Tokio, hlavné mesto krajiny s najmilšími ľuďmi na svete

Aspoň krátku cestu do Japonska – krajiny vychádzajúceho slnka sme plánovali už dávnejšie. No i keď sa nám párkrát podarilo nájsť lacné letenky, nikdy nám to nevyhovovalo časovo. Až sa objavili letenky od Qatar Airways s chybnou cenou v Business Class. A tým sme zabili štyri muchy jednou ranou – leteli sme v jednej z najlepších Businnes Class na svete, navštívili sme Japonsko, Katar a ešte sme dostali aj dostatočný počet míľ na ďalšiu letenku takmer zadarmo. Vyhovoval nám aj termín, a tak nebolo o čom rozmýšľať. O letoch z Qatar Airways ste si už mohli prečítať v predchádzajúcom článku, poďme sa teraz pozrieť, čo všetko vidieť v Tokiu.

 

 

Výhľad z Tokyo Metropolitan Government Building na nekončiace mesto

 

Po zotmení je ten pohľad ešte krajší

 

Tokio, hlavné a najväčšie mesto Japonska, ktoré sa tiež stále umiestňuje na popredných priečkach v rebríčkoch najväčších miest sveta. Má vyše 9 miliónov obyvateľov, ale všade tu vládne poriadok a čistota. Rovnako ako aj celé Japonsko aj Tokio sa tiež umiestňuje aj na prvých miestach  v rebríčkoch najbezpečnejších miest sveta. A určite by sme ho mohli ohodnotiť aj ako jedno z najzaujímavejších miest, ktoré sme navštívili. Prečo? Je to proste úplne iná kultúra akú poznáme tu v Európe.

Vedeli ste napríklad, že v Tokiu takmer vôbec nie sú odpadkové koše? Nám sa nepodarilo nájsť asi ani jeden. A predsa tu nenájdete takmer žiadne odpadky. Najviac nás dostali jeho obyvatelia. Keďže tú nie sú odpadkové koše a my sme teda niesli nejaké odpadky v ruke, v ktorej krajine by sa vám stalo, že vybehne za vami predavač na ulicu, spýta sa či sú to odpadky a či vám ich môže odhodiť, aby ste ich nemuseli nosiť? Toto sme zažili len v Japonsku a je to len jeden príklad z mnohých.

Ľudia by tam pre vás spravili všetko, čo je v ich silách a ak to nejde, prídu sa vám minimálne desať krát ospravedlniť, že ich to mrzí.

 

Aj takto to vyzerá v uličkách Tokia

 

Do Japonska prilietame na letisko Narita International Airport, teda to väčšie a aj vzdialenejšie od Tokia. Pristávame presne podľa plánu, pár minút pred siedmou večer a prvú noc sa rozhodneme stráviť v meste Narita a ráno pokračovať do Tokia.

Imigračné kontroly a vstupné formality prebiehajú rýchlo všetko je perfektne zorganizované a na imigračnom sa nás akurát pýtajú, koľko dní sa zdržíme. Po príchode do verejnej časti letiska hneď hľadáme zmenáreň. Nachádzame niekoľko, no najlepší kurz je v automate. Automat, do ktorého vsunieme eurá a vypadnú nám japonské jeny. Prvá z japonských vychytávok, na ktorú narazíme. Podobný automat sme videli akurát na Islande.

Z letiska ideme autobusom takmer priamo pred náš hotel. Cesta nie je nejako dlhá, no na hotel prichádzame už v úplnej tme. Čo nám ale dosť vadí, a to sme si všimli už pri vyberaní a rezervácii hotelov, že vo väčšine hotelových izieb sa môže fajčiť. Aj v tejto, čo sme mali bol taký zápach po fajčení. Ale posteľ so zabudovanými hodinami, rádiom, budíkom, baterkou na svietenie, rovnako ako záchod, ktorý vám púšťa hudbu alebo vás „osprchuje“ je tu asi bežná vec.

