Afrika 2013 – Namíbia (južná časť)

Opúšťame nádherné Spitzkoppe a smerujeme na pobrežie Atlantického oceánu. Ďalším cieľom cesty je Cape Cross – niekoľkotisícová kolónia tuleňov na africkom pobreží. Ale poďme ešte trocha k cestám. Ako sme prekročili hranice Namíbie, tak asfaltových ciest výrazne ubudlo. Väčšina ciest tu je už len prašných pieskových a na niektorých miestach to dosť nadhadzuje. Ako sa blížime k pobrežiu a smerujeme na juh, tak aj počasie sa mení. Po príchode na pobrežie je tu zamračené a teplota klesla. Už to vôbec nie je na krátky rukáv.

Na Cape Cross prichádzam okolo obeda. Už hneď po vystúpení z auta ma ovalí príšerný zápach, našťastie na rozdiel od niektorých ľudí, ktorým z neho prišlo aj zle, si naň zvykám. Tiež zvuky, ktoré tú počuť by sa hodili na rôzne scény hororových filmov. Od oceána celkom fúka, okolo pobrežia je vybudovaná vyhliadka odkiaľ možno pozorovať tulene. Je ich tu ozaj veľké množstvo. Nachádzajú sa tu samice s mláďatami. Samce po párení odplávajú na šíri oceán a vracajú sa znova len páriť. A tak zasa robím množstvo fotiek. Niektoré tulene prichádzajú do veľkej blízkosti a sú veľmi zlaté. V diaľke zazriem aj hyeny, ktoré tú chodia a odnášajú uhynuté tulene prípadne sa im niekedy podarí ukradnúť aj mláďatá.

Tulene na Cape Cross

Skeleton Coast - vrak lode

Od Cape Cross smerujeme ďalej na juh do mestečka Swakopmund. Cestou sa ale ešte zastavíme na Skeleton Coast – Pobreží kostier, ktoré je známe napríklad tým, že sa tu nachádzajú vraky havarovaných lodí, a tak pri jednom z vrakov zastavujeme a fotíme. V Swakopmunde sa ubytujeme v kempe a vyberám sa spoznať mesto. Keďže už je podvečer, dám si len menšiu prechádzku uličkami a sadnem do jednej z mnohých reštaurácii, kde ochutnám steaky z antilop – priamorožca a antilopy skákavej. Po skvelej večeri sa ešte zastavím v jednom z barov pri móle a do kempu sa dostávam až niekedy po polnoci.

Pretíname obratník kozorožca (Tropic of Capricorn)

V Swakopmunde sa zdržím ešte jedno dopoludnie. Prejdem si celé mestečko, je v ňom strašne príjemná atmosféra. Poprechádzam sa po pláži, promenáde a móle, navštívim miestne trhy, kde zjednávam a kupujem nejaké tie suveníry. V popoludňajších hodinách opúšťame Swakopmund a smerujeme ďalej na juh. Cestou prechádzame okolo nádherných prírodných a krajinných scenérii, tak stále zastavujeme, fotíme. Prechádzame okolo kaňonov Kuiseb, Guab pri ktorých tiež nachvíľu zastavíme. Ďalšia zastávka je pri pretínaní obratníka kozorožca (Tropic of Capricorn). V pláne bolo prísť až k bráne parku Sesriem Namib-Naukluft, no nakoniec sa to pre časté zastávky nepodarí a noc trávim v kempe Solitaire. Zaujme ma tabuľa pri vstupe do kempu, kde zaznamenávajú koľko milimetrov zrážok spadlo v ktorom roku. Pre rok 2013 sú tam zatiaľ dva záznamy: JAN – 17 mm, FEB – JUL – 0 mm.

Jeden z vrakov áut pri Solitaire kempe

Ráno opúšťame kemp ešte za tmy. Chceme byť pri bráne do parku ako prví a vidieť jeho nádherné farby pri východe slnka. Nakoniec sa nám to aj podarí a k bráne parku sa pred otvorením zaraďujeme ako prví. Trochu nám to prekazia pracovníci parku, ktorí nás pri platení vstupného trocha zdržia, a tak nás niekoľko áut predbieha. V parku vedie dobrá asfaltová cesta, okolo ktorej sú známe nádherné duny, ktoré sú očíslované podľa kilometra na ktorom sa nachádzajú. Najznámejšia je duna číslo 45, pri ktorej sa zastaví asi každý a rovnako väčšina ľudí si na ňu aj vylezie. Rozhodujeme sa, že duny zatiaľ vynecháme a pokračujeme na koniec asfaltovej cesty. Tu si platím 100 Namíbijských dolárov za džíp, ktorý ma vezie ďalej a vystupujem pri odbočke do Deadvlei. Deadvlei sa prekladá ako mŕtvy močiar. Od vystúpenia z džípu je potrebné ešte prejsť nejakých 15 minút po rozpálenom piesku dún a odkryje sa predo mnou nádherné údolie. Úplne biela rovná panva Deadvlei, na ktorej sú vyschnuté stromy rôznych tvarov, okolo oranžové až červené piesočné duny a nad nimi tmavomodrá obloha. Nemohol som ani prestať fotiť a zhodnotil by som asi, že toto bolo najkrajšie miesto na fotenie z celej cesty. Pri Deadvlei znova nastupujem do džípu, ktorý ma odváža na úplný koniec do Sossusvlei. Tu sa mi už ale až tak nepáči. Je tu pár stromov v púšti a pod nimi stoly, na ktorých piknikujú ľudia. Zdržím sa tu len chvíľku a vraciam sa späť až k dune číslo 45.

