Z Vancouveru do Los Angeles

Keď ste dlhodobo odcestovaní a žijete dlhšie v zahraničí na určitom mieste, snažíte sa väčšinou čo najviac dané miesto a jeho okolie aj spoznať. A to bol aj náš prípad počas nášho pobytu vo Vancouveri. Samozrejme, že s plánovaním výletov sme neprestávali a vlastne ani nechceli prestať.  Okrem menších výletov po okolí, nás lákalo najmä blízke USA. Čo nám vŕtalo v hlave boli míle, ktoré ešte ostali na našich Frequent Flyer účtoch. Nebolo ich už veľa, ale akurát to vychádzalo na jednu jednosmernú letenku niekam po Severnej Amerike s odletom z USA, kde bol doplatok iba 5,60 amerických dolárov.

Kombinovanie nebolo jednoduché, keďže počet míľ bol obmedzený. Ideálne by bolo kúpiť spiatočnú letenku, no to bohužiaľ nevychádzalo. Vecou, ktorá tentokrát asi najviac zavážila pri výbere destinácie bol fakt, že priatelia, ktorých sme boli predtým pozrieť už v Londýne sa medzitým presťahovali a teraz žijú v Los Angeles. A teda prečo nespojiť príjemné s užitočným a nezájsť pozrieť známych a pritom pozrieť aj Los Angeles.

Letenky z Vancouveru do Los Angeles ale nespĺňali našu predstavu o cene, no keď sme to otočili bolo to ideálne. 12 500 míľ plus doplatok 5,60 usd vyzeral ideálne. Horšie ale vyzerala cesta tam. Letenky boli zavrhnuté, ostávalo auto alebo verejná doprava. Požičanie auta vo Vancouveri a vrátenie v Los Angeles tiež presahovalo náš rozpočet. No požičanie auta v Seattli a vrátenie v Los Angeles už vyzeralo ideálne. Ešteže ten Seattle je tak blízko a dostať sa tam nie je problém. Na celú cestu sme ale mali vyhradený presne týždeň a zo Seattlu do Los Angeles so zastávkami, ktoré sme chceli absolvovať to vychádzalo viac ako 2000 kilometrov a ešte sme chceli po ceste čo to aj spoznať a navštíviť San Francisco a Los Angeles. Pre bláznov ako my ideálna výzva, ideme do toho! Hneď aj zadávame požiadavku na letenky.

Na tomto autíčku sme cestu v pohode zvládli

Po pár dňoch nám volajú z leteckej spoločnosti, že award letenky sú voľné a po pár minútach nám ich aj posielajú na mail. A môžeme začať plánovať. Ako druhé prichádza na rad auto. Veľkou výhodou v tomto prípade je, že medzi Seattlom a Los Angeles sa neplatí poplatok za jednosmerný prenájom, ktorý je medzi niektorými mestami veľmi vysoký, niekedy dokonca vyšší ako cena za prenájom. A tak po porovnaní cien a podmienok nakoniec rezervujeme auto v spoločnosti Alamo za 212,80 eur na 7 dní, čo je najlacnejšia možnosť akú nachádzame vrátane všetkých poistení a poplatkov.

Medzi Vancouverom a Seattlom premáva niekoľko autobusových spoločností. Jednou z najlacnejších je spoločnosť Greyhound, o ktorej vieme, že občas máva dobré akcie, a tak len vyčkávame na jednu z nich, a nakoniec sa aj dočkáme, keď pomocou kupónu rezervujeme lístky z Vancouveru do Seattle za 9,7 usd.

Trasu delíme na niekoľko častí, rozpočítavame kilometre a rezervujeme nejaké hotely cestou podľa toho, kam by sme chceli ten ktorý deň dôjsť. Akurát jeden deň si nie sme istí, kam stíhame zájsť, a tak to nechávame na náhodu a hotel budeme hľadať cestou.

