Afrika 2013 - Botswana

Neďaleko mestečka Kasane v Botswane sa nachádza národný park Chobe. Jeden z najkrajších parkov s rozlohou 11700 kilometrov štvorcových, ktorý je hlavne plný zvierat. Označuje sa ako park, v ktorom žije najväčší počet slonov. Niekde sa uvádza, že tam žije až do 160 000 slonov. V tomto parku som sa rozhodol absolvovať dve safari. Ranné safari na džípoch a poobedné safari na lodi po rieke, cena za obe safari bola 50 dolárov.

Ráno vyrážame z kempu ešte za tmy na džípe s otvoreným sedením pre 12 ľudí a je nás asi 10. Rovnako za tmy ešte vstupujeme do parku. Hneď po pár metroch nachádzame skupinu áut, ktoré svietia niekam do diaľky. Po zahľadení zbadám v diaľke ležať v tráve levicu. Po rozvidnení pokračujeme ďalej a narážame na ďalšiu levicu, ktorá už našťastie neleží niekde v diaľke, ale pokojne sa prechádza okolo nášho auta. Pokračujeme ďalej, no dlhšiu dobu nestretávame takmer žiadne zvieratá okrem pár antilop a rôznych vtákov, asi boli ešte zalezené niekde v kríkoch. Už som mal pocit, že na tomto safari ani nič viac neuvidíme. Na jednom mieste sme zastali a mohli sme aj vystúpiť z auta, vo veľmi veľkej diaľke sme videli nejaké zvieratá, ale ani s ďalekohľadom sa nedalo poriadne rozoznať, či ide o slony alebo o byvoly. Našťastie ďalšou cestou po parku sa to začalo zvieratami len tak hemžiť. Najprv sme narazili na veľkú skupinu opíc a ďalej na veľké stáda rôznych druhov antilop, žiráf, z kríkov vybehli surikaty. Po chvíli sme natrafili na ďalšiu levicu ležiacu pár metrov do cesty. Pod kopcom pri vode ležalo veľké stádo hrochov. Cestou z parku sme ešte natrafili na žirafu, ktorá bola tak blízko, že mi takmer ani nevošla do objektívu. S ranným safari som bol spokojný, akurát ma mrzelo, že sme nestretli žiadneho slona, no dúfal som, že na poobednom safari sa to zmení.

Termitie hniezdo

Počas obeda som mal chvíľu voľného času, ktorú som ale strávil iba v kempe a hneď popoludní som už vyrážal na safari loďou. Najprv nás autom odviezli do akéhosi malého prístavu k rieke, kde všetci turisti nastupovali na lode na safari. Znova som bol na úplne otvorenej, nie veľmi veľkej lodičke, možno pre dvanásť ľudí. Ešte sme museli osem kilometrov zaplávať k vstupu do parku, kde sme zastavili, nahlásili sa a pokračovali na safari. Už od tejto brány parku sme videli v diaľke stádo slonov, a tak sme pokračovali rovno k nim. Boli od nás na pár metrov a mohli sme ich pokojne pozorovať, fotiť. Neďaleko sa páslo stádo byvolov, ktoré sme nemohli vynechať a od slonov sme pokračovali rovno fotiť a pozorovať byvoly. Počas ďalšej plavby po rieke som zbadal na brehu ležať dvoch krokodílov. Po brehoch sa prechádzali veľké stáda slonov, antilop, okolo poskakovalo množstvo opíc, v rieke plával krokodíl a na druhej strane zasa veľké stáda byvolov a pri brehu sa bili hrochy. Všade bolo množstvo zaujímavých farebných vtákov. Bolo to úplne nádherné, pripadal som si ako v inom svete, vlastne som v inom svete aj bol. Safari sme ukončili tesne pred západom slnka, odviezli sme sa loďou naspäť do prístavu a odtiaľ zasa autom do kempu.

Národný park Chobe - Byvol

Národný park Chobe - Levica

Slonia rodinka v Národnom parku Chobe

Oddychujúci krokodíl v Národnom parku Chobe

Národný park Chobe - Hroch

Nasledujúci deň pokračujem dlhým presunom z Kasane do mestečka Nata. Cestou zastavujeme pri baobaboch, malých dedinkách, pštrosoch a rôznych zaujímavostiach, na ktoré natrafíme. V Nate zastaneme natankujeme, dáme si obed a pokračujeme ďalších pár hodín do kempu v mestečku Maun. Do Maunu prichádzame až podvečer v meste len nakúpime a pokračujeme do kempu.

