Rocky Mountains - to najkrajšie z Kanady

Rocky Mountains alebo Rockies ako sa skrátene nazývajú v Kanade sa tiahnu v dĺžke viac ako 4000 km od severnej časti Britskej Kolumbie v Kanade až po juh Spojených Štátov. Rozdeľujú sa na niekoľko menších častí ako Canadian Rockies, Middle Rockies alebo Southern Rockies. Canadian Rockies patria určite medzi jedny z najväčších atrakcií v celej Kanade. Nájdete tu obrovské hory s výškou až do 4000 metrov, ľadovce a kryštálovo čisté modré jazerá aké nikde inde na svete. Niet divu, že táto oblasť je zaradená aj do svetového dedičstva UNESCO.

Pravdaže aj pre nás bola návšteva Canadian Rockies prioritou. Lebo kto už raz je v Kanade a nevidel Rockies, ako keby tam ani nebol. Otázka hlavne bola kedy tam ísť. Na návštevu je vhodné viac menej len leto, keďže v zime sú niektoré cesty pozatvárané a počasie dosť zlé. Ak sa teda nechystáte lyžovať. V dolinách môže v zime napadnúť až 10 metrov snehu a ani lavíny nie sú výnimočné. A keďže nám už leto pomaly končilo, museli sme si pohnúť. Nakoniec sme sa rozhodli pre predĺžený víkend prvý septembrový týždeň.  A tak sme mohli začať plánovať. Keďže do odchodu veľa času nezostávalo, museli sme s tým začať čo najskôr.

V prvom rade sme si rezervovali auto ako tradične cez stránku billiger-mietwagen a cez spoločnosť Alamo, s ktorou sme už mali dobré skúsenosti z predchádzajúceho výletu. Mali sme šťastie, že auto bolo ešte dostupné a za celkom rozumnú cenu, čo sa nemusí vždy podariť v letnej sezóne vo Vancouveri.

Horšie to už bolo s hotelmi. 90% hotelov bolo úplne obsadených a ceny vyskočili tiež dosť vysoko. Nakoniec sme na prvú noc rezervovali hotel v Clearwater, ktorý bol približne na trištvrťke cesty z Vancouveru do Rockies a na dve noci sme rezervovali hotel v mestečku Golden. Polohou pre nás nebolo najvýhodnejšie, ale jednoducho všetko čo bolo bližšie, bolo obsadené alebo extrémne drahé.

Poslednou úlohou bolo zohnať ročný pas do národných parkov. Pokiaľ tak ako my máte v pláne navštíviť viac národných parkov počas roka, tak sa neoplatí kupovať jednotlivé vstupné, ale lacnejšie vyjde kúpiť  si celoročnú permanentku, ktorá platí vo všetkých národných parkoch v Kanade. Vo Vancouveri stále niekto predáva tieto pasy, tak to nebolo nič ťažké. Nakoniec sme ho kúpili za 80 cad (nový stojí asi 130 cad) s dvojročnou platnosťou.

Z Vancouveru do Rocky Mountains

Zanedlho konečne prišiel deň nášho výletu. V práci už nedočkavo čakám kým odbijú tri hodiny poobede a môžem konečne vypadnúť. Po tretej teda konečne ideme na letisko si vyzdvihnúť naše autíčko. Samozrejme auto v kategórii, ktoré sme si objednali už nemajú a dajú nám lepšie. Tento krát to bola asi najvyššia kategória akú nám mohli dať. Dostali sme úplne nové luxusné auto.

Nakoniec sme ešte museli asi hodinku počkať na našich známych, ktorí mali cestovať s nami a približne o piatej sme konečne vyrazili z Vancouveru.  Ďaleko sme však nezašli, keďže každý cestoval niekam na predĺžený víkend, rovno za Vancouverom sa vytvorila dlhá kolóna, a tak sme postupovali len veľmi pomaly. Cesta sa uvoľňuje až za mestečkom Abbotsford, čo je približne 70 km od Vancouveru. Za Abbotsfordom sú už konečne cesty prázdne. My pokračujeme ďalších asi 400 km do dedinky Clearwater, kde máme rezervované dnešné ubytovanie.

Hotel nemal nonstop recepciu a teda sme sa už dopredu dohodli, že prídeme neskoro a izbu nám nachystali a kľúče nám nechali vo dverách. Hotel bol na neskutočne krásnom a tichom mieste, rovno pri jazere. Škoda, že tu nemáme čas zdržať sa dlhšie. Ráno totiž vstávame skoro a vyrážame na cestu, aj dnes nás čaká veľa kilometrov.