Večer si už dávame len malú prechádzku okolo hotela, zájdeme na nákup a zaliehame do postelí.

 

Hotelová posteľ

 

Z letiska Narita sa dá do Tokia dostať viacerými spôsobmi, my sa ale už z mesta na letisko nevraciame, keďže len pár krokov od hotela je vlaková stanica. Najprv na nej máme trocha problém vyznať sa ktorý vlak ide kam a na ktorom nástupišti mame nastúpiť. Po chvíľke sa z toho našťastie vysomárime. V automate kupujeme lístok. Na staniciach či už vlakových alebo metra sa v Tokiu kupujú lístky v automatoch, väčšinou sú v japončine, no stále sa nájde aj jeden alebo niekoľko automatov, ktoré sa dajú prepnúť aj do angličtiny. Cesta s jedným prestupom nám trvá takmer dve hodiny a do Tokia prichádzame na neskutočne veľkú Tokyo Station.

 

Výhľad na mrakodrapy rastúce za parkom pri Tokyo Imperial Palace

 

Moderná a tradičná architektúra

 

Od stanice prechádzame uličkami pomedzi mrakodrapy k hlavnému sídlu cisára - Tokyo Imperial Palace, okolo ktorého je veľa parkov. Zadarmo sa dá ísť pozrieť aj dovnútra areálu, no je to možné len vo vybraných časoch a v skupine so sprievodcom. Keď tam prichádzame, ďalší vstup je až o hodinu a navyše je tam dosť dlhá rada, tak je otázne, či by sme sa tam vtedy dostali, takže to vynechávame.

Prechádzame sa teda okolo a pozrieme si aspoň parky, jazerá, fontány a všetko zaujímavé čo je okolo.  Vidno odtiaľto aj samotný palác a je  aj pekný výhľad na mrakodrapy, ktoré stoja za parkom.

 

Imperial Palace

 

Shiba Park a okolie

Ďalej plánujeme ísť pozrieť k Tokyo Tower, ku ktorej je to odtiaľto takmer štyri kilometrov, no chceme sa trocha prejsť mestom a rozhodujeme sa teda, že ideme peši. Nakoniec to neľutujeme, prechádzame cez štvrť Ginza, ktorá je niečo podobné ako Piata Avenue v New Yorku, plná obchodov luxusných značiek.

 

Shiba Park a Tokyo Tower v pozadí

 

Zojoji Temple

 

Trocha sa nám podarí aj zablúdiť, no domáci vždy ochotne pomôžu, stačí že sa pozeráme do mapy a už sa hneď niekto pristaví, či nám môže pomôcť. Postupne sa dostávame do Shiba Parku, v ktorom sa nachádza aj niekoľko zaujímavostí, napríklad  Gate of Daitokuin Mausoleum, brána, ktorá tu ostala po mauzóleu, ktoré sa zrútilo po zemetrasení. Alebo japonský budhistický chrám Zojoji Temple z roku 1393. Navštevujeme teda najprv tie. Pred chrámom visia stovky a stovky malých drevených tabuliek. Nazývajú sa „ema“ a neskôr ich vidíme aj pri iných chrámoch. Za malú sumu si môžete v chráme kúpiť takúto tabuľku, napísať na ňu svoje želanie a potom ju zavesiť.

 

 

Ema pri chráme Zojoji

 

Cez záhrady potom prechádzame k Tokyo Tower. Do Tokyo Tower, ktorá slúži aj ako telekomunikačná veža, sa chodí hlavne na vyhliadku. Nachádzajú sa tu dve vyhliadky vo výške 150 a 250 m,  no akurát ju rekonštruujú. V budove pod vežou sa však nachádza niekoľko reštaurácií a v jednej z nich si dávame obed.

