Posledný deň v Nórsku – pekné dedinky, horské prechody a historické pamiatky

Ani sa nenazdáme a pomaly nadišiel náš posledný deň v Nórsku. Včera sme boli na túre na vrchu Molden a prespíme v neďalekej malej dedinke Hafslo v kempe pri peknom jazere. Hoci celý čas v Nórsku sme mali slnečné počasie s veľmi príjemnými teplotami okolo 25 stupňov, na dnes hlási predpoveď zhoršenie počasia a dážď takmer na celý deň. S ohľadom na to volíme aj dnešný program. Neplánujeme teda žiadnu dlhšiu turistiku. Takisto sa musíme dostať niekde bližšie k švédskym hraniciam, aby nám na druhý deň neostalo príliš veľa kilometrov, takže sa budeme posúvať smerom na juh.

O množstvo zaujímavých zastávok však ani tento deň nemáme núdzu, tak ako všade v Nórsku, aj tu v okolí mestečiek Lærdalsøyri a Flam je veľmi jednoduché nájsť si program.

Lærdalsøyri - drevené mestečko

Našou prvou zastávkou je dedinka Lærdalsøyri, ktorá sa nachádza asi 45 km od nášho kempu. Nemáme to k nej ďaleko, ale cestou musíme absolvovať aj jeden presun trajektom cez Sognefjord. Našťastie netrvá viac ako 15 minút.

Asi najkrajšia budova v Lærdalsøyri

Hneď po zaparkovaní sa nám naskytne veľmi pekný výhľad na dedinku

Lærdalsøyri je malá očarujúca dedinka a je zvláštna tým, že má veľmi pekné zachovalé historické centrum s množstvom drevených domčekov. Nachádza sa tu až 160 domčekov z 18.storočia. V mnohých domčekoch sú malé kaviarničky alebo obchodíky. Je tu naozaj veľmi pekne a keď budete niekde nablízku, určite sa v tejto dedinke oplatí zastaviť, prejsť sa centrom alebo sa posadiť na obed alebo kávu. Nám práve neprší, a tak sa môžeme pokojne poprechádzať centrom. Nie je veľké, takže si ho asi za pol hodinku prejdeme krížom krážom.

V uličkách Lærdalsøyri po daždi

Nízke oblaky dodávajú mestečku tajomný nádych

Horský prechod Aurlandsfjellet

Hneď za dedinkou začína horský prechod a scénická cesta Aurlandsfjellet s množstvom jazier, vodopádov a snehu aj v lete.  Aurlandsfjellet začína v Lærdalsøyri  a vedie do Aurlandsvangen. Má dĺžku 47 km a z výšky 0 metrov sa vyšplhá až do výšky 1308 metrov nad morom. Cesta je v zime a v prípade nepriaznivého počasia uzavretá. Táto cesta sa prezýva aj „Snow road“, keďže aj v lete sa hore často drží sneh. Najlepšie obdobie pre návštevu je hneď po otvorení, keď tu býva stále veľmi veľa snehu. My sme síce na konci júla už mali sneh len kde-tu, no zato sme mali kopec hmly, ktorá nám bránila v najkrajších výhľadoch. Pozdĺž cesty je niekoľko vyhliadok a pekných miest, kde sa oplatí zastaviť sa.

Bezmenný vodopád na horskej ceste Aurlandsfjellet 

Aurlandsfjellet

Hneď po pár kilometroch zastavujeme pri menšom vodopáde, ku ktorému vedie krátky chodník cez les, ktorý sa po daždi aj celkom šmýka.

Ďalšiu zastávku máme pri vyhliadke Vedahaugane. Bohužiaľ výhľad nemáme žiadny, ale je to tu pekne upravené. Nájdeme tu dlhú drevenú lavičku a akúsi podzemnú miestnosť, kde by mala byť umiestnená umelecká inštalácia, v čase našej návštevy však toto bolo zavreté.

Úžasné scenérie popri ceste

Len o pár kilometrov ďalej sa nachádza ďalšie zaujímavé miesto – Flotane, krásne miesto pri jazere, kde sa dá aj prejsť po okolí. V jazere sa dajú chytať pstruhy a je tu možné aj prespať v aute či v karavane.  My sa tu ideme aspoň na chvíľku prejsť k jazeru, do ktorého vteká vodopád. Ale dajú sa tu spraviť aj dlhšie prechádzky po okolí.

Jazero pri odpočívadle Flotane

My sa zastavujeme ešte aj o niečo ďalej. Nie je tu síce žiadna vyhliadka, ale okolitá krajina je natoľko pekná, že sa tu musíme nachvíľku prejsť. Scenéria je proste úžasná s množstvom jazier. Zastavujeme sa ešte niekoľkokrát, kým prídeme na vyhliadku Stegastein, ktorá je veľmi obľúbená u turistov, lebo zrazu je tu toľko ľudí, koľko sme nestretli počas celej cesty. Napriek tomu toho veľa nevidíme, lebo stále sme v oblaku, v slnečný deň by však boli odtiaľto určite fantastické výhľady.

