhliadky je od marca do novembra uzavretá pre osobné autá. My sme pokračovali smerom na východ autom a ako sa pomaly blížil západ slnka, skaly sa začali sfarbovať do nádherných odtieňov oranžovej a červenej. Na jednej z vyhliadok sme počkali až kým slnko úplne zapadne a potom sme pokračovali k nášmu hotelu na dnešnú noc, ktorý sme mali rezervovaný vo Flagstaffe.

Pri jazdení v okolí Grand Canyonu treba dávať pozor na divú zver. Nám sa stalo že nám vbehla do cesty srnka, našťastie si to rýchlo rozmyslela a skočila späť do lesa. Celú cestu do Flagstaffu ideme už po tme, a tak jazdíme pozorne, keďže počas celej cesty sú značky upozorňujúce na divú zver. Ubytovanie na túto druhú noc sme nezvolili najšťastnejšie. Predpokladali sme, že pôjdeme trocha ináč a tak sme ho rezervovali vo Flagstaffe, no nakoniec sa to ukázalo ako dosť zachádzka a mohli sme zvoliť aj lepšie, teda bližšie umiestnenie hotela (napríklad v bližšom Tuba City).

Západ slnka nad Grand Canyonom

Monument Valley

Ďalej pokračujeme na sever do Utahu. Tu na nás čaká Monument Valley, ktoré si právom zaslúžilo svoj názov, je naozaj monumentálny. Krajina sa postupne mení ako ubiehajú kilometre a z pustej rovnej krajiny sa pomaly začínajú dvíhať červené pieskovcové skaly všelijakých zaujímavých tvarov. Skaly sú tak vysoké, že ich vidno už z poriadnej diaľky. Najvyšší z nich má dokonca až 300 m. Každú chvíľu stojíme a skaly si fotíme snáď z každého uhla, lebo každá ďalšia vyhliadka poskytuje krajší a krajší výhľad. Prechádzame ďalej po ceste aby sme si mohli odfotiť aj z druhej strany. Ak chcete skaly zažiť aj z tesnej blízkosti, tak sa musí ísť do parku, indiánskej rezervácie. Je to územie Navajov, asi najpočetnejšej indiánskej skupiny na svete.

A keďže park je na ich území, pas do národných parkov tu neplatí. Samotný národný park je viac ako 50 míľ štvorcových veľký, no sprístupnená je z toho iba malá časť.  Po zaplatení vstupu do parku, sa môžete previezť po prašnej ceste tesne pomedzi skaliská. Cesta je nespevnená, a preto sa na ňu odporúča mať auto 4x4. Približne za 50 usd je možné si zaplatiť aj miestneho sprievodcu, ktorý vás popri skalách povodí. A keďže my nemáme ani auto 4x4 ani sa nám nechce dávať 50 usd za sprievodcu usudzujeme, že sa uspokojíme aj s výhľadmi, na ktoré sa dokážeme dostať mimo spoplatneného územia. Aj tie sú naozaj pekné.

Monument Valley

Obed si dávame pod červenými skalami Monument Valley

Keďže nikde na okolí nie je normálna reštaurácia, kupujeme si niečo na obed v potravinách a rozložíme si piknik rovno medzi oranžovými skalami. Toto miesto má úžasnú atmosféru. Navštívime ešte blízky hotel, odkiaľ je krásny výhľad na celé Monument Valley a v suvenírovom obchode  kupujeme magnetky.

Lúčime sa s Monument Valley a mierime do Page

Monument Valley sa nám veľmi páčilo a bolo to jedno z top miest, ktoré sme na tejto ceste navštívili ak nie aj najlepšie.

