Tipy na túry v zimných Krkonošiach

Do najvyšších a najznámejších českých hôr - Krkonôš sme sa chystali už dlhšie, ale voľného času bolo vždy málo, a tak sme tento výlet stále odkladali.  Až niekedy v decembri sme si spomenuli, že 6. január je sviatok a  pondelok, a takto vychádza predĺžený víkend, ktorý by sa dal využiť na nejaký výlet. Letenky za dobrú cenu takto na poslednú chvíľu už asi nezoženieme nikde, ale bola by to ideálna príležitosť vybrať sa práve do Čiech.

Keďže do nášho termínu už neostáva veľa času, navyše tento termín tam bude asi dosť veľa turistov, ideme si hneď zarezervovať ubytovanie. V Krkonošiach je niekoľko dediniek, kde sa dá ubytovať, asi najznámejším strediskom je Špindlerúv mlýn priamo v srdci Krkonôš. Aj my pozeráme ubytovanie najskôr tu, lenže buď je všetko vypredané alebo príliš drahé alebo to vyzerá ako spred 50 rokov.

Okrem Špindlerovho mlýna je tu však niekoľko ďalších dediniek v okolí, kde sa dá nájsť ešte ubytovanie za prijateľné ceny. Zvažovali sme napríklad Pec pod Snežkou, ale nakoniec sme vybrali hotel TTC vo Vrchlabí, ktoré leží medzi Pecou a Špindlerovým mlýnom, takže to budeme mať blízko tam aj tam.

 

Zasnežené Krkonoše

 

Z Bratislavy do Vrchlabí

Z Bratislavy je to do Vrchlabí medzi 340 a 370 km, podľa toho akú trasu si zvolíte. V každom prípade vedie trasa cez Brno, a odtiaľto môžete ísť buď smerom na Hradec Králové alebo pokračovať po diaľnici o niečo dlhšie a vybrať sa smerom na Havlíčkov Brod a Podebrady. My si nakoniec vyberáme druhú možnosť. Celkovo nám cesta zabrala približne 5 hodín aj s krátkou prestávkou na večeru v McDonalde v Brne.

Z Bratislavy vyrážame v piatok po práci približne o štvrtej. Našťastie je väčšina ľudí ešte mimo Bratislavu, takže žiadne zápchy nehrozia.

Celú cestu nás sprevádza hmla a námraza na cestách, ale na naše prekvapenie, keď schádzame z diaľnice, teplota skôr stúpa o pár stupňov a vo Vrchlabí ani sneh zatiaľ nevidieť. Na ubytovanie prichádzame niečo po deviatej večer a plánujeme ešte program na ďalšie dni.

 

Údolie Bieleho Labe

 

Turistika v Krkonošiach v zime

Možností na turistiku je v Krkonošiach neskutočne veľa. Celé pohorie je popretkávané turistickými trasami. Počas nasledujúcich troch dní by sme chceli absolvovať tri túry. Jednou z nich bude určite výstup na Snežku – najvyššiu horu českej republiky. Na ďalšie dva dni sme nerozhodní, na ktoré túry sa vydať. Tých možností je tu naozaj veľa, ale nie všetky sú vhodné absolvovať v zime.  Nakoniec si vyberáme túru k prameňu rieky Labe a druhú kratšiu so začiatkom v Slezkom sedle k Boude u Bílého Labe. Pri plánovaní využívame najmä aplikáciu Mapy.cz, kde sú pekne vyznačené všetky trasy v Krkonošiach.

 

K prameňu Labe

V prvý deň nehlásia najlepšie počasie. Má byť zamračené a na poobedie hlásia aj sneženie. Preto sa rozhodujeme, že dnes sa nevyberieme na Snežku, ale k prameňu rieky Labe. Labe je najmohutnejšou českou riekou a má dĺžku až 1122 kilometrov. Rieka Labe pramení v nadmorskej výške 1386 metrov a je vzdialená asi 8 km od Špindlerovho mlýna. Prameň Labe je obľúbeným turistickým cieľom v Krkonošiach a dá sa k nemu dostať tak v lete, ako aj v zime.

Ide o symbolické miesto prameňa Labe, skutočný prameň Labe sa totižto nachádza o niekoľko metrov ďalej a z dôvodu ochrany prírody nie je prístupný turistom. Aj napriek tomu, vyzerá na fotkách veľmi pekne, navyše sú v okolí aj ďalšie zaujímavosti ako napríklad Pančavský alebo Labský vodopád.