Dlhé presuny v Botswane, aspoň po celkom kvalitných cestách

Skoro ráno vyrážame z kempu stanovať na dvojdňové safari do Okavango delty. Ide nás asi 15, zamestnanci kempu nás odvážajú do asi dve hodiny vzdialenej delty, kde sa k nám pridá skupina asi 15 domácich. Nastupujeme po dvaja do tradičných člnov Mokoro a domorodci nás odvážajú po delte na asi dve hodiny plavby vzdialený ostrov. Plavba je príjemná, všade okolo je ticho, úplný kľud, počuť iba nádherné zvuky prírody a občas sfučať v diaľke hrocha. Po pristáti rozbalíme náš kemp, postavia sa stany, pripravia stoly, stoličky, umývadla, záchody a všetko ostatné. Dáme si chutný obed pripravený domorodcami a po obede chvíľku len tak oddychujeme, opaľujeme sa alebo si môžeme v delte aj zaplávať. Ja si beriem jednu loďku a učím sa ju ovládať rovnako ako domorodci, po chvíli mi to už celkom ide, a tak sa plavím po okolí.

Mohutný Baobab pri ceste

Popoludní odchádzame s domorodými sprievodcami peši do buše na safari. V mojej skupine sme piati a dvaja sprievodcovia. Podľa pokynov sa musíme držať stále pokope, vtedy vraj žiadne zviera na nás nezaútočí, no ak zbadá zviera niekoho osamote, môže sa stať, že zaútočí. Sprievodcovia nám ukazujú rôzne stopy zvierat, rastliny, vysvetľujú, ktoré rastliny sa na čo používajú, ktoré zvieratá ktoré rastliny konzumujú a tiež im dávame rôzne otázky, čo nás zaujímajú. Napríklad sa dozvedám, že aj termity sa lovia aj jedia a vraj to chutí ako maslo. Cestou zo zvierat stretávame len stádo asi dvanástich žiráf, ale aj tie nás zbadajú a utekajú. V diaľke ešte vidíme niekoľko antilop, ktoré ale taktiež rýchlo utečú. Prechádzku zakončíme fotením západu slnka nad Okavango deltou a vraciame sa do nášho kempu. Večeru si dávame pri ohni, kde trávime aj celý večer. Domorodci po večeri zatancujú rôzne ich tance a spievajú piesne, atmosféra je úžasná. Všade z okolia počuť zvuky prírody a nad hlavou sledujem milióny hviezd. Bál som sa, že tu bude problém s množstvom komárov, keďže sme úplne pri vode, no komáre tu takmer nie sú. Do stanu zaliezam až niekedy pred polnocou.

Zebry a pakone v Okawango Delte

Stádo utekajúcich žiráf v Okawango Delte

Ráno vstávam veľmi skoro a hneď sa rozbehnem k vode. V kempe nikoho nestretávam a ani pri vode nikto nie je. Hladina je úplne tichá a je na nej nádherný odraz protiľahlého brehu, tak fotím úžasné fotky. Dám si rýchle raňajky a domorodci nás odvážajú ešte pred východom slnka znova na safari na iný ostrov. Znova nám ukazujú rôzne zaujímavé veci, hneď na začiatku natrafíme aj na skupinku opíc a v našom okolí sa prechádzajú žirafy. Po chvíľke chôdze ma sprievodca poklepe po pleci a ukazuje za nami bežiaceho slona. Počas doobedia ešte narazíme na stádo pakoňov a antilop, množstvo žiráf a podarí sa nám natrafiť aj na prvé zebry, ktoré sa pred nami premávajú na lúke. Pred obedom sa vraciame loďkami späť do kempu, kde všetko balíme a znova plávame asi dve hodinky späť do civilizácie. Večer už trávim v kempe v mestečku Maun. Fotím západ slnka a poberám sa do postele, keďže ďalší deň nás čaká najdlhší presun, a tak veľmi skoro vyrážame.

Loďka Moroko na ktorej sa plaví po Okawango Delte

Svitanie

Ráno vstávam o piatej, rýchlo zbalím nejaké veci a vyrážame. Dnes ma čaká najdlhší presun, a to z Maunu na hranice Botswany s Namíbiou - Mohembo Border a potom pokračovanie Namíbiou až do mestečka Grootfontein. Počasie počas môjho pobytu v Zambii a Botswane bolo ideálne. I keď v tom období bola v Afrike zima, každý deň svietilo slniečko a na modrej oblohe bolo akurát pár malých obláčikov, teploty cez deň sa pohybovali do nejakých 30 stupňov v noci klesali na približne 15 stupňov. Cesty v Botswane boli perfektné, všetky po ktorých sme sa pohybovali boli asfaltové a bez žiadnych dier alebo jám. Na hranice Botswany a Namíbie sme dorazili pred obedom, vyplnili sme rovnaké formuláre do Namíbie ako pri žiadosti o víza a pokračovali už v Namíbii. Hneď za hraničným prechodom sa nachádza jeden malý park, v ktorom sme natrafili na stádo zebier. V najbližšom mestečku sme si dali obed a pokračovali až do mestečka Grootfontein a k meteoritu Hoba, kúsok za mestečkom kde sme strávili aj noc.



Navštívené miesta:
Botswana – mestečká: Kasane, Nata, Maun, národný park Chobe, The Moremi Game Reserve, Okavango delta