Page a Lake Powell

Podvečer odchádzame smerom na mestečko Page a jazero Lake Powell, kde máme ubytovanie na dnešnú noc. No ubytovanie, keďže sa nám nepodarilo zohnať žiadny hotel v okolí, čo by stál menej ako 150 dolárov na noc, máme iba rezerváciu v kempe Wahweap pri jazere Lake Powell. A keďže cestujeme iba s príručnou batožinou na kempingové vybavenie neostalo miesto, a tak máme v pláne spať v aute. Kemp sa nachádza v národnom parku Glen Canyon, a tak aby sme sa ak nemu dostali potrebujeme pass do národných parkov. Pri kempe nájdete pár reštaurácii, hotel, obchod so suvenírmi, vlastne všetko, čo potrebujete. Môžete si tu takisto požičať kajaky a ísť sa previezť na jazero. V kempe, tak trochu strácame pojem o čase, keďže sa nachádza na hranici dvoch štátov Utahu a Arizony, medzi ktorými je hodinový časový rozdiel. Ráno vstávame skoro, vyvezieme sa hore nad kemp a na vyhliadke si užívame nádherný východ slnka.

Východ slnka pri Lake Powell

Prvým bodom na dnešnom programe je Horseshoe Bend, ktoré je jednoducho epické miesto. Horseshoe Bend je oblúk rieky Colorado, ktorá leží len pár kilometrov od priehrady. Na vyhliadku sa dá dostať krátkou prechádzkou z parkoviska a naskytuje sa z nej úžasný výhľad na kaňon a rieku ležiacu 300 metrov pod vyhliadkou. Sme tu dosť skoro ráno, čo je úplne super, lebo tu ešte nie je až toľko ľudí a zdržíme sa tu celkom dlho. Dáme si krátku prechádzku okolo oblúka a len si vychutnávame jeho magickú atmosféru.

Horseshoe Bend

No asi najväčšou atrakciou pri Page, kvôli ktorej tu prichádzajú tisícky návštevníkov je Antelope Canyon. Sú to jaskyne vyhĺbené v červenom pieskovci, ktoré vznikli pôsobením vody a erózie. Vytvorili sa tu neskutočné chodbičky a skalné tvary pod povrchom zeme a slnečné lúče dopadajúce na piesok tu vytvárajú veľmi zaujímavé efekty. Je to skutočný raj pre fotografov.

Antelope Canyon tvoria dva samostatné kaňony - horný (Upper) a dolný (Lower). Horný je, že vraj viac turistický, (aj keď mne sa zdalo, že aj v tom dolnom bolo dosť ľudí) a je drahší. Keďže kaňony sa nachádzajú na území indiánskeho kmeňa Navajov, tak tu opäť neplatí pas do národných parkov, ale je potrebné si kúpiť vstupenku. Kým do horného je vstupné približne 40 USD, do toho dolného je to len polovica. Rozdiel je v tom, že ten horný je viac dostupný, napríklad aj pre ľudí na vozíčku, zatiaľ čo do dolného sa vchádza cez schody a rebríky.

Podivné tvary skál v Lower Antelope Canyon

My sme si vybrali na návštevu ten dolný a veľmi milo nás prekvapil. Keďže sme tu boli mimo sezónu, vstup sme si nemuseli dopredu objednávať, ráno sme prišli a kúpili si vstupenku na prvý voľný vstup, čo bol asi za pol hodinu. Okrem vstupu sme museli zaplatiť ešte konzervačný poplatok 8 usd. Pol hodinku sme teda počkali a už nás volal náš sprievodca. Dnu sa chodí vždy v skupinke po asi 10 až 15 ľudí so sprievodcom, ten náš bol perfektný, poukazoval nám rôzne tvary, ktoré sa podobali na zvieratá alebo indiánskeho náčelníka  a pomohol aj s fotografovaním. Celá prehliadka trvala približne hodinu, počas ktorej sme spravili asi 300 fotiek a bolo to niečo úžasné. Je to neuveriteľné, čo všetko dokáže príroda vytvoriť.

Hra svetla a tieňa v Antelope Canyon

Po východe z kaňona sme z neho nadšení. Rozhodujeme sa čo ďalej, či navštíviť aj horný alebo nie. Nakoniec sa rozhodujeme, že návšteva dolného kaňonu nám stačila a mierime späť do mestečka Page na obed. Je hrozná horúčava a hľadáme nejakú reštauráciu, jednu nakoniec nachádzame, zapíšeme sa na zoznam a čakáme kým nás zavolajú k stolu. Ale majú to dosť zlý systém, napriek tomu, že vidíme voľné stoly sa rada pred nami vôbec nehýbe. Po asi pol hodine toho máme dosť a ideme hľadať niečo iné. Nakoniec nájdeme čínsku reštauráciu, kde si ihneď objednávame, chutné a veľmi lacné menu.

