Rakúsko: rokliny a jazerá na víkendový výlet

Niekedy netreba chodiť ďaleko za peknými a zaujímavými miestami. Napríklad naše susedné Rakúsko ponúka množstvo prírodných krás a možností a na víkendový výlet, či už pôjdete spoznávať mestá, vydáte sa na turistiku alebo k jazerám. My sme tento víkend naplánovali malý okruh po Štajersku, v ktorom sme spojili turistiku a návštevu dvoch zaujímavých jazier.

Prvotným cieľom bolo návšteva Bärenschutzklamm, čiže Medvedej rokliny, kde sme sa už chystali dlhšie, no buď nám neprialo počasie alebo sme nemali čas. Až v jeden augustový víkend, keď hlásili super počasie, sme sa konečne zorganizovali s pár priateľmi a dohodli sme sa na výlete. No už keď zájdeme tak ďaleko, bolo by škoda hneď sa vrátiť a nevyužiť celý víkend, a tak pozeráme, čo by sme v okolí ešte stihli. Je tu toho celkom veľa, no nakoniec vyberáme jazero Grüner See, Wasserlochklamm – ďalšiu roklinu na turistiku a nakoniec kúpanie v jazere Lunzer See.

 

Wasserlochklamm

 

Ubytovanie budeme riešiť kempovaním. Kemp si dopredu nerezervujeme, iba si pár okolitých kempov uložím do navigácie a rozhodujeme sa už na mieste, kde skončíme.

 

Z Bratislavy do Medvedej rokliny

Medvedia roklina sa nachádza v Rakúsku pri dedinke Mixnitz, čo je približne 200 km z Bratislavy. Cesta nám po diaľnici potrvá niečo viac ako dve hodinky. Vyrážame v sobotu skoro ráno, aby sme sa boli pri Medvedej Rokline čo najskôr a vyhli sa prípadným davom, keďže roklina je obľúbeným výletným cieľom počas letných víkendov. Cesta ubieha veľmi rýchlo, zastavíme sa akurát na hraniciach kúpiť si diaľničnú známku. Držíme sa na diaľnici A2 smerom na Graz a ďalej po rýchlostnej ceste S6, z ktorej schádzame až pri Bruck an der Mur, pár kilometrov pred dedinou Mixnitz, pri ktorej leží Medvedia roklina. Za dedinou sa nachádza veľké neplatené parkovisko, kam prichádzame okolo deviatej ráno a zatiaľ tu stojí iba zopár áut.

 

Chodník vedie najprv lesnou cestičkou

 

Začínajú sa prvé drevené mostíky a lávky

 

Medvedia roklina je jedna z najkrajších roklín v Rakúsku, ktorá pripomína náš Slovenský raj. V rokline prechádzame mostíkmi, schodíkmi a rebríkmi. Celkovo sa tu nachádza 109 mostíkov a 51 drevených rebríkov. Trasa, ktorou vedú mostíky a rebríky má približne 1,5 km a prekonáva prevýšenie 350 metrov. Roklina je otvorená každoročne od 1. mája do 30. októbra.

 

Rebríky začínajú naberať na stúpaní

 

Prechádzame popri miestnom pohostinstve a smerujeme ku vstupu do rokliny. Prechádzame najprv celkom strmým chodníkom, potom po prvých mostíkoch. Po asi trištvrte hodine prichádzame k samotnému vstupu do rokliny. Platíme vstupné a vchádzame do rokliny.

 

Niektoré úseky môžu dať niekomu zabrať

 

Prechádzame po lávkach a po rebríkoch a pomaly stúpame vyššie a vyššie. Pre nás to nie je žiadna ťažká turistika, najmä keďže stojíme každú chvíľu a fotíme väčšie či menšie vodopády, ale záleží od vašej kondičky. No treba rátať, že je to celkom strmé a teda sa aj dosť zapotíte. Za každým rohom a rebríkom sa skrýva krajší a krajší vodopád.

 

Chodník vedie pomedzi skaly a vodopády

 

Strmých rebríkov pribúda a akurát keď nám už dochádza dych, sa dostávame približne do polovičky výstupu. Tu sa nachádza malá chata Zum Guten Hirten, v ktorej je ale plno ľudí a je tam celkom tesno, takže len nakukneme dovnútra, na pár minút si vonku sadneme a pokračujeme ďalej, chvíľu ešte do kopca až kým sa dostávame takmer na vrchol.