V Tokiu je zaužívané, že väčšina reštaurácií má vo výkladoch vystavené jedlá, ktoré ponúka. Teda nie reálne, ale vyrobené z umelej hmoty. Na jednej strane je to super, keďže sme si vedeli predstaviť ako to jedlo bude vyzerať a ak to nemali v angličtine, tak aj čo to je. Po pár dňoch nám to ale už pripadalo ako jedlo pre robotov.

 

Chrámy v Shiba Parku

 

Umelé jedlo vo výkladoch reštaurácií

 

Od Tokyo Tower mierime uličkami k mrakodrapu World Trade Center, kde sa na vrchnom poschodí nachádza ďalšia vyhliadková terasa. Platí sa tu malé vstupné, a tak si ideme pozrieť aj výhľad na mesto. Je pekný deň a tak sú výhľady super. Niekedy je odtiaľto vidieť aj horu Fuji, no dneska je v diaľke akýsi opar, a tak ju nevidíme. Čas, ktorý môžeme stráviť na vyhliadke nie je obmedzený, a tak si tu aj chvíľu oddýchneme. Potom sa ešte trocha prejdeme pomedzi mrakodrapy v okolí a ideme metrom na hotel.

 

Automaty na všetko možné tu nájdete na každom kroku

 

Do metra sa lístky kupujú v automatoch a cena závisí od toho, odkiaľ kam cestujete. Nad automatmi na lístky sa väčšinou nachádza mapa, kde sú stanice metra aj s cenami lístkov na danú stanicu. Potom v automate zvolíte príslušnú sumu a on vám vydá potrebné lístky. Párkrát sa nám ale aj stalo, že sme si kúpili zlé lístky. Predsa vyznať sa v neskutočne veľkých staniciach bolo niekedy zložité. A potom nás nechcelo pustiť do alebo von z metra. Vtedy tam vždy ale sedí jeden zamestnanec, ktorému sme povedali kam chceme ísť a on nám dal správne lístky a vrátil rozdiel alebo sme doplatili, ak to bolo drahšie.

 

Výhľad z World Trade Center

 

Shibuya – najrušnejšia križovatka na svete

Večer sa odvážame na asi najväčšiu stanicu metra v Tokiu – Shibuya a tá je ozaj neskutočne veľká. Najznámejšia je ale rovnomenná križovatka Shibuya, z ktorej pochádzajú známe zábery s množstvom ľudí prechádzajúcich cez cestu. Je to hlavne preto, lebo v Tokiu fungujú semafory trošku ináč ako napríklad na Slovensku alebo na väčšine miest sveta. Tu idú vždy buď len autá alebo len ľudia. Teda, keď idú cez križovatku autá, tak nemôžu cez žiadnu cestu ľudia, no potom semafory zastavia všetky autá a cez križovatku prechádzajú len ľudia všetkými smermi. To je dôvod prečo môžu mať prechody aj krížom cez križovatky a napríklad keď na križovatke Shibuya prechádzajú ľudia, úplne celá sa zaplní. Je to neskutočné sledovať všetok ten zhon, ruch a napriek tomu poriadok, ktorý tu panuje.

Vedľa stanice sa nachádza aj pamätník psa Hačikó, ktorého určite poznáte z rovnomenného filmu.

 

Množstvo ľudí prechádzajúcich cez križovatku Shibuya

 

Výhľad na križovatku Shibuya z kaviarne Starbucks Coffee

 

V okolitých uličkách sa nachádza aj množstvo reštaurácií a my keďže sme už raz v Japonsku, chceme samozrejme ochutnať nejaké to sushi. Vyberáme si jednu z lepších sushi reštaurácií, do ktorej vchádzame. Reštaurácie tu tiež fungujú tak trochu ináč. Väčšinou bývajú alebo teda v našom prípade boli skoro stále úplne plné. Pri vchode je vždy papier, na ktorý sa zapíšete a potom vonku čakáte. Keď sa uvoľní stôl príde čašník, zakričí meno ďalšieho v poradí a usadí ho za voľný stôl.