Ale prvú zastávku si robíme iba niekoľko kilometrov za Clearwaterom pri Spahats Falls vo Wells Gray Provincial Parku. Čakáme iba dáke malé vodopády, o to viac sme prekvapení, keď ešte trochu rozospatí vyjdeme z auta a uvidíme obrovské útesy a vodopád padajúci zo strmej skalnej steny vo výške 75 metrov. Hory v okolí sú ešte ponorené v hmle, navyše sme tu celkom sami, tak to ešte pridáva k tajomnej atmosfére vodopádov. Ihneď sa preberáme a hneď z prvej atrakcie sme nadšení. Prejdeme si krátku cestičku po okraji strmého útesu, pofotíme vodopád a pokračujeme ďalej.

Spahats Falls pri dedinke Clearwater

Národný park Jasper

Okolo obeda konečne prichádzame na hranicu národného parku Jasper k vyhliadke na Mount Robson, najvyššiu horu kanadských Rockies. Počasie nám však nepraje. Cestou nám trochu aj pršalo. Tu už síce neprší, ale hmla a oblaky sa udržujú nad Mount Robson, a tak si môžeme odfotiť akurát tak hmlu. Aspoň sa tu naobedujeme a pokračujeme ku Canyonu Maligne, ktorý sa nachádza iba pár kilometrov od mestečka Jasper. Maligne Canyon alebo v preklade „šeredný kaňon“ bol vytvorený riekou Maligne River, ktorá sa počas miliónov rokov prerezávala cez  pieskovcové skaly až vytvorila hlboký kaňon v jeho dnešnej podobe. Kaňon je úzky a skalnatý, na niektorých miestach hlboký až 50 metrov, no taký úzky, že veveričky môžu preskakovať z jednej strany na druhý.  Pozdĺž kaňonu sa na mnohých miestach vytvorili vodopády.

Približne 3 kilometrový turistický chodník, tu prechádza pozdĺž kaňonu a na mnohých miestach ho križuje. Celkovo je tu šesť mostov, pod ktorými buráca divoká rieka. Túru nemusíte ani absolvovať celú, dá sa na ňu napojiť z niekoľkých miest, scenérie sú však asi najkrajšie za mostom číslo šesť.

Úzky kaňon Maligne vytvorený rovnomennou riekou

Po prechádzke pozdĺž kaňonu sa vyberáme ďalej smerom na juh po Icefields Parkway (Hwy 93), ktorá je podľa časopisu National Geogrpahic jednou z najkrajších ciest na svete. Má asi 230 km a spája národné parky Jasper a Banff. Výhľady sú tu naozaj neskutočné, zasnežené vrcholky hôr nás sprevádzajú takmer celú cestu.

Našou ďalšou zastávkou je ľadovec Edith Cavell, približne 27 km južne od mestečka Jasper. Zastavujeme na parkovisku a znovu poprcháva, no kým po krátkej prechádzke vyjdeme na vyhliadku, tak dážď ustáva. Z vyhliadky je vidno horu Mount Edith Cavell, ľadovec a ľadovcové jazero pod ním. Z vyhliadky sa dá vybrať po približne jeden kilometer dlhom chodníku až dolu k jazeru, takže sa dostanete do tesnej blízkosti ľadovca alebo na dlhšiu túru na Cavell Meadows, ktorá poskytuje výhľady na ľadovce z výšky.

Ľadovcové jazero pod Mount Edith Cavell

Obrovský ľadovec stekajúci do jazera

Cestou späť na hlavnú cestu sa približne po dvoch kilometroch zastavujeme pri Cavell Lake, a krátkou prechádzkou sa dostávame z parkoviska dolu k jazeru. Pôvodne sme tu síce nemali v pláne zastať, no nakoniec sa nám tu veľmi páčilo. Sme tu celkom sami, iba my, nádherné jazero a smrekové lesy všade naokolo. Takto som si ešte z domu predstavovala pravú kanadskú divočinu.

Lake Cavell

Takéto výhľady nás sprevádzali po Icefields Parkway

Po pár kilometroch sa znovu ocitáme na Icefields Parkway a pokračujeme ďalej na juh. Pred sebou máme dva slávne vodopády. Prvými sú Athabasca Falls. Vodopády sú hneď pri parkovisku, takže tentoraz netreba chodiť ďaleko. Široká rieka Athabasca tu padá do hučiaceho kotla a zužuje sa úzkeho kaňonu, ktorý sa stráca ďalej v lese. Prechádzame mostom, odkiaľ je výhľad na vodopády a fotíme. Znovu si uvedomujeme neskutočnú silu vody a prírody.

Po pár kilometroch prichádzame k Sunwapta Falls, vodopádom, ktoré sú veľmi podobné tým predchádzajúcim. Sú o niečo nižšie ako Athabasca falls, majú asi len 18 m, napriek tomu sú veľmi pekné.

