New York - mesto, ktoré nikdy nespí

New York, mesto s viac ako 8 miliónmi obyvateľov, ktoré je známe svojimi mrakodrapmi, žltými taxíkmi  a neustálim ruchom. Mesto, ktoré nikdy nespí.  Či tomu naozaj tak je, sme si vyskúšali na vlastnú päsť na začiatku februára a musím povedať, že nás naozaj nesklamalo. Na spoznanie mesta sme mali 6 dní, ktoré sme naplno využili a navštívili naj atrakcie New Yorku, ktoré treba vidieť.

Naša cesta do USA sa začala v nedeľu poobede, keď sme sa vydali autobusom z Bratislavskej autobusovej stanice do Prahy. Cesta do Prahy nebola ničím výnimočná, väčšinu som prespal a zobudil som sa až podvečer keď sme už vchádzali do Prahy. Metrom sme sa potom vydali na stanicu Vyšehrad, kde sme mali blízko dohodnuté ubytovanie na jednu noc u našej krajanky zo Slovenska.

Nasledujúci deň sme sa skoro ráno vydali ešte pozrieť trocha Prahu a potom sme sa už vydali na letisko Václava Havla. Boli sme tam trochu skôr, a tak sme museli ešte chvíľu počkať, kým sa otvorí check-in na náš let do Milána. Na odbavenie sme išli asi ako prvý s našimi ultralacnými letenkami (ako sme sa k ním dostali si môžete prečítať v predchádzajúcom článku). A tu nastal trocha problém. Pani nás vôbec nemala v systéme. Pýtala sa kedy a kde sme kupovali tie letenky. Po oznámení, že sme ich kupovali už v októbri a cez stránku Alitalie začala niekam telefonovať. Už som si myslel, že ani nikam nepoletíme no pani po utvrdení sa cez telefón, že je všetko v poriadku, nám vystavila letenky a odbavila nás do Milána. Potom sme ešte počkali na kamarátku, ktorá cestovala s nami a po úplne bežných kontrolách sme sa pobrali k nášmu gate, ktorý sme mali na letenkách a tam sme sa usadili. S pribúdajúcim časom sa nám nejako zdalo zvláštne, že sa gate vôbec neplní a zašli sme pre istotu pozrieť k tabuli či sme správne. Ešte šťastie, že sme sa šli pozrieť, lebo na tabuli svietil iný gate. Neviem či sa gate medzitým zmenil alebo nám pani na checkine napísala v tom zhone iný, no podstatné bolo, že sme si to všimli a presunuli sa.

Z Prahy sme odlietali asi s dvadsať minútovým meškaním, keďže lietadlo s meškaním už priletelo z Milána. Let bol poloprázdny a určite nebola zaplnená ani polovička lietadla. My sme prvý krát sedeli v exit row, takže sme mali dostatok priestoru na nohy, no pri takom krátkom lete nám to bolo v podstate jedno. Let bol úplne normálny, pod nami zamračená obloha, par krát to s lietadlom zatriaslo a už sme pristávali v hustom snežení na milánskom letisku Malpensa. Na letisku sme si len kúpili spiatočné lístky do Milána a autobusom sa vydali do centra.

V Miláne sme strávili jednu noc, ktorú sme pôvodne plánovali prespať u niekoho cez CouchSurfing, no keďže sme to začali hľadať celkom neskoro a ozvali sa nám iba ľudia dosť ďaleko od Milána, rozhodli sme sa pre hostel. Hostel sme zvolili v centre, keďže sme plánovali ešte nejakú tu večernú prechádzku mestom. Vlastne ani neviem prečo, ale nezobrali sme si žiadnu mapu Milána, a tak nám chvíľku trvalo kým sme sa zorientovali, ale potom aj vďaka talianskym policajtom, ktorí nám pomohli, sme hostel nakoniec našli. Počasie bolo strašné a hostel ešte horší. V sprche nešla teplá voda, okna labilné a popod ne celú noc hučali električky. Tak sme nakoniec našu prechádzku vynechali a pobrali sa rovno do postele. Ráno sme si len dali raňajky a pobrali sa na autobus späť na letisko.