Na stole nás už čaká menu a papierik, do ktorého si musíme zapísať našu objednávku. Vybrať si môžeme konkrétne druhy sushi na kusy alebo si vybrať tzv. Omakase set, teda výber šéfkuchára. My skúšame práve Omakase  a vyskúšame aj tradičný japonský nápoj Saké. Saké máme na výber teplé alebo studené. Volíme teplé, no vôbec nám to nechutí, a tak objednávame radšej ešte pivo.

Myslel som si, že sushi bude chutiť rovnako ako v Kanade alebo na Slovensku. No mýlil som sa.  Veľmi pozitívne prekvapilo, ako chuťou tak aj rôznymi typmi aké sme dostali. Chuť čerstvých rýb sa ani nedá porovnať so sushi u nás. Je veľmi zaujímavé, že kým u nás sú obľúbené najmä klasické sushi alebo maki, v Japonsku sa za top považuje nigiri, čo je ovál z ryže a na ňom je položený kúsok čerstvej ryby.

Po chutnej večeri sa ešte prejdeme nočnými uličkami v okolí stanice Shibuya a potom už len smerujeme na hotel.

 

Výber sushi. Chutilo fakt výborne

 

Pekný výhľad na budovy na druhej strane rieky od stanice Asakusa

 

Trocha histórie v Asakuse

Ráno sa metrom odvážame na stanicu Asakusa. Najprv zamierime do ulíc a zaujme nás hlavne Asakusa Nakamise Shopping Street. Ulička plná stánkov so suvenírmi ,ale aj oblečením a rôznymi tradičnými japonskými nápojmi alebo pochúťkami. Uličku prechádzame (v niektorých miestach sa skôr predierame) celú, a aj napriek množstvu ľudí sa nám páči.

Na jej „konci“ rovno vstupujeme do chrámu Senso-ji Temple a pokračujeme v prehliadke tohto najstaršieho a najvýznamnejšieho budhistického chrámu v Tokiu a jeho záhrad. Chrám Senso-ji tu stojí od roku 628 a známy je najmä svojou bránou, v strede ktorej visí  obrovský lampión.

Od chrámu sa vraciame ku stanici Asakusa a prechádzame mostom na druhu stranu rieky. Už z mosta je výhľad na zaujímavé budovy na druhej strane, a to napríklad budovu Asahi Beer Hall s  „hovienkom“ na streche.

 

Asakusa Nakamise Shopping Street

 

Brána ku Senso-ji Temple

 

Senso-ji Temple

 

Senso-ji Temple

 

Ueno

Metrom sa potom odvážame na neďaleký trh Ameyoko market. Prechádzame sa týmto trhom, kde je možné kúpiť asi úplne všetko. Tiež nás zaujmú automaty, ktoré sú po celom meste a tu ich je tiež dosť veľa a hlavne na všetko možné. Rovnako videoherní je tu celkom dosť a sú asi u Japoncov obľúbené. Pamätám si, že niekedy dávno som videl také (samozrejme podstatne v menšom) na trhoch alebo jarmokoch aj na Slovensku.

 

Herne v uličkách Tokia

 

Ako prechádzame uličkami, všímame si množstvo ľudí v akýchsi tradičných oblekoch. Dosť  nám to pripomína kimono bez nohavíc a s nejakými japonskými nápismi. Tieto ich obleky majú rôzne farby a vždy ide skupinka ľudí v rovnakých farbách.  Dozvedáme sa, že tu práve prebieha jedna z mnohých japonských tradičných slávností matsuri. Počas slávností sa miestni prezliekajú do tradičných oblekov, prebiehajú rôzne predstavenia, hry pre deti a všade sú stánky s jedlom a kadejakými dobrotami. Súčasťou festivalu sú aj pochody mikoshi, teda s akýmisi  mini chrámami, ktoré nosia v skupinkách na pleciach. Stretávame veľké zástupy ľudí, ktorí  nosia malé chrámy a hlasno pokrikujú, bubnujú.