Drsné ale pekné Oregonské pobrežie

Vždyzelený Washington

V deň nášho odchodu vstávame skoro, náš autobus odchádza už o piatej. Našťastie to nemáme veľmi ďaleko k Pacific central station, odkiaľ všetky autobusy Greyhound odchádzajú. Svieži ranný vzduch a krátka prechádzka nás prebúdzajú a my sa začíname tešiť na tento výlet. Cesta autobusom do Seattlu trvá skoro 4 hodinky aj vrátane zastávky na hraniciach. Na tomto prechode to už celkom poznáme. Z autobusu musí každý vystúpiť, zoberie si svoju batožinu a ide sa na imigračné. Keďže prichádzame do USA po zemi a nie lietadlom ani loďou, ESTA tu neplatí a musíme si vybaviť Visa Waiver. V podstate to ale je len formalita, vyplníme jeden formulár, ktorý imigračný pracovník nevie nikde nájsť, len sa nás spýta účel našej návštevy a pošle nás zaplatiť poplatok 12 dolárov. Do pasu nám buchnú pečiatku, vložia papierik a môžeme pokračovať do USA.

V Seattli sme okolo 9 ráno. Hneď vedľa autobusovej stanice nasadáme na metro a odvážame sa na letisko.  Auto preberáme na letisku a nie priamo v meste z dôvodu, že jednosmerný poplatok sa neplatí iba ak auto preberieme aj odovzdáme na letiskách v Seattli a Los Angeles. Okrem toho, sme sa aspoň nemuseli motať po centre v Seattli a z letiska môžeme pohodlne pokračovať  smerom na juh.

Auto sme mali rezervované na pol dvanástu, no do požičovne prichádzame o niečo skôr. Našťastie to nie je problém. Preberanie auta prebehne celkom rýchlo, síce nám ponúkajú na doplatenie ešte asistenčné služby, tie ale odmietame a len podpíšeme zmluvu a ideme si do garáže vybrať auto. Máme rezervovanú kategóriu economy, a tak nás pošlú do časti garáže, kde sú tieto tipy áut a môžeme si vybrať ktoré chceme. Štart cesty sa nezaobišiel bez menších motaníc, nakoniec sme však vyrazili správnym smerom na juh.

Nezašli sme ale ďaleko, keď nám začalo škvŕkať v bruchách a hneď ako sme popri ceste zbadali našu obľúbenú reštauráciu Denny‘s, šliapli sme na brzdy a odbočili k nej. Po výdatnom obede pokračujeme smerom na Portland. Sme v štáte Washington, ktorý sa nazýva aj Evergreen state alebo vždyzeleným štátom, kvôli tomu, že tu rastú najmä neopadavé ihličnany a je tu množstvo národných parkov.

Dnes sme mali v pláne preskúmať kaňon rieky Columbia (Columbia River Gorge). Keď však dorazíme k nemu, počasie sa zhoršuje, fúka vietor a prší. Chceme ísť až k vodopádom Multnomah Falls. Asi len jeden km pred nimi to však vzdávame. Vedie tu len úzka cesta a všade po nej sú polámané konáre, ktoré vietor, ktorý sa časom zmenil na víchricu sfúkol zo stromov a pomaly začína vyvracať aj celé stromy. Bojíme sa, aby niekde nepadol dáky väčší strom a my nezostali zaseknutí niekde tam, a tak sa otáčame a sklamaní sa vraciame späť na diaľnicu.

Do Eugene, kde máme rezervované dnešné ubytovanie dorážame až potme, unavení po dlhej ceste.

Oregon Coast

Neskutočné oregonské pobrežie

Na nasledujúce ráno vstávame opäť skoro. Dnes prechádzame k moru objavovať krásy oregonského pobrežia, ktoré je známe svojimi širokými plážami a obrovskými skalnými formáciami akoby ledabolo pohádzanými na plážach a v mori.  Ideme po známej Highway 101, ktorá spája sever USA s juhom a ktorá sa vinie popri pobreží v dĺžke viac ako 2400 km. Zastavujeme sa na mnohých vyhliadkach popri pobreží, jedna z najkrajších je Face Rock pri mestečku Bandon. Škoda je len, že počasie zostáva zlé. Je zamračené a trochu poprcháva. Dávame si obed v skvelej reštaurácii Crazy Norwegians Fish and Chips a pokračujeme ďalej na juh dúfajúc, že počasie sa trochu umúdri. Bohužiaľ nie je tomu tak. Nevadí. Aj tak nám neostáva nič iné ako pokračovať na ďalšie zaujímavé miesto so skalnými formáciami  Kissing Rock a Devils Backbone o trochu nižšie na juh. Vyhliadky sú tu naozaj na každom kroku a keby sme mali čas, tak stojíme každých pár kilometrov.