Athabasca falls

Sunwapta Falls

Už za šera prichádzame k ľadovcu Columbia Icefield, najväčšiemu ľadovcu v Rocky Mountains. Tu máte niekoľko možností ako preskúmať tento obrovský ľadovec. Jednou z možností je vydať sa na organizovaný výlet, kde vás na obrovských autobusoch odvezú až priamo na ľadovec, kde máte možnosť sa chvíľu poprechádzať po ňom. Táto možnosť je ale dosť predražená (cca 94 cad / osoba), navyše od známych som dostala informácie, že to až tak nestojí za tú cenu. Druhou možnosťou je vybrať sa k ľadovcu peši. Samozrejme nedá sa ísť priamo až na ľadovec, ale dostanete sa celkom blízko k nemu. My sme si vybrali práve túto druhú možnosť a dali sme si približne kilometrovú prechádzku k ľadovcu. Až úplne na ľadovec nakoniec nejdeme, keďže jeho topením vznikla riečka, ktorú by sme museli prebrodiť a navyše všade sú cedule, že pohyb po ľadovci je zakázaný. Je to viac-menej z bezpečnostného hľadiska, keďže topením ľadovca v ňom a pod ním vznikajú jaskyne a pohybom po ľadovci by sa mohol ľad prelomiť a vy by ste mohli ostať uväznený v jednej z týchto jaskýň.

Keďže slnko už takmer zapadlo a fúka tu aj veľmi studený vietor, dlho sa nezdržiavame a s drkotajúcimi zubami sa vraciame k autu. Toto už bola naša posledná zastávka na dnešný deň, ostáva nám len dostať sa k nášmu hotelu. Keďže do hotela to máme ešte vyše 100 km, pre istotu tam voláme a pýtame sa dokedy majú otvorenú recepciu. Recepčný nám našťastie potvrdí, že na nás počkajú. Cesta za tmy nie je veľmi príjemná. Chceme byť už čo najskôr na hoteli, no je už tma a nebezpečenstvo, že vybehne na cestu nejaká zver je veľké, a tak musíme jazdiť veľmi opatrne. Ani áut už takto neskoro nestretávame veľa. Našťastie bez problému nakoniec dorážame do Goldenu a po ďalšom náročnom dni už len niečo rýchlo zjeme a unavení padáme do postelí.

V tesnej blízkosti ľadovca

Národný park Banff

Nasledujúce ráno vstávame do slnečného dňa. Kým včera sme objavovali národný park Jasper, dnes sa chystáme navštíviť národný park Banff. Ako k prvému sa hneď vyberáme k práve najväčšej atrakcii parku, a to k jazeru Peyto Lake. Hoci je ešte ráno, už je tu celkom dosť turistov. A my hneď prichádzame na to prečo. Neskutočne modrá farba jazera je ako keby bola vytvorená vo photoshope. Žiadny photoshop to však nie je. Mliečna modrá farba jazera vzniká keď jemný prach z okolitých skalnatých vrchoch sa eróziou uvoľní a dostane sa do ľadovcového jazera. Trávime tu hodnú chvíľu, lebo sa nevieme vynadívať na tú krásu.

Peyto Lake

Takú modrú farbu sme ešte nevideli

Ako k ďalšiemu prichádzame k Bow Lake, ďalšiemu ľadovcovému jazeru. Hoci jeho farba nie je až taká smaragdová ako pri Peyto Lake, aj tu je veľmi pekne. Chvíľu sa tu teda zdržíme a rozhodneme sa dať si krátku prechádzku popri jazere. Preskakujeme malé potôčiky  a fotíme si okolité hory.

Bow Lake

Vrchy nad Bow Lake

Po obede máme v pláne navštíviť jazero v Lake Louise, no je tu toľko turistov, že nevieme kde zaparkovať. Majú tu obrovské parkovisko, kde však nie je ani jedno voľné miesto. Chvíľu tu krúžime, nakoniec sa však rozhodujeme pokračovať v ceste a zastaviť sa tu ešte raz neskôr na ceste späť. Dúfame, že tu potom bude o niečo menej ľudí. A tak pokračujeme na juh ku Johnston Canyon.

Dolné vodopády v Johnston Canyone

Tento kaňon je veľmi populárny, to znamená, že aj tu nás čakalo množstvo iných turistov. No čo už, tým davom sa asi nevyhneme. Vydávame sa po chodníku pozdĺž kaňonu, ktorý vedie cez množstvo mostíkov. Po asi kilometri sa dostávame k dolným vodopádom, ktoré nás až tak veľmi neohúrili. Úzkym tunelom však prichádzame k akémusi malému balkóniku, odkiaľ je pekný výhľad na dolný vodopád. Pokračujeme ďalej chodníkom a po približne ďalšom kilometri  a pol prichádzame k horným vodopádom. Stúpanie je tu už trochu prudšie, ale nič hrozné to nie je. Odfotíme si aj horné vodopády a pomaly sa vraciame naspäť na parkovisko.