Prechádzame k svätyni Yushima-tenmangū Shrine. Tu je tiež množstvo ľudí a všelijakých predstavení. Na jednom mieste hrajú v maskách akési divadlo, na inom zasa bubnujú na bubnoch. Je to neskutočné a veľmi sa nám to tu páči.

 

Yushima-tenmangū Shrine

 

Množstvo ľudí v tradičných oblekoch

 

Super predstavenie bubnujúcich Japoniek

 

Vraciame sa smerom odkiaľ sme prišli a vchádzame do Ueno Onshi Parku. Park je obrovský. Je tu niekoľko jazier, ktoré sú plné rýb a na niektorých si môžete požičať vodný bicykel v tvare labute a člnkovať sa. Tiež je tu niekoľko chrámov, zoologická záhrada a veľa veľkých múzeí. My navštevujeme hlavne chrámy. Pri jednom z nich nás zaujmú ženy v tradičných japonských kimonách, ktoré „tancujú“ v kruhu. Celkovo ženy v tradičných kimonách sme po meste stretávali dosť často. Je to zaujímavé a pekné. V čase našej návštevy je v parku aj napríklad výstava bonsají.

Prechádzame celým parkom až k známemu cintorínu Yanaka Cemetery, ktorý je známy hlavne pre jeho kvitnúce čerešne, ktoré tu kvitnú v apríli a pokryjú tak celý cintorín. Škoda že v čase našej návštevy už sú všetky odkvitnuté.

 

Chrámy v Ueno parku

 

Nočné Tokio

Pomaly sa blíži večer a my sa presúvame k Tokyo Metropolitan Government Building. Dôvodom je, že v tejto budove sa tiež nachádza vyhliadka na mesto. Prichádzame sem tesne pred zotmením. Vstup na vyhliadku je zadarmo, ale treba si vystáť celkom dlhý rad, ktorý je na vstup. Na vyhliadku sa našťastie stíhame dostať ešte pred zotmením a užívame si výhľady najprv za svetla, potom sa prechádzame po veľkom obchode so suvenírmi, ktorý tu je a čakáme kým sa zotmie. Užívame si výhľady na nekonečné vysvietené mesto aj po zotmení. Takéto výhľady na vysvietené mestá mám veľmi rád a vydržal by som sa na ne dívať stále.

Vo vysvietených uličkách potom hľadáme niečo na večeru a nachádzame reštauráciu s running sushi, ktorá sa v Japonsku považuje za obdobu  fast foodu len so sushi. Táto je malinká reštaurácia, v ktorej sedíte pri akomsi bare a popred vás chodí na tanierikoch sushi. Beriete si ktoré chcete a papáte. Podľa farby tanierika viete, ktoré koľko stojí a na záver vám len spočítajú tanieriky a vypočítajú koľko platíte. Samozrejme máte tam k dispozícií dostatok sójovej omáčky, wasabi, a pri každom mieste je tiež akýsi vodovod s horúcou vodou, kde si môžete zaliať čaj.  Na hotel znova odchádzame prejedení a zhodujeme sa, že po odchode z Japonska budeme mať na dlhú dobu sushi dosť.

 

Nočný výhľad na mesto z Tokyo Metropolitan Government Building

 

Je čas sa pozrieť aj mimo mesto, a tak nasledujúci deň podnikáme výlet mimo Tokia. Do mesta sa vraciame až po zotmení a ideme sa pozrieť do časti mesta Kabukicho. Táto časť mesta je známa ako Tokijská red-light district. Je to zábavná časť mesta, nachádza sa tu množstvo kín, obchodov, reštaurácií, nočných klubov, herní. Tiež sa zvykne nazývať aj Sleepless Town, teda mesto, ktoré nikdy nespí. Prechádzame a fotíme si vysvietené uličky tejto časti. Nájdete tu množstvo  videoherní, rôznych barov ale napríklad aj bar, kde vás obsluhujú roboty atď.

