Grónsko, Kangerlussuaq: túra k ľadovcu Russell Glacier

Russell Glacier je najbližším ľadovcom pri Kangerlussuaqu, od ktorého je vzdialený približne 25 kilometrov. Je jednoducho dostupný autom, pešo alebo aj na bicykli, aj preto je jednou z hlavných turistických atrakcií, ktorú navštevuje väčšina turistov, ktorí sa v Kangerlussuaqu zastavia. Miestne cestovné agentúry ponúkajú mnoho jednodenných výletov k tomuto ľadovcu. Na niektorých si môžete užiť aj piknik pri ľadovci. Možnosťou ako sa k nemu dostať, je aj požičať si elektrobicykel. V tomto prípade jeho návštevu tiež stihnete ako jednodenný výlet. My využívame možnosť vydať sa k ľadovcu pešo. V tomto prípade to už ale nestíhate behom jedného dňa a je potrebné pri ľadovci aj prespať.

 

 

Pri ľadovci Russell Glacier

 

Dĺžka: 26 kilometov jednosmerne

Prevýšenie: 300 metrov

Trvanie: približne 6 až 8 hodín

 

Ráno vstávame skoro, čaká nás celkom dlhá túra. Balíme všetky veci, kempovaciu výbavu a jedlo a vydávame sa z Kangerlussuaqu na západ. Táto túra je pomerne jednoduchá. Celý čas sa ide po prašnej ceste, ktorú využívajú aj autá pri výletoch k ľadovcu. Cesta je viac menej rovná, nie sú tu žiadne väčšie prevýšenia iba pár menších kopčekov. Jediným v čom je zložitá, že je celkom dlhá.

Hneď za Kangerlussuaqom míňame značku „pozor pižmone“, ktoré sme už vo voľnej prírode niekoľkokrát videli, a tak vieme, že pre ľudí nie sú nebezpečné, ak sa k ním nepriblížime na menej ako 200 metrov. Inak si môžu začať chrániť svoje teritórium a zaútočiť, čo sa ale stáva veľmi ojedinele.

 

„Pozor pižmone“

 

Neskôr vidíme menšiu skupinu pižmoňov ale na veľmi veľkú diaľku

 

Po ďalších pár kilometroch prichádzame na miesta, kde je veľký kruh označený ako zamínovaný a je tam zakázané schádzať z cesty. Síce podľa informácii, už toto nie veľké územie odmínovali, no pre istotu je to stále vyznačené a neodporúča sa tam chodiť mimo cesty. Je to ale len malé územie, tak to vôbec nevadí.

 

Pozor zamínované územie

 

Po 9 kilometroch prichádzame k odbočke, ktorá vedie na Sugarloaf Mountain. Sugarloaf Mountain Trail je tiež jednou z veľmi obľúbených túr z Kangerlussuaqu. Po tento bod je úplne totožná s túrou k Russell Glacier. Od odbočky je to na Sugarloaf Mountain ešte približne jeden a pol kilometra, no treba rátať, že to je približne 260 metrov prevýšenie. Sugarloaf poskytuje nádherné výhľady na okolie, takže sa naň určite oplatí vybehnúť. No my nie sme ešte ani v polovičke našej cesty, a tak nateraz túru na Sugarloaf vynechávame, dáme si krátku prestávku a pokračujeme ďalej.

 

Cesta k ľadovcu a Sugarloaf Mountain v pozadí

 

Viac-menej celá túra k ľadovcu ide popri rieke Akuliarusiarsuup Kuua, ktorá sa inak nazýva aj Watson River. Je to taká „špinavá“ veľká ľadovcová rieka. Kúsok za Sugarloaf Mountain odbáča od cesty chodník vpravo. Tento chodník ide popri rieke, obíde kopec a znova sa spája s cestou. Je teda v zásade jedno kadiaľ pôjdeme, či po chodníku alebo po ceste. A tak pokračujeme ďalej cestou. Doteraz sme nestretli nikoho, keďže bolo ešte celkom skoro. No tu už začíname občas stretávať autá s turistami, ktorí idú na jednodenný výlet k ľadovcu. V týchto miestach prechádzame aj okolo niekoľkých jazier, v ktorých je možné nabrať si pitnú vodu. Pozor si treba dať, že voda v ľadovcovej rieke je špinavá a nie je pitná. Tiež priamo pri ľadovci nie je možné nabrať si pitnú vodu, treba si teda nejakú zobrať so sebou.