Devils Backbone

Vchádzame do Californie

Prechádzame hranicu s Californiou a dostávame sa do oblasti obrovských stromov Redwoods. Zastavujeme sa pri mestečku Klamath, kde majú obrovský strom, v ktorom je vysekaná diera, cez ktorú sa dá prejsť aj autom. Hore k stromu vedie uzunká cestička. Našťastie tu nikto okrem nás nie je, a tak si to tu vychutnávame, fotíme sa, niekoľkokrát prechádzame autom cez strom a pomaly ideme ďalej. 

Kúsok za Klamathom sa dá odbočiť na Scenic Parkway, ktorá vedie cez les plný vysokých Redwood stromov, ktoré sa vypínajú po oboch stranách cesty a neskôr sa táto cesta opäť spája s hlavnou cestou 101.

Cesta cez strom

Na túto noc nemáme rezervované žiadne ubytovanie, lebo sme nevedeli koľko nám bude cesta trvať a kde až zájdeme. Nakoniec skončíme v mestečku Eureka, chodíme po hoteloch, ale buď majú plno alebo oveľa vyššie ceny ako na internete. Nakoniec skončíme v hoteli Super 8 vo Fortune, asi 10 km južne od Eureky.

Ráno vstávame skoro, ale je zamračené a leje. Prichádzame do Humboldt Redwoods State parku, kde znova schádzame na scénickú cestu. Avšak pomedzi obrovské stromy a dážď, je taká tma ako v noci. Až neskôr sa trochu viac rozvidní, ale hmla zostáva. V parku niekoľkokrát zastavujeme, fotíme sa s mohutnými stromami.

Po východe z parku prechádzame znova na pobrežie na historickú cestu č. 1 a znovu každú chvíľu stojíme kvôli krásnym výhľadom. Onedlho sa znovu vraciame do vnútrozemia, lebo táto cesta je rýchlejšia. A obrovské stromy pomaly striedajú viniče, doprava sa značne zahusťuje a my sa blížime k San Franciscu.

Obrovské stromy v Humboldt Redwoods State parku

If you’re going to San Franciso...

Do San Francisca prichádzame poobede. Pred asi najznámejším mostom na svete Golden Gate odbáčame a ideme rovno na vyhliadku. Trochu sme v strese, či neminieme správnu odbočku, lebo na vyhliadku sa ide až tesne pred mostom úplne poslednou odbočkou pred mostom. Nakoniec to v pohode zvládame a parkujeme pri vyhliadke. Trávime tu celkom dosť času, hlavne kvôli tomu, že čakáme kým sa zdvihne hmla a konečne aj uvidíme niečo z mosta. Nakoniec sa naozaj hmla zdvihne a trocha vykukne aj slniečko. A tak sa nám podarí most aj skutočne vidieť a nie len si ho v hmle predstavovať. Aj napriek nie práve priaznivému počasiu je tu množstvo ľudí a autá a autobusy s turistami prichádzajú každú chvíľu. Niektorí len prídu, ani nepočkajú, kým sa most ukáže, len si odfotia hmlu a idú preč. Prechádzame aj na druhú stranu, na ľavo od mosta a fotíme si ho aj z tejto strany. Pešo sa vyberieme aj na most, prejdeme si však iba kúsok, celý most je totiž dlhý 3 km.

Keďže je celkom dosť hodín, presúvame sa k nášmu hotelu, spravíme check-in, auto necháme na parkovisku a ideme na večeru. Autobusová doprava v San Franciscu na rozdiel od niektorých amerických miest funguje celkom dobre. Po večeri ju teda ešte využívame, naskočíme na autobus a zvezieme sa k vyhliadke na most z opačnej strany, a fotíme si ho aj osvetlený v noci.