Pustá krajina a kde tu sa drží sneh aj v júli

Z vyhliadky Stegastein bohužiaľ veľa nevidíme

Flam a jeho okolie

Už len zídeme dole niekoľkými serpentínami a sme opäť na úrovni mora neďaleko známej dedinky Flam. Vo Flame ako prvú navštevujeme bývalú farmu Otternes Bygdetun. Vlastne kedysi to bolo spoločenstvo fariem a v 19. storočí tu bývalo približne 30 ľudí. Farmy tu fungovali zhruba do roku 1970. Dnes sa tu môžeme najesť aj ubytovať v niektorej z chalúpok. My sa len prejdeme pomedzi chalúpky a vychutnávame si výhľad na fjord pod nami.

Drevené domčeky v Otternes Bygdetun

Výhľady od domčekov

Flam je mestečko v údolí Flamsdalen pri fjorde – Nærøyfjord. Je jedno z najnavštevovanejších miest v Nórsku, je populárnou zastávkou pre všetky výletné lode. Hlavnou atrakciu je Flámska železnica, ktorá Vás prevezie cez horské údolia so zastávkami pri niekoľkých vodopádoch. Z vlaku sa dajú vychutnať krásne scenérie na okolo. Ale treba povedať, že v sezóne to tu bude veľmi vyťažené turistami.

Výhľad na Nærøyfjord

My vláčik nevyužívame, ale aspoň autom sa prevezieme k prvému vodopádu. Dajú sa tu podniknúť aj rôzne túry či už pešo alebo na bicykloch alebo sa previezť na kajakoch po fjorde. Zaujímavé túry môžu byť napríklad krátka túra na vrch Prest, odkiaľ je vraj krásny výhľad na Flam a fjord pod vami. Ďalšia možnosť je napríklad túra údolím Aurlandsdalen, ktorá je dlhá 21 km alebo údolím Flamsdalen. Túto túru, si môžete nakombinovať aj tak, že si prejdete údolie pešo alebo na bicykli až do Myrdalu a späť sa odveziete vláčikom.

V údolí Flamsdalen

Pomaly je ale čas presunúť sa ďalej z Flamu. Cestou sa zastavujeme ešte v mestečku Aurlandsvangen a v miestnom Spare kupujeme chutné hamburgery z losieho mäsa. Prejdeme sa kúsok ku fjordu na drevené mólo, kde si vychutnávame obed s pekným výhľadom. Kým do Flamu sme prišli cez horský prechod, cestou naspäť využijeme najdlhší cestný tunel na svete - Lærdalský tunel, ktorý vedie zväčša popod ten horský prechod. Lærdalský tunel je dlhý 24,5 kilometra a bol otvorený v roku 2020. Každých 6 km je tunel trochu rožšírený a podsvietený modrou farbou.

Vodopád neďaleko Flamu

Kostolík v Borgunde a staroveká cesta Vindhellavegen

Neďaleko za tunelom sa nachádza drevený kostolík Borgund stavkyrkje. V Nórsku nájde podobné drevené kostolíky na mnohých miestach, ale tento v Borgunde je jedným z najkrajších. Pochádza z roku 1180 a je veľmi dobre zachovalý. Zvonka je krásne zdobený a vyrezávaný.

Parkujeme hneď vedľa kostolíka, ktorý je možné obzrieť si zvonka zadarmo, ale ak sa chcete pozrieť aj dovnútra je potrebné zaplatiť si vstupné. Vo vstupnom je zahrnuté aj malé múzeum, ktoré sa nachádza oproti kostolu, kde sa dozviete viac o histórii drevených kostolov v Nórsku.

Zaujímavý drevený kostol v Borgunde

Priamo pri kostole sa nachádza Vindhellavegen, časť  starobylej Kráľovskej cesty – Kongevegen, ktorá kedysi viedla medzi západom a východom Nórska. Dnes je to super možnosť na krátku prechádzku. Okruh v dĺžke 4 kilometre môžete začať hneď za kostolom. Počas toho sa prejdeme po historických cestách postavených okolo roku 1840. Keďže terén tu bol veľmi strmý, snažili sa cestu postaviť s čo najmenším stúpaním, a tak vedie cez niekoľko krátkych serpentín. Cesta bola postavená bez použitia dynamitu a na tie časy veľmi modernými postupmi. Avšak cesta slúžila len asi 30 rokov, keď sa napokon staviteľom podarilo postaviť novú cestu pozdĺž rieky.

Vindhellavegen

Počas tejto prechádzky nás chytá dážď a už bohužiaľ neprestáva pršať až do večera. Vychádza to ale nakoniec celkom dobre, aspoň doteraz nám ako tak počasie držalo. Podvečer sa presúvame autom až do dedinky Dokka, kde prenocujeme v miestnom kempe. Prší celú cestu, ale večer našťastie prestáva pršať, a tak si môžeme pekne navariť večeru a vychutnať si večer.

Okolie dediny Flam toho má naozaj veľa čo ponúknuť, krásne miesta v prírode, možnosti na turistiku, aj historické pamiatky. Ak by sme mali lepšie počasie, určite by sme v tento deň dali aj dlhšiu turistiku, ale aj takto sme mali deň plný zážitkov.