 

Výhľady sme si tentokrát neužili

 

K prameňu Labe vedie niekoľko prístupových trás z rôznych bodov. Prvou možnosťou je začať túru v Špindlerovom mlyne, odkiaľ je možné sa lanovkou vyviezť na Medvedín. Odtiaľto pokračuje červená značka až k Labskej boude a následne až k prameňu Labe. Trasa je dlhá niečo viac ako 6 kilometrov. Pokiaľ nechcete využiť lanovku, tak sa dá ísť po červenej rovno zo Špindlerovho mlyna, ale je to už náročnejšia celodenná túra.

Druhou možnosťou je začať túru v malinkej dedine a horskom stredisku Horné Mísečky. Odtiaľto je to po žltej alebo červenej značke vyše 5 km.

Poslednou možnosťou je začať túru pri Špindlerovej búde, kam sa dá vyviezť autobusom celoročne. Odtiaľto vedie trasa po hrebeni v dĺžke asi 9 km.

 

Zasnežená krajina

 

My si z týchto trás vyberáme trasu z Horných Míseček. Vyrážame skoro ráno z Vrchlabí a navigácia nás smeruje smerom na Špindlerov mlýn. Po asi 20 kilometroch odbáčame v dedine Labská na vedľajšiu cestu, ktorá stúpa k Horným Mísečkám. Cesta je ale dosť zľadovatená a odporúčajú sa tu aj reťaze, ktoré my nemáme. Napriek tomu, že tam chodia aj nejaké autá bez reťaze, my si na to netrúfame za týchto podmienok.

Chvíľu študujeme mapu a rozmýšľame čo ďalej. Autom by sa to dalo obísť a prísť do Horných Míseček z druhej strany, no teraz je to odtiaľto už vyše 50 km. Po chvíli zavrhujeme túto možnosť, a takisto aj odviezť sa lanovkou na Medvedín, obliekame sa a vyrážame rovno odtiaľto. Auto necháme zaparkované na malom parkovisku, na začiatku dediny a vydávame sa po modrej značke.

Chodník hneď od začiatku prudko stúpa a prechádza najprv pomedzi chaty a hotely v dedine a popri nefungujúcej lanovke. Po pár sto metroch sa však napájame na širší chodník nad dedinou, ktorý vedie viac menej po rovine. Po chvíli chodník znovu stúpa, ale už nie tak strmo ako pred chvíľou. Po pár kilometroch prichádzame rovno do horského strediska Horné mísečky.

 

 

Chodník vedie lesom

 

Prechádzame krížom cez lyžiarsky svah a vychádzame nad dedinu, kde sa chodník rozdeľuje na žltú a červenú značku. Do cieľa si môžeme vybrať obidve, avšak po žltej je to o niečo krajšie. Navyše po nej nejde nik okrem nás. Chodník vedie krásnym prostredím a pozvoľna stúpa.

Po pár kilometroch nás začína obklopovať hmla. Pomaly už nevidno skoro vôbec nič, iba všade dokola bielobu. Stojíme akurát pri rozcestníku a rozmýšľame čo ďalej. Len pár desiatok metrov od nás sa nachádza Vrbatova bouda, a tak sa tam ideme na chvíľku zahriať, občerstviť a dúfame, že sa počasie zlepší.

Po pol hodine vychádzame von a chceme skúsiť pokračovať ďalej po červenej značke. No prejdeme pár metrov a už ani nevieme odkiaľ sme prišli, nevidno ani na krok. Konštatujeme, že to nemá veľký zmysel a nakoniec sa obraciame naspäť. Naspäť ideme tentokrát po červenej, k hornému koncu lanovky Medvedín a odtiaľ zostupujeme do Horných Míseček a následne až k nášmu autu v dedinke Labská. Začína snežiť a padajú obrovské vločky. Je tu nádherne a my si úplne pripadáme ako v rozprávke.

Sme síce celkom sklamaní, že dnes nám počasie nevyšlo a nedostali sme sa až k prameňu Labe, ale nič sa nedá robiť. Niekedy je treba sa aj otočiť.

 

Vo vyšších miestach už je kopa snehu

 

Na najvyšší vrch Česka – Snežku

Na druhý deň sme sa vybrali na najvyšší vrchol Česka– Snežku. Tentokrát nám počasie prialo a vyšlo nám na výbornú.