Most Golden Gate v noci

Prechod cez most Golden Gate je v smere do San Francisca spoplatnený. Funguje to tak, že pri prechode cez most Vám len odfotia poznávaciu značku vozidla a poplatok môžete uhradiť potom napríklad cez internet.  My sa ho pokúšame zaplatiť na hoteli, vyplníme potrebné informácie a na platbu použijeme jednu z našich debetných kariet, ktorú máme vyhradenú na takéto účely. Peniaze si ale hneď nestrhnú, a tak to zatvárame a nechávame tak. Platbu za prechod si chcú strhnúť po pár dňoch, keďže ale s danou kartou medzitým platím, nie je tam dostatok peňazí a platba neprechádza. Skúšame sa im aj dovolať, ale bohužiaľ sa s tým už nedá nič robiť. Zasielajú teda faktúru majiteľovi auta, teda požičovni, ktorá nám po čase strhne peniaze z kreditnej karty aj s malým manipulačným poplatkom.

Painted Ladies

Ráno sa vydávame spoznať San Francisco. Ako prvé sa vydávame k Painted Ladies, ktoré máme najbližšie k hotelu. Sú to presne tie maľované farebné domčeky, ktoré si každý predstaví, keď sa povie San Francisco. Problémom trocha je, že park oproti Painted Ladies akurát upravujú, a tak je oplotený, čo značne sťažuje nájdenie vhodnej pozície na fotenie.

Potom prechádzame dole strmým kopcom smerom do centra a zastavujeme sa pri City Hall a ďalej sa túlame hore dole strmými uličkami až náhodou narazíme na China Town, kde kupujeme suveníry. Cestou stretávame typické električky, ktoré brázdia strmé ulice San Francisca. Tieto električky sú vlastne pozemné lanovky, veľmi podobné lanovke na Hrebienok v Tatrách až na to, že majú schované káble. Lístok naň stojí 7 usd a kupuje sa od vyberača priamo na električke.

Typické električky sú najlepším dopravným prostriedkom po strmých uliciach

Chystáme sa akurát smerom do prístavu na Pier 39, keď nás chytí lejak a mokneme, ale za chvíľku to našťastie prejde. Pier 39 je známy tým, že tu žije kolónia tuleňov. Je to celkom vtipné vidieť ich priamo v meste. Fotí ich tu množstvo turistov, ale tulene sa vôbec  nenechajú vyrušovať a leňošia si na drevených pontónoch. Z Pier 39 to nie je ďaleko k Lombard Street - najkľukatejšej uličke sveta. Tú tiež nemôžeme vynechať, a tak naše kroky vedú rovno tam.

Pier 39 a tulene

Lombard Street - najkľukatejšia ulička v San Franciscu

Späť na hotel je to už celkom ďaleko, a tak využívame mestskú dopravu a vraciame sa po auto. Poobede sa už autom odvážame k Baker Beach, kde sa trocha prechádzame a užívame si výhľad na Golden Gate Bridge, tentokrát za oveľa lepšieho svetla ako predošlý deň. V lete za vyšších teplôt to tu môže byť veľmi príjemné. Teraz je v mori akurát pár surfistov, ktorí čakajú na svoju vlnu a po pláži sa len prechádza pár ľudí.

Google a panáčik Android

Na dnes máme ubytovanie asi 50 km za San Franciscom v Redwood City, a to z dvoch dôvodov. Bolo podstatne lacnejšie ako ubytovanie priamo v San Franciscu, kde sme pod 100 dolárov na noc nemohli nič zohnať a aspoň sa ešte dnes vymotáme z mesta a ráno môžeme rýchlejšie vyraziť ďalej.

Redwood City leží neďaleko Silicon Valley, kde majú sídla všetky najznámejšie spoločnosti sveta. Keďže ešte máme večer chvíľu času, tak ideme pozrieť do mestečka Mountain View, kde má sídlo Google. Keďže je nedeľa, tak mestečko je takmer prázdne, je tu len zopár turistov a domácich na prechádzke alebo hrajúcich futbal. Vyzerá to tu naozaj pekne, všade sú bicykle v google farbách, a môžete sa prejsť v parkoch alebo si zašportovať a odfotiť sa s Android panáčikom.

