Silvestrovská turistika v Bulharskom národnom parku Vitosha

Silvestrovský deň väčšinou radi trávime aktívne, zúčastňujeme sa rôznych výstupov, túr atď. A keďže sme prelom rokov 2017 a 2018 trávili v Bulharsku ako ste sa už mohli dočítať v predchádzajúcom cestopise, hľadali sme aj tu možnosti ako ho stráviť aktívne. Predpovede počasia boli ideálne, tak prečo sedieť na hoteli, alebo sa pohybovať len po meste. Výhodou Sofie je, že prakticky len kúsok od centra mesta sa nachádza národný park Vitosha, v ktorom je možnosť podniknúť veľké množstvo pekných túr.

Národný park Vitosha

Národný park Vitosha je zo Sofie veľmi dobre dostupný, dokonca aj mestskou hromadnou dopravou. Je v ňom možné podniknúť veľa aktivít od turistiky až po lyžovanie na lyžiarskych vlekoch. Je druhým najstarším národným parkom na Balkáne. Jeho najvyšším vrcholom je Čierni vrah, ktorý dosahuje výšku až 2290 metrov a v parku je niekoľko vrcholov, ktoré dosahujú výšku nad 2000 metrov.

Túra k vodopádu Boyana

My sa rozhodneme pre túru k vodopádu Boyana (Boyana Waterfall), od ktorého máme v pláne pokračovať ešte ku chate Momina Skala.

A môžeme začať

Ráno sa teda čo najskôr odvážame metrom k veľkému nákupnému centru Paradise Center. Odtiaľto chodia autobusy číslo 64 ku kostolíku Boyana Church. Našťastie nečakáme dlho a už po chvíľke jeden autobus prichádza. Po takmer hodinovej jazde uličkami Sofie vystupujeme neďaleko tohto kostolíka. Prechádzame popri ňom, no nechceme sa zdržiavať a navyše vstupné sa nám zdá celkom vysoké, tak jeho návštevu vynechávame. Od kostolíka pokračujeme pár metrov strmou uličkou do kopca až prichádzame k hranici lesa, kde sa začína túra.

Prichádzame na okraj lesa, kde vstupujeme na chodník

Je tu niekoľko značiek, ktoré označujú túry a aj táto naša je celkom dobre značená. Nevýhodou ale je, že na značkách nie je uvedená vzdialenosť ani čas, čo je nie je dobré, keď chceme vedieť, koľko sme prešli alebo koľko ešte máme pred sebou.

Chodník v úvode túry

Dnes máme modrú oblohu a pekné slnečné počasie, teplota je -6 stupňov, no pocitovo je celkom príjemne. Počas celej túry sa striedajú strmšie úseky s menej strmými. Je tu aj niekoľko odbočiek napríklad k Boyanskému jazeru, no keďže na značkách nie je uvedené, ako je to ďaleko a doma sme si to nepozreli, tak nevieme či to stíhame a ideme teda rovno k vodopádom. I keď v meste sme sneh takmer nevideli, chodník je počas celej cesty pokrytý snehom a na niektorých miestach aj celkom zľadovatený. Ako stúpame postupne pribúda aj množstvo snehu. Príroda a výhľady sú ale veľmi pekné, akurát výhľad na Sofiu nie je ideálny, keďže nám v ňom bránia konáre stromov.

Výhľady po okolí

Výhľad späť na Sofiu

Cestou stretávame akurát jednu väčšiu skupinu francúzskych turistov, ktorí si objednali dvoch bulharských sprievodcov a majú rovnaký cieľ ako my. Ich tempo je však pomalšie ako to naše a teda ich ešte v začiatkoch túry predbiehame. Po zhruba 3 kilometroch prichádzame k vodopádu. Chodník tesne pred vodopádom sa dosť zhoršuje. Hlavne kvôli tomu, že tu tečie voda z vodopádu, ktorá namrzla a strašne sa šmýka. Dávame si neskutočný pozor, aby sme sa nepošmykli a nespadli a aj tak raz padáme na zadok. Vodopád je iba taký malý jednoduchý, ale okolie je pekné zasnežené a namrznuté z vody, ktorá sa z neho odráža. Chvíľku tu pobudneme a rozhodujeme sa, či už ísť späť alebo ešte pokračovať.

Zamrznutý vodopád Boyana

Pokračovanie k chate Momina Skala

I keď nevieme ako je to presne ešte ďaleko, ale nedá nám to a rozhodujeme sa ešte pokračovať. Vrstva snehu je už celkom vysoká a po niekoľkých sto metroch do kopca konečne prichádzame na vrchol.

Snehová pokrývka na vrchole je väčšia ako v úvode túry

Tu sa chodníček rozdeľuje na niekoľko. My podľa plánu smerujeme k chate Momina Skala, ktorá už je neďaleko. A po pár metroch k nej aj prichádzame. K chate to bolo od vodopádov ešte približne polhodina. Konečne. Hneď vchádzame do vnútra.

Chata Momina Skala

Je tu plno, no podarí sa nám nájsť voľný stôl. Sme úplne prepotení, tak sa prezliekame a dávame si výbornú teplú polievočku a čaj. V chate je možné dobre sa najesť a aj za super ceny. Po anglicky tu síce nikto nevie, ale v slovenčine sa dá dohodnúť. Posedíme v teple, oddýchneme si a pokračujeme.

Pekné výhľady z vrcholu

Pri chate sa sánkujú deti a kúsok od chaty je zasnežená lúka s množstvom lavičiek a altánkov, kde by sa v lete dal spraviť piknik. Je tu ešte jedna reštaurácia, ktorá vyzerá o niečo väčšia, do tej už ale nejdeme. Vedie sem aj asfaltová cesta, síce nevidieť v akom je stave, keďže je pod snehom, ale je tu aj niekoľko áut.

Na vrchole je množstvo lavičiek a altánkov, čo sa dá v lete určite dobre využiť

Čas už pokročil a my sa poberáme rovnakou cestou späť dole. Cesta dole nám samozrejme trvá o niečo kratšie. V niektorých úsekoch sa pekne šmýkame a kolená dostávajú zabrať, keďže ideme stále z kopca. GPS na konci ukazujem, že sme prešli 11 kilometrov a celkovo nám túra aj so zastávkami zabrala niečo viac ako päť hodín.

Počkáme na najbližší autobus a odvážame sa späť k obchodnému centru Paradise Center. Sadáme na kávičku a po večeri sa vraciame späť na hotel, kde si chvíľu oddýchneme a potom vyrazíme do ulíc oslavovať príchod nového roka.

Túra k vodopádu Boyana (Boyana Waterfall) a chate Momina Skala nie je nejako náročná túra a zvládne ju podľa nás každý i keď to nie je úplne prechádzka a treba myslieť na to, že celý čas ide do kopca. V čase našej návštevy bolo nevýhodou, že na chodníku bolo celkom namrznuté a v niektorých častiach to dalo zabrať prejsť ich tak, aby sme nespadli. V lete ale tento problém odpadá. Ak sa teda vyberiete na výlet do Sofie, určite odporúčame absolvovať aj túru či už k vodopádom alebo nejakú inú v okolí Sofie. Uvidíte tak aj trocha bulharskej prírody.