 

Väčšinu času ideme popri špinavej ľadovcovej rieke

 

V okolí Sugarloaf Mountain prechádzame okolo niekoľkých jazier, kde je možne nabrať si pitnú vodu

 

V miestach, kde sa chodník znova pripája k ceste sa ráz krajiny mení a cítime sa ako na púšti. Okolo je všade piesok a pieskové duny. V čase, keď sme tu, tak rieka tečie iba v menšom koryte, inokedy ale bude koryto poriadne široké. Vyzerá to totiž, že občas rieka zaplaví veľké oblasti, ktoré vyzerajú byť vymyté.

Po chvíli prichádzame k vraku jedného z troch lietadiel, ktoré v okolí Kangerlussuaqu havarovali. Je tu niekoľko trosiek, ktoré tu nechávajú ako atrakciu a nemali by ste ich odtiaľto odnášať. Tiež je tu tabuľa s popisom nehôd týchto lietadiel. Kúsok od tohto miesta si nachádzame záveterné miesto, kde si dávame obed. Všímame si, že je tu množstvo čučoriedok, tak ich chvíľu zbierame.

 

Trosky havarovaného lietadla

 

Ráz krajiny sa mení na akúsi púštno-mesačnú

 

Široké koryto rieky a ľadovec v pozadí

 

Sem tam prechádzame okolo pieskových dún

 

Na niektorých miestach je množstvo čučoriedok

 

Po ďalších pár kilometroch sa od cesty znova odpája chodník vpravo popri rieke. My ale pokračujeme ďalej cestou. V diaľke už vidíme aj ľadovec, kam ideme. Trocha stúpame na kopček a potom pokračujeme až do sedla. Keď prídeme do sedla odhalia sa nám výhľady na druhú stranu na veľké jazero a širokánske údolie. Na druhej strane v diaľke za jazerom zbadáme aj stádo pižmoňov. Čo nás ale neteší, že začína strašne fúkať. Schádzame dole k jazeru, kde si naberáme pitnú vodu na večeru a celú noc, keďže je to pravdepodobne posledné miesto, kde sa dá voda nabrať. Pokračujeme popri jazere a za ním odbáčame chodníkom doprava. Prechádzame cez kopec a konečne po 26tich kilometroch prichádzame k ľadovcu Russell Glacier.

 

Výhľady na veľké jazero, keď prichádzame do sedla

 

Výhľady zo sedla na jazero a cestu s ľadovcom v pozadí. Jazero je poslednou možnosťou nabrať si pitnú vodu. Pri ľadovci už nie je.

 

Pri ľadovci zatiaľ tak nefúka, a tak zhodíme batohy a poprechádzame si okolie, porobíme fotky a užívame výhľady. Okrem nás sú tu len dvaja turisti so sprievodcom, ktorí prišli autom a po pár minútach odchádzajú. Ľadovcové kryhy sú tu až 60 metrov vysoké a každú chvíľu sa odlamujú veľké kusy ľadu, ktoré padajú do rieky a robia neskutočný hluk. Priamo na ľadovec sa v týchto miestach dostať nedá, keďže my sme na jednej strane rieky a ľadovec na druhej. No aj tak to nie je vôbec bezpečné chodiť po ľadovci.

 

Konečne po 26 kilometroch prichádzame k ľadovcu

 

 

Prvý pohľad na ľadovec

 

Ľadovec je za riekou, takže sa v týchto miestach nedá k nemu dostať

 

Podvečer sa začínajú plniť predpovede a začína strašne fúkať. Hľadáme si záveterné miesto a staviame stan. Okrem nás tu nie je nikto, ale sú tu postavené dva stany. No nikto do nich celý čas neprichádza. Predpokladáme, že ich tam má postavené nejaká agentúra, ak by chceli nejakí turisti prespať pri ľadovci, tak ich tam ubytujú, alebo sú to nejaké núdzové stany, kde sa v prípade nečakaných udalostí môžete skryť. Tieto dva stany sú postavené celkom dobre v závetrí a ako začína ešte viac fúkať, nakoniec presúvame k nim aj náš stan za skaly. Cez satelitný telefón sťahujeme počasie. No predpoveď nie je vôbec priaznivá. Ukazuje, že aktuálne fúka 65 km/hodinu a do rána to má byť dokonca 75 km/hodinu. Pri stane si uvaríme večeru a zaliehame do spacákov. Pritom dúfame, že náš stan tento vietor vydrží.