Po Googli si ideme ešte pozrieť sídlo facebooku, ktoré je o dosť menšie a nie je tu veľmi čo vidieť okrem jedného bilboardu so známym palcom hore.

Na ďalší deň ráno opúšťame San Francisco, ktoré sa nám veľmi páčilo. Príjemne mesto, v ktorom sa určite nudiť nebudete a každý si tu nájde to svoje. Nabudúce sa tu určite zdržíme dlhšie.

Pokračujeme smerom na juh po diaľnici č. 1 popri pobreží . Cieľom na dnešný deň je doraziť do Los Angeles a cestou preskúmať  pobrežie, keďže sa vraví, že pobrežná cesta č.1 medzi San Francsicom a Los Anegeles je jednou z najkrajších na svete. Najlepšia je vraj časť okolo dediny Big Sur, kde aj my mierime.  Znovu sa nám naskytujú krásne výhľady na more, mosty a prírodu okolo nás. Zaujme nás napríklad most Bixby Bridge, ktorý si síce najprv pomýlime s jedným veľmi podobným a tiež pekným mostom, ale nakoniec stojíme aj pri tomto. Prichádzame až k vodopádom McWay Falls. V tomto bode ale naša cesta končí. Už od začiatku ako sme na ňu vyšli nás sprevádzajú tabule, že cesta je uzavretá. Trošku v kútiku duše dúfame, že to už bude prejazdné, ale nie je to tak. Cesta je z dôvodu zosuvov pôdy uzavretá. My sa musíme otočiť a vracať naspäť takmer 100 km, čím strácame viac ako hodinu času a ešte máme pred sebou veľmi veľa kilometrov, ktoré nám ostávajú na ceste do Los Angeles.

Bixby Bridge

McWay Falls

Los Angeles

Ako sa blížime k Los Angeles cesta sa rozširuje a a zrazu sa ocitáme na asi 10 prúdovej diaľnici. Ale nešoféruje sa tu zle. V pláne máme ešte zájsť ku Griffith Observatory a pozrieť si výhľad na mesto a nápis Hollywood, no v parku je nejaký festival a cesta na vrchol je pre autá uzavretá, tak sa len prejdeme v parku a už pokračujeme len k našim kamarátom, ktorí bývajú ešte asi 40 minút južne od Los Angeles. Absolvujeme večernú prechádzku po Balboa Islande, čo je veľmi pekná a obľúbená časť medzi domácimi a môžeme dnešný celkom náročný a dlhý deň ukončiť.

Ráno sa vydávame do mesta spoznať Los Angeles. Ako prvé ideme k nápisu Hollywood. K nápisu sa ide hore strmým kopcom úzkymi kľukatými uličkami a trochu aj pochybujeme, či sme na správnom mieste. Nakoniec zaparkujeme, kúsok ešte prejdeme pešo a naozaj sme dobre. Je tu skvelý výhľad na nápis. Fotíme sa a schádzame späť dole Tentoraz si to mierime do Beverly Hills, kde sa prevezieme autom. Prechádzame cez známu Rodeo Drive s luxusnými obchodmi, kde nakupovala vo filme Pretty Woman aj Julia Roberts.

Nás čaká Hollywood...

Po Beverly Hills odchádzame do centra, kde necháme zaparkované auto a pokračujeme pešo. Postupne si prechádzame zaujímavosti Los Angeles ako Pershing Square, administratívne centrum s množstvom mrakodrapov a koncertnú halu Walt Disney. Na obed sa zastavujeme v Grand Central Market, akomsi trhovisku v centre, kde si dávame skvelý vegetariánsky obed. Po obede sa ideme pozrieť do kníhkupectva Last Bookstore, ktoré vyzerá ako z Harryho Pottera, veľmi zaujímavé miesto.

Nakoniec si ideme pozrieť Chodník slávy. Trávime tu hodnú chvíľu hľadaním rôznych hviezd a fotením. Ani nevieme ako ubehol dnešný deň a pomaly sa začína stmievať.