 

V nočných uličkách Tokia

 

V nočných uličkách Tokia

 

Ďalšie dobroty na Tsukiji Fish Market a posledný deň v Tokiu

Ráno sa čo najskôr odubytovávame a pešo mierime na stanicu Tokyo Station, do časti stanice odkiaľ idú autobusy priamo na letisko Narita. Po celom Tokiu sme nemali problém nájsť skrinky na odloženie batožiny a rovnako to nie je problém ani tu. Odkladáme teda batožinu do jednej zo skriniek a pokračujeme v prehliadke mesta.

Najprv mierime uličkami k chrámu Tsukiji Hongan-ji. Vnútro je pekné a chvíľu tu oddychujeme, ale okolie rekonštruujú, a tak je to dosť rozostavané. Len kúsok od chrámu sa nachádza asi najznámejší trh v Tokiu Tsukiji Fish market. Prechádzame rovno tam. Trh je možné navštíviť počas celého dňa, ale ak chcete vidieť slávnu aukciu tuniakov, budete si musieť privstať. Aukcia začína okolo šiestej, no každý deň sa na nej môže zúčastniť iba niekoľko desiatok turistov, a tak tí tu prichádzajú už okolo štvrtej ráno, aby sa postavili do radu.

 

Čerstvé ustrice na Tsukiji Fish Market

 

My sme síce o štvrtej na aukciu nevstali, no aj samotný trh je úplne super. Je tu množstvo reštaurácií, rôznych obchodíkov, ale hlavne obchodov s rybami a morskými potvorami. Je tu ale aj dosť ľudí, a tak niekedy prejsť uličkou dá zabrať. My znova hlavne ochutnávame všetko možné, čo tu nachádzame. Ochutnávame surové ustrice, ktoré nám na počudovanie celkom chutili. Čakali sme, že to bude dosť zlé, no opak bol pravdou. Len sa na to netreba pozerať. keď to idete jesť. Ďalej rôzne sushi a kaviár na niekoľko spôsobov.

 

Kaviár na Tsukiji fish markete

 

Od rybieho trhu sa odvážame metrom do Yoyogi Parku. V parku sa cítime ako niekde úplne mimo mesta. Je tu taký kľud a konečne miesto, kde nie je vôbec veľa ľudí. Nachádza sa tu niekoľko chrámov a zaujímavostí, ktoré si postupne všetky prechádzame. Hlavný chrám v parku je Meiji Jingu zasvätený duši panovníka Meiji.

Prechádzame krížom cez park prejdeme až k uličke Takeshita Street. Pešia nákupná ulica s množstvom obchodov, kaviarňami a reštauráciami. Ochutnávame palacinky, ktoré v meste vidíme predávať dosť často na milión spôsobov a už sme nemohli odolať. Tiež kupujeme nejaké suveníry. Uličkami mesta sa potom presunieme na križovatku Shibuya a ideme na kávičku do Starbucks Coffee, z ktorej je výhľad na rušnú križovatku a užívame si posledné chvíľky v meste.

Metrom sa presunieme na Tokyo Station, kde máme odloženú batožinu. Za posledné japonské jeny kupujeme domov ešte nejaké japonské sladkosti na prízemí, kde sa nachádza strašne veľa obchodov s rôznymi suvenírmi a dobrotami a potom autobusom odchádzame rovno na letisko.

 

Park Yoyogi

 

Takeshita Street

 

Japonsko a Tokio nás veľmi príjemne prekvapilo. Ľutovali sme, že sme sa tu nemohli zdržať dlhšie a spoznať viac hlavne krajinu mimo Tokia. Ale zasa aspoň máme dôvod znova sa sem vrátiť a dúfame, že sa nám to ešte niekedy podarí.