Checkin nášho letu do New Yorku už bol otvorený, a tak sme sa hneď pobrali odbaviť. Pani na checkine najprv chcela vidieť naše letenky z predchádzajúceho letu z Prahy, vypýtala si adresu, kde budeme v New Yorku ubytovaní, zobrala nám batožinu a dala letenky. Rady na bezpečnostné kontroly boli poriadne dlhé, no našťastie postupovali celkom rýchlo, a tak sme už po chvíľke sedeli pri našom gate a čakali na odlet. Pri nástupe sa ešte zamestnanci niektorých cestujúcich niečo popýtali (napríklad odo mňa chceli vedieť či mám ESTU a ako dlho budem v USA), ináč prebiehalo všetko úplne normálne, a tak sme načas a tento krát už v slnečnom počasí odlietali do New Yorku. Lietadlo do New Yorku bolo tiež takmer prázdne, teda podľa mňa zaplnené najviac na 40 percent.

Cesta z letiska

Po asi 8 hodinách pokojného letu sme už v slnečnom počasí pristávali v New Yorku. Hneď sme sa ponáhľali na imigračné kontroly a na naše milé prekvapenie tam neboli takmer žiadne rady. Úradníkovi sme iba odovzdali odtlačky prstov, spýtal sa nás, či ideme pozrieť priateľa a asi po 15 minútach od pristátia sme už s pečiatkami v pase čakali na našu batožinu. Potom sme už len odovzdali vyplnené formuláre z lietadla a utekali na vlak.

Z letiska sa dá pohodlne dostať do centra tzv.  AirTrainom. My sme sa ním odviezli na Howard Beach Station tam sme zaplatili 5$ za AirTrain (platí sa zaň až po vystúpení) a presadli sme na metro. Keďže sme vedeli, že počas nasledujúceho týždňa budeme metro dosť často využívať, tak sme si ihneď kúpili týždennú MetroCard za 29$. Inak jedna jazda stojí okolo 2,70$, takže na týždeň sa to určite vyplatí.

Metrom sme ďalej pokračovali do Queensu k nášmu prvému hostiteľovi, u ktorého sme mali byť ubytovaní prvé tri noci. Už dopredu nám dal mailom vedieť, že keď prídeme, nebude doma. Chystal sa totiž na koncert, a tak nás v jeho byte čakala jeho kamarátka. Akurát nám odkázal, že príde neskoro a nemusíme ho čakať. Chvíľku sme sa rozprávali, vysvetlila nám veci, ktoré nás zaujímali.

Mesto, ktoré naozaj nikdy nespí

Vonku sa medzitým celkom zotmelo, no aj tak nám to nedalo a vybrali sme sa ešte pozrieť aspoň na chvíľu na Time Square. Po vystúpení z metra sme ostali ohúrení. Keďže to bola naša prvá návšteva USA a New Yorku WOW efekt sa dostavil poriadne. A tak sme sa chvíľu prechádzali, fotili, vnímali a nasávali atmosféru. Bolo to úžasné, všetky tie svetlá, mrakodrapy  a množstvo ľudí v uliciach aj neskoro večer. V bočnej uličke sme si ešte dali večeru a potom sa pobrali metrom späť na byt. Náš domáci ešte nebol doma a my sme boli poriadne unavení, a tak sme len zaľahli do postelí. Však ráno sme museli vstávať o pol piatej na autobus do Philadelphie.

Celý nasledujúci deň sme venovali prehliadke Philadelphie. Viac o tom sa môžete dozvedieť v našom článku venovanom Philadelphii. Späť do New Yorku sme dorazili celkom neskoro, a tak sme sa už len pobrali na byt a do postele. Domáci nám zasa poslal mail, že sa zdrží v meste a nemusíme ho čakať, a tak sa nám ho znova nepodarilo stretnúť. Takže sme bývali v podstate už dva dni u niekoho v byte a ešte sme ho ani nevideli.