Po obede si idem pozrieť ešte priehradu Glenn Canyon, ďalšiu obrovskú priehradu nad riekou Colorado. Priehrada s výškou 220 metrov je jednou z najvyšších v USA. Vznikla v šesťdesiatych rokoch a jej postavením vzniklo aj jazero Lake Powell, pri ktorom sme kempovali predchádzajúcu noc. Je tu pekná vyhliadka, z ktorej sledujeme kajakárov niekoľko sto metrov pod nami na rieke.

Glenn Canyon – ďalšia obrovská priehrada

Národný park Zion

Pomaly sa presúvame do mestečka St. George, kde máme rezervovaný hotel na dve noci. Na ďalší deň máme na pláne túru v národnom parku Zion. Národný park Zion, najstarší v štáte Utah, tvorí ďalší kaňon, tento krát vyhĺbený riekou Virgin. Je približne 24 km dlhý a 800 metrov vysoký a na rozdiel od ostatných kaňonov, na ktoré sa pozeráte z výšky, tento je dostupný práve z jeho dna, ktoré je plné zelene, jazierok a vodopádov. Zion mi úplne pripadal ako keby som bola v Stratenom svete alebo v Jurassic parku. Obrovské skalné previsy sa vypínali na oboch stranách a medzi nimi  zelené oázy.

Národný park Zion pripomína stratený svet

Národný park Zion, poskytuje niekoľko naozaj krásnych túr. Medzi nimi napríklad Angels Landing alebo Narrows, ktorý vedie po dne kaňonu a skoro celý čas idete po rieke. My sme mali v pláne túru na Angels Landing. Je to jeden z najkrajších túr v tomto parku, bohužiaľ však aj jeden z najstrašidelnejších. Strmé zrázy a úzke chodníčky. Bola som na to síce pripravená, ale keďže sa dosť bojím výšok, tak som z toho bola aj dosť nervózna a zvedavá ako to zvládnem. Prvý úsek je úplne v pohode a vedie po spevnej cestičke. Čudujeme sa, toto má byť tá ťažká túra? Potom však prídeme k rázcestiu a odtiaľto vedie už len úzky chodník nalepený na skalu a pozdĺž nej reťaze. Len som sa tam pozrela a už sa mi krútila hlava. Nevadí vyskúšame to, vravíme si. Fúka však silný vietor a navyše sa  musíme uhýnať ľuďom, ktorí sa vracajú dole. Vyzerá to tak, že väčšina ľudí to vzdáva po pár metroch, my medzi nimi. Schádzame dole a sme tak trochu sklamaní, že sa nám to nepodarilo.

Vysoké skaly v národnom parku Zion

Dole si rozložíme piknik a vymýšľame čo ďalej. Rozhodujeme sa, že si dáme ďalšiu kratšiu túru k Emerald Pools. Smaragdové jazierka nakoniec nemajú až takú smaragdovú farbu, ako sme čakali,  zato prechádzame popod obrovskými kamennými zrázmi, takže to bola zaujímavá prechádzka a na jej konci máme už aj celkom dosť. Unavení sa vraciame k autu a ideme späť do St. George. Cestou zbadáme akúsi indiánsku pevnosť, tak zastavujeme. Vysvitne, že je to malá zoo s lamami a akýsi park s domčekmi v štýle divokého západu. Vstup je iba jeden dolár, tak sa ideme pozrieť a bavíme sa viac ako malé deti.

Na divokom západe :)

Potom sa už len vraciame naspäť na hotel. V St. George vyrážame ešte na večeru. Naďabíme na super reštauráciu, taký typický americký „diner“ ako poznáme aj z filmov. Varia dobre a ochutnávame aj miestne pivko.