Koncertná hala Walt Disney

Knižné útvary v kníhkupectve The Last Bookstore

Los Angeles City Hall

Mrakodrapy v centre Los Angeles

Nadchádza posledný deň nášho výletu. Našťastie späť letíme až večer, a tak máme pred sebou skoro celý deň. Ráno sa však prebúdzame opäť do daždivého počasia, a to sme mali dnes na pláne chodiť po plážach. Dúfame, že počasie sa trochu umúdri, a tak sa nakoniec aj stane. Kým dorazíme do asi 80 km vzdialenej Santa Monicy, prestane pršať. Platíme parkovné a prechádzame sa po širokej pláži ako z Baywatchu. Prechádzame až na mólo Santa Monica Pier, kde sa nachádza začiatok (alebo koniec?) slávnej Route 66.

Po obede prechádzame ešte na neďalekú Venice Beach, kde trávime čas až do odletu. K letisku to máme celkom blízko, takže pár hodín pred odletom sa pomaly smerujeme na letisko, dotankujeme auto a ideme ho vrátiť. Vrátenie auta je úplne v pohode a nastupujeme na free shuttle na letisko a za chvíľu odlietame späť do Vancouvru.

Chodník slávy

Pláže v Los Angeles

Roadtrip z Vancouvru (resp. zo Seattlu) do Los Angeles je jeden z naj amerických roadtripov a určite by sme ju odporúčali každému, kto si chce vyskúšať nejaký roadtrip po Amerike. Po celej ceste sa krajina neskutočne mení a je strašne rôznorodá od ihličnatých lesov vo Washingtone, po pieskové duny v Oregone až po široké pláže a mestá v Californii. U nás bol jediný problém, a to ten, že sme na cestu mali obmedzený čas. Keby sme túto cestu išli niekedy znovu, tak si na ňu určite vynahradíme viac času, aby sme si mohli dokonale užiť všetky tie nádherné miesta.

Santa Monica – koniec route 66

Tipy na záver:

• Nechajte si dostatok času – aj keď sa na mape tie vzdialenosti nezdajú veľké, všade je veľa atrakcií a budete chcieť často zastavovať, a to hneď zdvojnásobí čas. My sme mali na celú cestu týždeň a bolo to strašne málo. Týždeň by stačil, ak by ste chceli ísť zo San Francisca do Los Angeles
• Vyhnite sa poplatkom za jednosmerné požičanie auta a požičajte si auto na letisku v Seattle a vráťte ho na letisku v Los Angeles.
• Na San Francisco a Los Angeles si nechajte aspoň dva, možno aj tri dni. Podľa toho, čo všetko chcete navštíviť a ak ich nechcete len preletieť. Takisto aj cestu medzi nimi by som si rozdelila na 2 dni.
• Plánovanie je základ. Auto aj ubytovanie si rezervujte dopredu. Dobre si preštudujte, čo všetko chcete vidieť a rozvrhnite si cestu podľa dní a ubytovanie si rezervujte na základe toho.
• Ak môžete nechoďte v zime. V zime pri pobreží Tichého oceána je naozaj daždivo.
• Za tankovanie sa v USA vždy platí dopredu. Buď priamo cez kreditnú kartu pri pumpe alebo ak chcete platiť v hotovosti, tak vojdite dnu a povedzte, že chcete natankovať povedzme za 30 dolárov. Zaplatíte, natankujete a ak ste natankovali menej rozdiel vám vrátia späť.
• Za prechod mostom Golden Gate v San Franciscu sa platí elektronické mýto, ktoré môžete zaplatiť online tu: http://goldengate.org/tolls/
• Parkovanie v LA – v LA je to s parkovaním dosť zlé, ak môžete dajte si hotel, ktorý má parking zdarma. Na pohyb po meste, ale auto poslúži dobre, keďže vzdialenosti sú veľké. V meste nájdete strážené parkoviská, kde môžete celý deň parkovať v cene od 8 do 15 dolárov. Parkovanie pri ceste sa platí švrťákmi a 15 minút stojí 25 centov.
• Ak sa chcete odfotiť pri nápise Hollywood, najlepší výhľad naň je z Mullholand Highway (nepomýľte si ju s Mullholland Drive, ktorá je niekde inde), prípadne z Griffith Observatory