Cayo Levisa – Kúsok raja na Kube
Malý ostrovček Cayo Levisa leží len 3 km od severného pobrežia Kuby neďaleko mestečka Viňales a so svojimi plážami s jemnučkým bielym pieskom, farebnými koralmi a tyrkysovou vodou predstavuje skutočný raj na zemi.
Ostrov je súčasťou súostrovia Los Colorados a je dlhý len 4,2 km a široký len niekoľko sto metrov. Kým južná strana ostrova je porastená mangrovníkmi, severnú stranu ostrova lemuje dlhá biela piesočná pláž ako stvorená na oddych a relax.
Ako sa dostať na Cayo Levisa
My sme sa rozhodli na ostrov Cayo Levisa navštíviť z neďalekého Viňales, kde sme strávili niekoľko dní. Na ostrov sa dá dostať len pomocou loďky, ktorá premáva medzi ostrovom a prístavom Palma Rubia, ktorý je vzdialený približne 50 km od Viňales. Loď na ostrov odchádza vždy ráno o 10:00 a večer o 18:00, kým naspäť sa z ostrova sa vracia o 9:00 a 17:00. Samozrejme do prístavu sa môžete dostať aj vlastným autom alebo taxíkom a lístok si kúpiť v prístave, no najjednoduchšie je vybaviť si jednodenný organizovaný výlet priamo vo Viňales. My sa tiež rozhodujeme pre túto možnosť a výlet si ideme rezervovať deň vopred do turistickej informačnej kancelárie. Výlet zahŕňa prepravu autobusom z Viňales do prístavu, plavbu loďou a buď obed formou švédskych stolov alebo sendvič. V závislosti od toho či si vyberiete variantu s obedom alebo sendvičom, stojí výlet 39 CUC alebo 47 CUC.
Prístav v Palma Rubia
Na druhý deň ráno si teda privstaneme a niečo po ôsmej už čakáme pred turistickou informačnou kanceláriou vo Viňales na autobus. Prichádza len s pár minútovým meškaním a my a niekoľko ďalších turistov nasadáme. Cesta do prístavu je plná výtlkov, a tak nám to zaberá takmer hodinu a pol. Tu už čakajú ďalší turisti, ktorých sem priviezli iné autobusy a taxíky. Rada turistov čakajúcich na loď, sa ťahá od móla cez drevené mostíky ponad mangrovníky až po parkovisko. Loď trochu mešká, a tak tu na ňu ešte chvíľu čakáme. Nakoniec konečne lode dorazia, dokonca nie jedna, ale hneď tri. Rozdeľujú nás do lodí a po chvíli konečne odchádzame. Plavba by mala trvať okolo pol hodinky, no približne v polke cesty niekto volá kapitánovi a ten otáča loď naspäť na pevninu. Až keď sme už takmer v prístave vidíme, poslednú loď, ktorá sa zrejme pokazila takmer hneď po vyplávaní z prístavu. Kapitán im hádže lano a zvyšok cesty ich naša loď ťahá za sebou.
Loď na Cayo Levisa
Konečne pristávame na ostrove Cayo Levisa. Prístav sa nachádza na južnej strane ostrova, ktorá je husto zarastená mangrovníkmi, a tak cez drevené chodníky prechádzame ponad ne až na druhú stranu ostrova. Tu sa nachádza jediný hotel, v ktorom sa dá ubytovať na ostrove. Ubytovanie poskytuje v niekoľkých jednoduchých drevených bungalovoch s výhľadom na more. Ešte pred odchodom sme rozmýšľali, že by sme na Cayo Levisa strávili aspoň jednu noc, ale hotel už bol beznádejne vypredaný, takže ak tu chcete aj vy zostať na noc, hotel treba rezervovať čím skôr.