Na Snežku opäť vedie niekoľko prístupových trás. Prvou je chodník z Hornej Malej Úpy. Chodník vedie po žltej značke až na hrebeň, kde pokračujete po červenej Ceste Česko-poľského priateľstva. Toto trasa má najmenšie prevýšenie  a meria 6,7 km. Jediným problémom môže byť v zime sa dostať do Hornej Malej Úpy – v každom prípade sa odporúčajú reťaze.

 

Snežka

 

Ďalšie dve trasy majú začiatok v Peci po Snežkou. Jedna vedie po zelenej značke ku chate Rúžohorky a potom pokračuje po žltej až na vrchol. Trasa je dlhá asi 6,6 km a zaberie približne 3 a pol hodiny na vrchol. Posledná trasa vedie takisto z Pece pod Snežkou, ale po modrej značke a prechádza Obrím dolom na hrebeň, kde sa napája na červenú značku, ktorá vás dovedie až na vrchol Snežky. Trasa meria 7,6 km.

Okrem týchto troch najobľúbenejších je tu ešte množstvo ďalších trás napríklad aj z poľskej strany.

 

Chata Rúžohorky už nie je odtiaľto ďaleko

 

Samozrejme komu sa nechce šľapať, tak sa môže dať vyviezť lanovkou až na vrchol, pokiaľ je lanovka v prevádzke. Často sa však  stáva v prípade nepriaznivého počasia, že lanovka ide iba do polovice trate a zvyšok treba prejsť peši.

My si chceme ale celú trasu pekne prejsť po vlastných. Ráno sa presúvame autom do Pece pod Snežkou. Keďže do rána snežilo a cesty nie sú vôbec odhrnuté, aj tých 20 km do Pece nám trvá dlhšie a musíme si dávať na ceste veľký pozor.

 

Zasnežená krajina neďaleko strednej stanice lanovky

 

Okrem toho, že Pec pod Snežkou je východiskom túry na Snežku, je to aj celkem veľké lyžiarske stredisko a ráno sa to tu už hemží lyžiarmi. Parkujeme na platenom parkovisku v priamo v centre a vydávame sa pár metrov nižšie k začiatku zelenej značky.

Chodník prechádza cez most ponad malý potok, ktorý tu tečie a vchádza do lesa. Tu hneď začína prudké stúpanie, ktoré pokračuje celý čas, čo prechádzame lesom. Po asi 3 km konečne vychádzame z lesa a prichádzame ku chate Rúžohorky. 

 

Dnes nám aj počasie praje

 

Chceme si tu najskôr dať malú pauzu, ale potom pokračujeme ešte o niečo ďalej ku strednej stanici lanovky. Kým cez les sme stretli len pár ľudí, tu ich je už omnoho viac. Lanovka dnes premáva len po strednú stanicu, a tak všetci vystupujú tu a buď sa prechádzajú po okolí alebo sa na výstup vydávajú odtiaľto.

 

Už sme takmer na vrchole

 

Po krátkej prestávke pokračujeme aj my. Už od chaty Rúžohorky vedie chodník zväčša po rovine a takisto pokračuje aj ďalej. Všade okolo je kopa snehu a zasnežené stromy. Slniečko svieti a je krásne počasie. Táto časť trasy je asi najkrajšia.

 

Na vrchole poriadne fúka

 

Po zhruba dvoch kilometroch prichádzame k rozcestníku a odtiaľto sa začína záverečné stúpanie. Začína sa nám celkom šmýkať, chodník je dosť zľadovatený,  a tak nasadzujeme turistické mačky. Hneď sa nám ide oveľa jednoduchšie. Tým čo sú tu v plátenných teniskách vôbec nezávidíme – z chodníka je totižto postupne čistý ľad. Stúpanie je celkom strmé, ale zato nie veľmi dlhé, takže asi za polhodinku už stojíme na vrchole, kde celkom slušne fúka mrazivý vietor.

 

Na vrchole

 

Vrchol Snežky pretína česko-poľská hranica a úplne najvyšší bod sa nachádza na poľskej strane. Na vrchole sa nachádza kaplnka, Poľská bouda aj budova českej pošty. Na každú stranu sa naskytá krásny panoramatický pohľad. Pofotíme sa a ideme sa zohriať a občerstviť do bufetu.

 

Výhľady sú tu parádne

 

Je tu tak teplo a fajne, že sa nám ani nechce naspäť do tej zimy a vetra, ale musíme ešte zísť dole. A tak sa znovu obliekame a schádzame pomaly dolu. S mačkami na nohách sa nám ide parádne. Skladáme si ich dole až pri strednej stanici lanovky. Tu si opäť dáme krátku prestávku a potom schádzame až dole do Pece.