Namib Naukluft National park

Výhľad z duny čislo 45

Už sa tu nachádza trocha menej ľudí ako ráno a tak si dám trocha prestávku, samozrejme, že aj ja na ňu vyleziem, chvíľu na nej oddychujem a len tak sa kochám výhľadmi do diaľky. Cestou z parku ešte odbáčam k Sesriem kaňonu. Je to prírodný kaňon vyhĺbený riekou Tsauchab. Je približne jeden kilometer dlhý a na niektorých miestach až do 30 – 40 metrov hlboký. Zhora a z diaľky kaňon takmer nie je viditeľný, až keď prídete bližšie zbadáte pred sebou hlbokú priehlbinu. Na dno kaňonu vedie schodisko takže je možne zísť na spodok a kaňonom sa poprechádzať. Je to aj krajšie ako pohľad na kaňon zhora a po okrajoch sa nachádzajú rôzne skalné útvary.

Sesriem kaňon

Veľké hniezdo snovača

Ďalej moje kroky vedú asi k najznámejšiemu kaňonu Namíbie a pravdepodobne aj celej Afriky, a to Fish River Canyonu. Ale to je od Sesriem ešte dosť ďaleko a tak noc trávim asi v jednej tretine cesty v Betta kempe. Je to jediný kemp, kde nemajú teplú vodu. Aj to len z toho dôvodu, že sme v kempe jediní, a tak len po našom príchode zakúria. Okolo polnoci už je aj teplá voda, ale to už som osprchovaný a pekne zabalený v spacáku. Ráno teplomer ukazuje 0 stupňov Celzia, tak toto mi asi nikto doma nebude veriť. Vstávame čo najskôr a pokračujeme v ceste. K Fish River Canyonu je to ešte dosť ďaleko a po nie najideálnejšej ceste, a tak zastavujeme len par krát pri dopravných značkách pozor pštrosy a pozor antilopy. Ku Fish River Canyonu prichádzame až v poobedných hodinách. Pri vstupnej bráne, kde je aj kemp platíme vstup a pokračujeme ešte 10 km až ku kaňonu.

Pohľad na Fish River kaňon

Fish River Canyon je po americkom Grand Canyone druhý najväčší kaňon na svete. Je dlhý približne 160 kilometrov, široký 27 kilometrov a v niektorých miestach hlboký až do 550 metrov. Trávim tu asi 3 až 4 hodinky. Najprv spravím pár fotiek od hlavnej vyhliadky a potom pokračujem popri kaňone smerom vľavo. Po dlhšej prechádzke pekne vidieť ako sa kaňon točí a okolo rastú rôzne kaktusy a rastliny, ktoré si fotím. Potom sa vrátim späť k vyhliadke a pokračujem na opačnú stranu. Tu prídem až k ďalšej vyhliadke, kde sa nachádzajú aj schody smerom na dno kaňonu, ale na ceduli je napísane, že schádzať je zakázané a tak len hore čakám na západ slnka. Spravím pár fotiek a počas stmievania odchádzame.

Západ slnka nad Afrikou

Plán na dnešný večer je ešte dôjsť na hranice Namíbie s Juhoafrickou Republikou. V diaľke sa objavujú husté mraky a po západe slnka sa poriadne ochladí. Keď nás husté mraky dobehnú, rozprší sa. No po vystúpení z auta mám pocit akoby vo vetre skôr padali ľadové guľôčky ako dážď. K hraniciam prichádzame až tesne pred polnocou a noc trávime na benzínovej pumpe približne päť kilometrov od hraníc.


Navštívené miesta: Cape Cross – kolónia tuleňov, Sceleton Coast, mestečko Swakopmund, Kuiseb Canyon, Guab, obratník kozorožca (Tropic of Capricorn), Sesriem, Namib-Naukluft, Sossusvlei, Deadvlei, Sesriem Canyon, Fish River Canyon