Pláž pri hoteli
Pracovníci hotela nás vítajú s welcome drinkom aj keď prichádzame iba na jednodenný výlet a povedia nám krátke pokyny, ktorú časť pláže môžeme využívať a ktorá je vyhradená pre hostí hotela, kedy a kde sa podáva obed. Takisto je možné ísť aj na šnorchlovanie alebo potápanie, ale práve v tento deň boli dosť veľké vlny, a tak bola táto aktivita zrušená.
Presúvame sa teda na nádhernú širokú pláž. Absolútne nevadí, že časť je vyhradená iba pre hotelových hostí, lebo pláž je dlhá, a tak si každý nájde svoj úsek. Na začiatku je aj niekoľko lehátok, ktoré je možné zdarma využívať. Hoci tu prišli tri lode plné turistov, pláž nie je vôbec preplnená a vo vode nie je takmer nikto.
A prázdna pláž o niečo ďalej
Chvíľu leňošíme a kúpeme sa v mori a potom sa ideme najesť do hotelovej reštaurácie, kde sa nás hneď pýtajú, či máme bufet alebo sendvič. Odpovedáme, že sendvič a ešte si k nemu priobjednávame aj koktejly. Za chvíľu sa nám to už aj nesie. Hoci sme sa trochu báli, čo to vlastne dostaneme, nakoniec teplý sendvič aj so šalátom chutil výborne. Takisto aj švédske stoly vyzerali veľmi chutne.
Po obede sa ideme prejsť a preskúmať ďalšie časti ostrova. Vydávame sa smerom doprava od hlavnej pláže, a len čo zájdeme o pár metrov ďalej, pláž začínajú lemovať veľké mušle vyplavené z mora.
Vyschnutý les
Smerujeme k cípu ostrova
Už sa chceme akurát otočiť späť, keď zbadáme šípku na Punta Arenas, čo nás zaujme a pokračujeme ďalej popri pláži. Prechádzame veľmi zaujímavý úsek, celú pláž pokrýva les vyschnutých mangrovníkov. Keď ním prejdeme otvorí sa nám krásne široká zátoka s bielym pieskom a tyrkysovým morom a za ňou sa už nachádza samotný cíp ostrova. Okrem nás sú tu len dvaja ďalší ľudia. Kedysi tu bol možno nejaký beach bar, ale teraz po ňom ostala už iba búdka a pár lehátok.
Pláž na konci ostrova
A samotný cíp
Chvíľu sa kúpeme, ale dvíha sa dosť nepríjemný vietor, ktorý je na tomto cípe ešte silnejší, a tak sa pomaly vraciame späť smerom k hotelu.
Vietor dosť silnie a pomaly sa už ani nedá ležať na pláži, lebo všade fúka piesok. Do odchodu lode máme ešte asi hodinku, a tak sa si sadáme do baru na ďalší koktejl, tento krát mojito a piňa coládu a vychutnávame si sladké ničnerobenie.
Koktejl v plážovom bare
Pred piatou sa pomaly poberáme späť smerom k lodi. Veľmi sa nám nechce naspäť na pevninu, ešte by sme tu zostali pár dní. Cesta naspäť je trochu drsnejšia ako cesta sem. Stále fúka vietor a sú veľké vlny. Kamkoľvek sa posadíme, všade na nás strieka voda, a tak si aj spolu s väčšinou turistov sadáme na podlahu na hornom podlaží. Cesta trvá dlhšie kvôli vlnám a nakoniec sme radi, keď konečne vystupujeme z lode.
Palmy vo vetre
Cesta autobusom späť do Viňales už ubieha celkom rýchlo a okolo siedmej sme už späť v meste.
Hoci sme na Cayo Levisa zažili celkom veterný deň , tento ostrov je malým rajom na zemi ako stvoreným na relaxovanie. Výlet na Cayo Levisa nepatrí k tým najlacnejším, no napriek tomu sa určite oplatí ho absolvovať, pokiaľ ste vo Viňales a máte aspoň jeden deň navyše.