 

Je na čo sa dívať

 

Po ďalších desiatich minútach chôdze po lesnej ceste prichádzame k ďalšej, tentoraz väčšej chate - Steirischer Jock, kde je možné sa najesť a občerstviť sa. Odtiaľto je možné si turistiku predĺžiť a pokračovať ešte na neďaleký Hochlantsch, na ktorého vrchol je to ešte 400 výškových metrov stúpania.

 

Ďalší malý vodopádik

 

My sa tentokrát rozhodujeme nepokračovať už vyššie, keďže máme ešte na dnes naplánovanú návštevu jazera Grüner See. A tak po chvíľke oddychu sa vraciame lesnou cestou naspäť na parkovisko, ktoré sa medzitým slušne zaplnilo. Pred odchodom sa ešte zastavíme v miestnom pohostinstve na neskorý obed a potom už vyrážame smer Grüner See.

 

Ešte jedno pekné zákutie v rokline

 

Grüner See sa nachádza približne 40 km od Bärenschutzklammu a cesta k nemu nám zaberie necelú hodinku. Parkujeme tentokrát na veľkom platenom parkovisku pred jazerom. Platí sa tu a je tu dosť plno, a tak čakáme veľa ľudí aj pri jazere, ale nie je to vôbec zlé. K jazeru je to z parkoviska príjemná asi 15 minútová prechádzka cez les.

 

Menšie jazierko

 

Prichádzame najprv  k menšiemu jazierku, ktoré je v tomto ročnom období takmer vyschnuté a pokračujeme k väčšiemu Grüner See. Názov nás neklame, jazero má naozaj krásnu zeleno-modrú farbu. Trávime tu asi hodinku, prejdeme sa okolo jazera a potom naspäť k autu.

 

Zeleno-modrá farba jazera

 

Stojíme pred rozhodnutím, či zakempujeme hneď tu v dedinke Grossdorf alebo budeme pokračovať ďalej s tým, že na druhý deň to budeme mať bližšie k nášmu cieľu – Wasserlochklammu. Keďže ešte nie je tak veľa hodín, rozhodujeme sa pokračovať ďalej do kempu v dedine Mooswirt, ktorá je vzdialená približne  60 km. Bolo by to v poriadku, keby nás ale navigácia ako zvyčajne nenaviedla cez nejaký horský priesmyk po prašnej ceste. Chvíľu sa rozhodujeme, či tadiaľ ísť alebo nie, ale vidíme, z toho smeru prichádzať niekoľko ďalších áut, a tak sa púšťame serpentínami dohora k priesmyku. Cesta je síce prašná, ale v pohode sa dá prejsť a na naše prekvapenie na vrchole sa nachádza pohostinstvo, pri ktorom stojí aj celkom dosť áut, takže je to asi obľúbené miesto.

 

Obchádzame celé jazero

 

My sa nezdržujeme a pokračujeme dole naďalej prašnou cestou. Zastavujeme sa akurát v dedinke Trofaiach, kde nakúpime v supermarkete niečo na večernú grilovačku v kempe. Odtiaľto vedie už pohodová cesta až ku kempu Mooswirt. Recepcia sa nachádza v priľahlom hoteli, kde platíme za kempovacie miesto. Kemp už je celkom plný, ale našťastie sa nám podarí ešte nájsť nejaké to voľné miestečko, kde si postavíme stany a do neskorého večera grilujeme.

 

Pohľad na jazero z opačnej strany

 

Na druhé ráno vstávame relatívne skoro, raňajkujeme a balíme kempové vybavenie a odchádzame k Wasserlochklamm.

Wasserlochklamm leží pri kryštáľovo čistej rieke Salza. Je otvorený každoročne od polovice apríla do konca októbra a takisto sa sem platí vstupné, ktoré sa platí hneď pri parkovisko v malej infobúdke.

 

Rieka Salza pri Wasserlochklamme

 

Wasserlochklamm má podobné parametre ako Barenschutszklamm. Chodník je dlhý asi 1,6 km a prekonáva prevýšenie 325 metrov.