Times Square

Socha slobody

Náš výlet pokračoval konečne spoznávaním New Yorku. Ako prvé sme chceli vidieť známu sochu slobody, ktorá stojí na ostrove Ellis Island.  Existuje niekoľko spôsobov ako si užiť výhľad na sochu slobody. Pokiaľ sa chcete vydať priamo k nej, tak si je potrebné kúpiť si lístok približne za 30$. V tejto cene je aj prehliadka Ellis Islandu.

Druhou možnosťou je vyhliadková plavba cez trajekt Circle line. Dva a polhodinová jazda týmto trajektom stojí asi 40$. Poslednou možnosťou je využiť Staten Island Ferry, ktorý premáva zadarmo na Staten Island a chodí práve popri soche slobody, takže je to skvelá možnosť ako ušetriť.

Aj my sme využili práve túto možnosť a previezli okolo sochy slobody na Staten Island. Táto loď premáva každú chvíľu, a tak sme sa len previezli tam a späť a užívali si výhľady na sochu slobody, Manhattan a New Jersey. Výhľady boli nádherné a aj počasie sme mali perfektné, akurát sme čakali, že socha slobody bude väčšia.

Socha slobody zo Staten Island Ferry

Výhľad na downtown z lode

Financial district

Po návrate na Mannhattan, sme sa pešo vydali do finančnej štvrte na juh Manhattenu, ktorý je centrom všetkých maklérov a bankárov. Nachádza sa tu aj socha veľkého býka, takzvaný Charging Bull, ktorý predstavuje symbol burzovníctva.  Plánovali sme sa sním aj odfotiť, ale rovnaký plán malo toľko turistov, že odfotiť sa sním samostatne bolo nemožné. Postupne sme pokračovali cez Wall Street, kde sa nachádza aj sídlo Newyorskej burzy až ku pamätníka 9/11. Tu na Ground Zero ešte v plnom prúde prebiehali stavebné práce, a tak okrem  Múzea 9/11 tu vtedy ešte nebolo veľmi čo vidieť (v súčasnosti tu už stojí pamätník 9/11 a nová budova World trade center aj s observatóriom na vrchu).

Známa Wall street

Chutný a výdatný obed sme si dali v blízkej čínskej reštaurácii. Poobede sme sa presunuli pozrieť si Madison Square Garden, halu, kde hrajú domáce zápasy hokejisti New York Rangers. Halu sme si chceli pozrieť aj zvnútra, no akurát sa tam konalo nejaké predstavenie, tak nám to nevyšlo. Hneď oproti sa nachádza budova impozantnej pošty ktorej sme venovali pár fotografií. Deň sme zakončili návštevou jednej z popredných verejných knižníc na svete New York Public Library.

 New York z výšky

Ráno nás náš hostiteľ Tim zobral na klasické americké raňajky. Dali sme si palacinky s javorovým sirupom a iné dobroty a vybrali sa na ďalšie spoznávanie mesta. Tentoraz sme sa metrom odviezli na Union Square, odkiaľ sme sa prešli až k Flatiron Building, ktorá je považovaná za jeden z prvých mrakodrapov v New Yorku. „Žehličku“ sme pofotili z každej strany a nastúpili na metro, ktorým sme sa pobrali k Rockefeller Center.

Flatiron Building alebo v preklade žehlička

Celkom dlho sme rozmýšľali na ktorú vyhliadku pôjdeme. Rozhodovoli sme sa medzi Rockefeller Center  a Empire State Building. Samozrejme tá druhá je určite známejšia, no aj drahší a samozrejme tam chodí aj viac ľudí. Naproti tomu, Rockefeller center je o niečo lacnejší, netvoria sa tu dlhé rady a výhoda je aj to, že z vrcholu vidíte aj samotný Empire State Building.