Castle Mountain

Pomaly sa vraciame späť smerom na Lake Louise, ale tentoraz nejdeme po Trans Canada Hwy, ale po užšej a tichšej Bow Valley Parkway. Rozdiel je len pár kilometrov, ale výhľady sú o to krajšie. Zastavujeme sa na vyhliadke pri Castle Mountain, pohorí, ktoré naozaj vyzerá ako nejaký obrovský hrad. Odbáčame k jazeru Lake Moraine, ktoré je aspoň také známe ako Lake Peyto. Znovu nás tu víta výrazne modrá farba jazera a hory, ktoré obklopujú jazero z každej strany. Lezieme na skaly, ktoré sú ako keby poukladané na jednej strane jazera, vyberáme si dáku rovnejšiu skalu. Sadáme si a iba si vychutnávame jemné večerné svetlo na hladine jazera. Keď už máme dosť, prezrieme si ešte okolie a fotíme.

Lake Moraine

Po chvíli sa vraciame k autu a ideme vyskúšať či už sa uvoľnilo nejaké miesto na parkovisku pri Lake Louise. Hurá, nachádzame voľné miesta. Keďže sa už medzitým celkom zvečerilo, tak už je aj parkovisko celkom voľné. Parkujeme a ideme sa prejsť k jazeru. Prechádzame aj okolo slávneho hotelu Fairmont, ktorý vyzerá ako nejaký zámok a jedna noc v ňom stojí viac ako náš celý budget na túto cestu.

Deň pomaly končí, a tak sa presúvame späť do Goldenu do nášho hotela. V Goldene si ešte sadneme na večeru a deň končíme s poldecákom domácej slivovice, ktorú máme odloženú ešte zo Slovenska.

Lake Louise

Lake Louise

Národný park Yoho

Vstávame do posledného dňa nášho výletu v Rocky Mountains. Dnes máme ešte v pláne navštíviť Národný park Yoho a poobedie sa už musíme vybrať späť do Vancouveru, aby sme na druhý deň ráno mohli ísť do práce.

Dlho teda nespíme a hneď ráno vyrážame k Takakkaw Falls. Názov  vodopádov Takakkaw Falls pochádza z miestneho indiánskeho jazyka Cree a v preklade znamená „veľkolepý“. Inak ani nemožno nazvať tieto  300 metrov vysoké  vodopády, ktoré je možné vidieť už z parkoviska. Asi sme tu skoro, a tak tu nie sú ani zvyčajné davy turistov a sme tu celkom sami. Prechádzame mostom cez rozbúrenú rieku a turistickým chodníkom pokračujeme až k vodopádom. Dá sa k nim dostať naozaj blízko. Dokonca sa štveráme na skaly a zhora si užívame výhľady na okolie.

Vysoké Takakkaw falls

Od Takakkaw falls pokračujeme ku jazeru Emerald Lake, v preklade „smaragdovému jazeru“. A názov opäť neklame. Jazero má krásnu smaragdovo tyrkysovú farbu.  Dávame si krátku prechádzku okolo jazera a užívame si teplé slnečné lúče.

Smaragdové jazero – Emerald Lake

Hory v národnom parku Yoho

Od jazera to už máme namierené smerom na Vancouver, no po pár kilometroch zbadáme odbočku na Natural Bridge, a tak zastavujeme a ideme sa pozrieť čo to vlastne je. Vysvitne, že je to prírodou vytvorený most z obrovských skál na rieke Kicking Horse. Je tu pekne, a tak sa tu opäť trochu prechádzame.

Natural Bridge – prírodný most nad riekou Kicking Horse

Tentoraz už naozaj naberáme smer Vancouver. Čaká nás 760 kilometrov naprieč Britskou Kolumbiu. Celú cestu nám spríjemňujú pekné výhľady na okolie, všimneme si najmä dlhé jazero Shuswap približne v strede cesty. Jazero sa tiahne popri ceste ako keby ani nemalo koniec.

Pred Vancouverom sa znovu dostávame do dlhej zápchy a posledné kilometre ideme krokom. Domov sa konečne dostávame okolo polnoci a unavení , ale spokojní zaliehame do postelí.

Rocky Mountains, sú naozaj jedny z top atrakcií v Kanade, ktoré si zachovávajú svoje čaro a divokosť aj napriek množstvu turistov, ktoré sem prichádzajú. Ak milujete hory a prírodu, tak by ste ich návštevu určite nemali vynechať.