 

 

Zo Slezského sedla cez Údolie Bieleho Labe do Špindlerovho mlyna

Na posledný deň si chceme zvoliť nejakú jednoduchšiu túru, respektíve prechádzku, keďže poobede nás čaká ešte dlhá cesta autom späť do Bratislavy. Nachádzame jednu zaujímavú, nie príliš náročnú trasu, ktorá vedie zo Slezského sedla do Špindlerovho mlýna cez Údolie Bieleho Labe a s možnou zachádzkou na náučný chodník Čertova strouha.

 

„Boudy“ v Slezskom sedle

 

Ráno si balíme veci, odubytovávame sa z hotela a mierime si to rovno do Špindlerovho mlyna. Tu parkujeme na parkovisku Hromovka, kde je v zime parkovanie zadarmo. Autobus – pravidelná linka, ktorá premáva celoročne medzi Špindlerovým mlynom a Slezským sedlom má niekoľko zastávok po meste, jedna z nich priamo pri parkovisku. Autobus odchádza približne každú hodinu – presný poriadok je možné nájsť na stránkach mesta Špindlerúv mlyn.

 

Len pár metrov vedie chodník po ceste...

 

Autobus prichádza presne načas a s ďalšími turistami nastupujeme. Lístok stojí pár českých korún a približne za pol hodinu sme už na hrebeni v Slezskom sedle. 500 metrový výškový rozdiel prekonávame takto pohodlne. Na vrchu leží Špindlerova bouda a prechádza tadiaľto Cesta Česko-poľského priateľstva, takže sa tu dá vydať po nej aj na hrebeňovú túru.  Je tu naozaj krásne, všetko pekne zasnežené, a tak sa tu chvíľku prechádzame po okolí aj my.

 

...a  za chvíľu vchádzame do lesa

 

Po chvíli ideme nájsť žltú značku a vydávame sa po nej nadol. Najskôr vedie po ceste popri niekoľkých ďalších chatách, ale potom zabáča do lesa. Trochu sme sa obávali, ako bude chodníček vyšľapaný, ale nakoniec je to v pohode. Aj keď sme tu celý čas nikoho nestretli, chodník je vychodený. Prechádzame krásnym lesom, postupne klesáme a opäť sa cítime ako v rozprávke. 

 

Malá chatka na začiatku náučného chodníka

 

Po niekoľkých kilometroch prichádzame k odbočke na náučný chodník Čertova strouha a vyberáme sa ďalej po ňom. Chodník vedie popri rovnomennom potoku, ktorý je celý zamrznutý.

 

Náučný chodník vedie popri zamrznutom potoku

 

Chodník je tu oveľa menej vyšľapaný ako ten, po ktorom sme išli ešte pred chvíľkou, a tak sa zabárame hlboko do snehu, no aj tak je to asi najkrajšia časť túry. Po pár sto metroch sa však nakoniec obraciame a vraciame sa naspäť na hlavný chodník.

 

Zamrznutý potok  Čertova strouha

 

Prichádzame cez most cez rieku Bílé Labe. Nachádza sa tu aj horská chata – Bouda u Bílého Labe, kde sa dá občerstviť a zohriať sa.

 

Vraciame sa na hlavný chodník

 

My sa ale nezastavujeme a pokračujeme ďalej. Rozhodujeme sa, či ísť ďalej po žltej – Drevárskej ceste alebo ísť po modrej, ktorá vedie popri rieke. Nakoniec pokračujeme po žltej. Chodník začína stúpať, ale nie je to nejaké extrémne stúpanie. Po niekoľkých kilometroch znovu klesáme a schádzame až dole do dediny, kde si sadáme na obed.

 

Na moste cez Biele Labe pri rovnomennej chate

 

Hoci to nebola nejaká náročná túra, veľmi sa nám páčila – krásne prostredie, žiadny ľudia po celý čas a zasnežená krajina.

 

Blížime sa späť do Špindlerovho mlyna

 

Za tri dni sme nachodili niečo viacej ako štyridsať kilometrov, no v okolí je ešte množstvo ďalších turistických trás, ktoré sa oplatí absolvovať. Krkonoše sa nám veľmi páčili a keby bola ešte príležitosť, tak sa sem radi vrátili napríklad aj v lete.