 

Stan sa snažíme postaviť na čo najviac bezveterné miesto

 

Od Russell Glacier sa dá pokračovať ešte ďalej na Point 660, čo je ďalšie miesto akoby obkľúčené ľadovcom a kde sa dá prísť priamo aj na ľadovec. V tomto mieste vás už od ľadovca neoddeľuje rieka, ale viete prísť priamo k nemu, dokonca aj chodiť po ľadovci i keď sa to kvôli bezpečnosti neodporúča. Od Russell Glacier je to na Point 660 ešte 15 kilometrov jednosmerne. Tiež to nie je ťažká túra, a tak sa to zvykne robiť ako trojdenný výlet. Prvý deň prídete k Russell Glacier, kde prespíte ako sme prespali aj my. Druhý deň necháte stan pri Russell Glacier a idete na túru k Pointu 660, čo je 30 kilometrov spiatočne. Je to dlhá, ale nenáročná túra. Navyše keď si necháte stan a kempingovú výbavu pri Russell Glaciery, tak sa to dá zvládnuť. Potom prespíte znova pri Russell Glacier a tretí deň sa vrátite späť do Kangerlussuaqu. Ďalšou možnosťou je nechať sa odviezť až ku Point 660 a vrátiť sa pešo, a tak si jedno cestu ušetriť.

 

Z fotiek sa to ani nezdá, ale ľadovec dosahuje výšku až 60 metrov

 

Rieka v jednom úseku vteká do jaskyne z ľadu, ktorá sa do rána s veľkým rachotom zrúti

 

Ako trojdňovú túru sme to plánovali aj my, no ráno keď sa budíme stále silno fučí vietor. Síce už to nie je tých 75 km/hodinu, ale i 50 km/hodinu je veľa. Pozeráme cez satelitný telefón počasie a takýto silný vietor hlási na celý deň. Navyše začína poprchávať, tak meníme plány, robíme si raňajky a rozhodujeme sa, že už na Point 660 nepôjdeme a dnes sa vrátime do Kangerlussuaqu.  Balíme teda veci, ale nejdeme už späť na cestu, ale chodníkom popri rieke sa vydávame naspäť. Zhodnotíme, že po chodníku je to trochu lepšia cesta ako po ceste, kde sme išli včera opačným smerom.

Zo začiatku vidíme niekoľko polárnych zajacov, ktoré ale stále stihnú tak rýchlo utiecť, že ich nestíhame odfotiť. Dúfame, že by sme mohli vidieť aj nejaké soby, no tie sa neukážu. Čo nás celkom teší je, že keď odídeme pár kilometrov od ľadovca, vietor ustáva a ide sa oveľa lepšie ako v tom vetre. No mrholenie neustáva, a tak ideme takmer celú cestu v miernom daždi. Späť sa vraciame v podstate celý čas rovnakou cestou. Nestretávame ale už nikoho. Asi kvôli počasiu, zrušili všetky výlety k ľadovcu.

 

Veľké časti ľadu sa každú chvíľu s hukotom lámu a padajú do rieky

 

Nekonečná masa ľadu

 

My sa v poobedných hodinách vraciame do Kangerlussuaqu, najprv plánujeme, že prekempujeme niekde za mestom, no keďže má pršať až do rána, rozhodujeme sa, že si zoberieme ubytovanie.

 

Russell Glacier

 

Russell Glacier

 

I keď v kempovanie pri Russell Glacier je úplne bezpečné a okrem vrtochov počasia viac menej nič nehrozí, presne dva mesiace po našej ceste natrafíme na článok, kde píšu, že v tých miestach zastrelili ľadového medveďa. Takže aj napriek tomu, že sa v týchto oblastiach ľadové medvede nevyskytujú, občas sa tu nejaký predsa len zatúla.  Pozor si treba dávať aj na to, že idete do odľahlých oblastí. Zablúdiť by ste nemali, keďže po celý čas ide prašná cesta, no cestou nikde nie je signál, takže sa odporúča zobrať si satelitný telefón, aby ste sa vedeli navigovať, pozrieť si počasie a v prípade problémov si zavolať pomoc.