My sme sa rozhodli pre Rockefeller Center.  Vyhliadkové plošiny sa tu nachádzajú na troch najvyšších poschodiach budovy a umožňujú 360 stupňový výhľad. Vstupenka stála 25 dolárov a výhľad z vrcholu bol úžasný z každej strany. Panoramatický výhľad na Central park, Empire State building a zvyšok Manhattanu  ozaj stál za to.

Výhľad na Central Park z Top of the Rock

Na NHL do New Jersey

Poobedie sme mali vyhradené na presun do New Jersey, kam sme mali zakúpené lístky na zápas NHL. Lístky na hokej sme kupovali asi mesiac pred odletom priamo na stránke www.nhl.com. Najprv sme plánovali samozrejme ísť na hokej do New Yorku, ale lístky už boli dostupné len za veľmi vysoké ceny. Preto sme išli radšej do New Jersey, kde nás lístky stáli 113 $ pre dve osoby.

Metrom sme prešli na Penn Station, odkiaľ sme sa vlakom New Jersey Transit presunuli do New Jersey, konkrétne do Newarku. Lístok na vlak stál 5 dolárov a kúpili sme si ho v automate. Vo vlaku sme sa trochu preľakli, lebo sme na ňom zbadali nápis „Insert here“, tak sme si mysleli, že sme ho zabudli niekde označiť, ale nakoniec nám ho len sprievodca zobral, nebolo ho potrebné označovať.

Štvrť, kde sme vystúpili v Newarku, nebola jedna z najlepších a vyzerala dosť ošumelo. Hotel sme mali celkom blízko pri stanici aj pri hokejovej hale Prudential Centre, kde sme to mali namierené na hokejový zápas New Jersey Devils vs Philadelphia Flyers. Po príchode do Newarku sme sa hneď išli zložiť na hotel. Nanešťastie ubytovať sa nám podarilo až na tretí pokus. Prvýkrát sme dostali neupratanú izbu, druhýkrát sme nám nefungovala karta  na otvorenie izby. Na tretíkrát sme končene dostali izbu, s ktorou bolo všetko v poriadku.

Po krátkom oddychu sme sa už ponáhľali k hokejovej hale na zápas. Pred ním sme si ešte kúpili suvenír, puk s logom tímu New Jersey. Až na hoteli sme si všimli, že puk bol vyrobený na Slovensku :). Keďže sme mali najlacnejšie lístky, sedeli sme úplne na vrchu v poslednej rade, ale zato aj odtiaľ bol dobrý výhľad. Hra bola naozaj výborná s veľa zvratmi a pekným skóre a po nej sme si ešte dali v hotelovom bare malú večeru.

New Jersey Devils vs Philadelphia Flyers

Brooklyn Bridge

Na druhý deň sme vstali skoro ráno a znova sme sa New Jersey Transit vlakom vrátili do New Yorku. Cesta vlakom trvala maximálne 20 minút a vystúpili sme na Penn Station. Odtiaľ sme sa odviezli metrom k najznámejšiemu mostu v New Yorku - Brooklyn Bridge,  dominante New Yorku ktorú sme si nemohli nechať ujsť. Dali sme si prechádzku po moste a prešli sme až na druhú stranu do Brooklynu.

Prešli sme popod most, kde je sa rozprestiera Brooklyn Bridge park s nádherným výhľadom na celý Manhattan. Poprechádzali sme sa po parku aj po priľahlej promenáde Brooklyn Heights a trochu si užívali februárového slniečka. V Brooklyne sme si dali ešte kávičku a už sme sa ponáhľali späť ku knižnici, kde sme sa zoznámili so Scottom, ktorý nás mal hostiť ďalšie dva dni.