Las Vegas

Ráno sa budíme opäť skoro a presúvame sa do Las Vegas. Nie je to už ďaleko, máme pred sebou približne 200 km. Je to však veľmi pekný úsek. Prechádzame pomedzi vysoké púštne hory a výhľady sa menia každú chvíľku. Ako sa blížime k mestu, krajina sa začína meniť a premávka sa zahusťuje.  Parkovanie v centre nie je jednoduché, a tak auto zaparkujeme pred hotelom, ktorý sme schválne vybrali tak, aby mal parkovanie zdarma a ideme preskúmať mesto pešky.

Ihneď zisťujeme, že Las Vegas je jeden ohromný gýč. Na prejdenie väčšiny atrakcií však stačí jeden deň. V pohode je, že sa tu nestratíte, lebo všetky tie najznámejšie hotely a kasína sa nachádzajú na Stripe, čo je vlastne jedna veľmi dlhá ulica. My sme si ju prešli takmer celú  z jednej strany až na druhú po ikonickú tabuľu Las Vegas. Super je, že sa môžete pozrieť do lobby a do kasín všetkých tých slávnych hotelov, ktoré poznáte z filmov. Hotely sa tu predbiehajú, ktorý bude ten najgýčovejší a najväčší. Je tu napr. Venetian, ktorého okolie vyzerá ako Benátky aj s kanálmi a lodičkami, Ceasars Palace, ktorý vyzerá ako zo starovekého Ríma, či slávny hotel Bellagio so svojimi fontánami. Ale takisto tu nájdete Sochu slobody, Eiffelovku, hrad Excalibur alebo Hotel Luxor, ktorý vyzerá ako obrovská čierna pyramída.

Hotel Luxor

Ceasar Palace

Pred večerou sa vraciame na hotel a chvíľu oddychujeme. Neskôr sa odvážame hotelovým autobusom späť na Strip. Dáme si večeru a ideme sa pozrieť do jedného z kasín. Je to super, že sú tu automaty, v ktorých si môžete zahrať už za 1 cent. Ale sú aj za 50 centov, za jeden dolár alebo za viac.  Ideme si pozrieť aj predstavenie fontán pred hotelom Bellagio. Vyskúšame ešte ďalšie kasíno a v noci sa nakoniec vraciame na hotel. Dlho nespíme, lebo nás čaká skorý ranný let do Seattlu, ale to už je iný príbeh.

Takýchto kasín je v Las Vegas nespočetne veľa

Welcome to Faboulous Las Vegas

Roadtrip po národných parkoch na západe USA treba určite zažiť. My sme z neho boli očarení. Počas tejto cesty sme si niekoľkokrát hovorili, aké neskutočné veci dokáže príroda vytvoriť. Šesť dní, ktoré sme tu strávili bolo síce málo, a nestihli sme úplne všetko z toho, čo sa dá na západe USA vidieť, ale aspoň máme dôvod na plánovanie ďalšej návštevy.

Tipy na záver:

• Medzi jednotlivými atrakciami sú vzdialenosti veľké, tak si na presuny naplánujte dostatok času.
• Auto aj hotely rezervujte vo veľkom predstihu. Pri každej atrakcii sú iba malé mestečká, v ktorých sa ubytovanie veľmi rýchlo vypredá a ceny môžu stúpnuť aj na 200 eur na noc. Najmä v Page je veľký problém s ubytovaním. Ak sa vám nepodarí zohnať hotel, môžete skúsiť kemping Wahweap pri jazere Lake Powell.
• Pokiaľ plánujete návštevu Antelope Canyonu mimo sezónu, vstup si netreba dopredu rezervovať, stačí si vstupenku kúpiť na mieste. Pokiaľ ale plánujete návštevu v lete, v hlavnej turistickej sezóne, radšej si vstup rezervujte dopredu.
• Do národných parkov sa zakaždým platí vstup. Len do Grand Canyonu je vstup 30 dolárov za auto. Výhodnejšie vyjde ak si viete dopredu kúpiť celoročný pas, s ktorým je vstup do parkov zadarmo. Raz použitý kúpite už od 30 dolárov, takže ak navštívite viac parkov, jednoznačne sa oplatí. Skúste sa opýtať známych, na facebooku alebo na cestovateľských fórach, či niekto nepredáva.
• Pozor: do indiánskych rezervácii Monument Valley a Antelope Canyon však pas neplatí.