Na to však aby sme sa dostali do rokliny musíme najprv prejsť visutým mostom, ktorý visí nad riekou Salzou vo výške 21 metrov. Je ešte skoro, a tak sme na moste takmer sami a pod nami na rieke sa črtajú prví kajakári a rafťáci.

 

Visiaci most nad riekou

 

Po moste chodník istý čas vedie popri brehu nádhernej Salzy, až sa nakoniec otočí do vnútra a začína stúpať. Zhruba po 20 minútach prichádzame k prvému vodopádu. Tento je vysoký 22 metrov a je najmenší z 5 vodopádov, ktoré po ceste vidíme.

 

Jeden z menších vodopádov

 

Krátko nad prvým vodopádom prechádza trasa úzkou časťou Wasserlochklammu označeného ako „kaňon“. V hĺbke pod chodníkom tu potok tečie cez väčšie či menšie kaskády. Stúpame vyššie a za pár minút prechádzame okolo ďalších dvoch vodopádov.

 

Chodník vedie popri potoku...

 

...a popri vodopádoch

 

Hneď za nimi sa nachádza štvrtý najvyšší vodopád – Schleierfall s výškou 39 metrov. Najviac sa zdržíme pri poslednom vodopáde, pri ktorom oddychujeme a fotíme si ho z každej strany.

 

Stúpame vyššie

 

Ďalší zaujímavý vodopád

 

Po piatom vodopáde opúšťame drevené rebríky a chodník pokračuje tradičným turistickým chodníčkom strmými serpentínami vyššie. Po pár minútach sa tu chodník rozdvojuje. My pokračujeme napravo dohora, až kým neprídeme k malej chalúpke.

 

Už sme takmer na vrchole

 

Odtiaľto je to už len kúsok na vyhliadku na vrchole – Salzatalblick, skadiaľ je výhľad na rieku Salzu. Na vrchole je aj knižka do ktorej je možné zapísať sa. Miesto na vyhliadke je maličké a tlačí sa tu celkom dosť ľudí, a tak len čo spravíme zopár fotiek vraciame sa dole k chate, kde si dáme desiatu. Chvíľu posedíme a rozhodujeme sa, či sa vrátime tou istou trasou alebo cez les. Na dĺžku je to viac menej toľko isto, tak sa nakoniec rozhodujeme že pôjdeme cez les, ale táto trasa nebola nijako záživná. Zo začiatku sme pár minút dokonca stúpali ešte vyššie, ale potom nás čakal strmý zostup lesnou cestičkou, ktorá sa zdala nekonečná.

 

Pohľad do rokliny

 

Konečne sme pri aute a kým v lese bolo celkom príjemne, tu dolu na parkovisku je poriadne horúco. Turistiky na dnes stačilo, chcelo by to nejaké osvieženie, a tak smerujeme k horskému jazeru Lunzer See, ktoré sa nachádza neďaleko.

Cestou sa ešte zastavíme na obed a okolo druhej prichádzame na parkovisko pred Lunzer See. Je tu neskutočne plno a len s ťažkosťami nachádzame miesto na parkovanie. Do areálu kúpaliska sa platí vstup štyri eurá plus parkovné. Vchádzame dnu, nájdeme si miestečko v tieni, otvárame pivko a nafukujeme paddleboard. Voda je síce poriadne studená, ale osvieženie sa v tomto teple určite hodí, a tak sa až do večera kúpeme a paddleboardujeme.

 

Wasserlochklamm

 

Pred šiestou je čas pomaly sa pobrať domov. Balíme veci a vyrážame na spiatočnú cestu do Bratislavy. Cesta ubieha znovu veľmi rýchlo, našťastie nie sú žiadne zdržania cestou a približne za dve hodinky sme už doma.

 

Jazero Lunzer See

 

Víkend teda nakoniec dopadol na výbornú, stihli sme vodopády, turistiku v roklinách, grilovačku aj kúpanie v jazere. A keďže Rakúsko je tak blízko a je tam toho ešte mnoho na spoznávanie toto určite nebol náš posledný víkendový výlet sem.