Brooklynský most z Brooklyn bridge parku

Poobede sme sa už len prechádzali ulicami New Yorku a ako vždy aj tentoraz sme skončili na Times Square. Tam sme sa ešte boli pozrieť v najväčšom obchode M&M s čokoládami a v Hard Rock Cafe. Odtiaľ sme sa prešli až ku Guggenheim múzeu, kde sme sa znova stretli so Scottom a našou kamarátkou. Cestou k Scottovi domov do Brooklynu sme ešte prešli cez Grand Central Station, ktorá je naozaj grandiózna niekoľko poschodí vysoká budova s obrovskými lustrami. Prešli sme sa aj popri nádherne osvietenému Chrysler Buildingu, podľa mnohých najkrajšiemu mrakodrapu v New Yorku. Aj Empire State Building bol večer krásne vysvietený v národných farbách USA.

Zelené srdce New Yorku – Central park

Pomaly, ale isto sa blížil koniec nášho výletu. Ostávali nám už len dva dni, a tak sme sa hneď ráno vybrali k Central Parku, ktorý sme nemohli vynechať. Z metra sme vystúpili pri Columbus Circle, kde sme sa ešte boli pozrieť v jednom obchodnom dome. Central Park je naozaj obrovský a my sme prešli krížom krážom a strávili sme tam celé doobedie. Neobišli sme známy pamätník Johna Lennona Imagine, ochutnali sme New Yorské hotdogy a užívali si krásny slnečný deň.

Z Central Parku sme postupne zišli na Piatu Avenue, kde sa nachádzajú tie najznámejšia a najdrahšie značkové obchody až sa znovu ocitáme pred Rockefeller Center. Potom sme sa ešte chvíľu túlali mestom, ale k večeru sa ochladilo a začal pofukovať studený vietor, tak sme sa vrátili späť na byt ku Scottovi.

Central Park

Cesta domov

Posledný deň sme si vyhradili na nejaké nákupy. Času nám neostávalo veľa, a preto sme ráno čo najskôr vyrazili nakúpiť nejaké oblečenie a suveníry. Veď ako by to bolo navštíviť New York a nestráviť aspoň chvíľu na nákupoch? Vyrážame teda k Union Square, kde kupujeme niekoľko párov tenisiek a topánok za skvelé ceny. Konečne sme si dali aj obed ako praví Američania samozrejme v McDonalde.

Po obede sa už metrom sme sa odvážame na stanicu Howard Beach, kde sme nastupujeme na Air Train, smerujúci na letisko. Tam sme si už bez problémov spravili checkin, odovzdali našu batožinu a pobrali sa na kontroly. V duty free sme už len minuli posledné doláre, ktoré nám ostali.

Osemhodinový let do Milána nám ubehol celkom rýchlo a bez problémov. Na letisko Malpensa v Miláne sme pristávali presne podľa plánu okolo pol desiatej doobeda. Letiskovým autobusom za 10 eur sme sa presunuli do Milána a odtiaľ pokračovali ďalším autobusom za 5 eur na letisko Bergamo, skadiaľ sme leteli Ryanairom do Bratislavy. Tento let už bohužiaľ nebol až taký bezproblémový. Po nastúpení do lietadla, lietadlo vyšlo na dráhu, no nezačalo štartovať, ale vrátilo sa späť. Kapitán oznámil, že máme drobnú technickú poruchu, ktorú musia odstrániť. Po odstránení chyby na lietadle sme museli ešte vystúpiť, aby mohli dotankovať.  Po nastúpení zasa nastali problémy s niektorými cestujúcimi, čo spôsobilo ďalšie zdržanie. Asi s dvojhodinovým meškaním sme nakoniec šťastne odleteli a v hustom snežení pristáli v Bratislave.

Pred našou cestou do New Yorku mala veľa názor, že ísť tam vo februári je nezmysel. No my sme sa na vlastnej koži presvedčili že opak je pravdou. Celý týždeň sme mali nádherné slnečné počasie a teplomer ukazoval teploty okolo nula stupňov. Vyhli sme sa davom turistov, ktorí sú tam v letných mesiacoch a ešte aj môžeme povedať, že sme boli na Valentína a oslavovali narodeniny v New Yorku.