Filipíny – Ostrovy Bohol a Cebu

Filipíny, skutočný exotický raj v Juhovýchodnej Ázií, ktorý je čoraz obľúbenejší aj medzi Slovákmi. Niet sa čomu čudovať, rozkladá sa až na 7000 ostrovoch, na ktorých nájdete biele pieskové pláže, jedinečnú prírodu a množstvo atrakcií.

Po chladnom kanadskom Vancouveri hľadáme nejaké miesto na dovolenku, kde by sme sa išli na chvíľu zohriať predtým ako sa definitívne vrátime na Slovensko. Je február, a tak do úvahy prichádza Juhovýchodná Ázia, prípadne Karibik. Nakoniec sa rozhodujeme pre Áziu s tým, že z Ázie budeme postupne pokračovať cez viac štátov až na Slovensko. Takže už stačí už len nájsť dobré letenky.

Avšak jedna z najťažších trás, kde nájsť lacné letenky, je práve trasa medzi Severnou Amerikou a Áziou, teda trasa cez Pacifik alebo po našom Tichý oceán. V našom prípade sme mohli za rovnakú cenu letieť do Kuala Lumpur alebo na Cebu. Vyberáme si Cebu a Filipíny. Do Kuala Lumpur poletíme odtiaľ. Ďalší faktor, ktorý dosť ovplyvňoval výber letenky, bolo množstvo batožiny. Keďže opúšťame Kanadu po ôsmych  mesiacoch, máme tu strašne veľa batožiny a tú potrebujeme nejako zobrať. Vybrať sme si mohli medzi United Airlines a Eva Air, ktoré ponúkali letenky za približne rovnakú cenu. Výber nakoniec aj kvôli množstvu batožiny padol na Eva Air. Píšeme aj, lebo ďalším faktorom bolo, že let s Eva Air bol Boeingom 747, teda „Kráľovnou nebies“ ako ho aj nazývajú a ako letecký nadšenec som sa s ním chcel aspoň raz preletieť. Čím ďalej to už bude zložitejšie, keďže letecké spoločnosti tieto lietadlá postupne vyraďujú. V dobe písania článku ich už vyradila aj Eva Air, a tak som rád, že sme to ešte stihli.

Začiatok cesty nie je ničím výnimočný. Akurát je trocha smutný, keď si pomyslíme, že sa poslednýkrát vezieme Vancouverskym Skytrainom na letisko. Checkin a ostatné procedúry prebiehajú tradične, akurát sa pýtajú ako dlho budeme na Filipínach a či máme letenku odtiaľ preč.

Eva Air je päť hviezdičková letecká spoločnosť a rozdiel oproti iným si všímame hneď pri odletovej bráne, kde pre cestujúcich je pripravená káva a čaj zadarmo. Let je úplne vypredaný, tak niekoľko ľudí dostáva zadarmo upgrade do business class, bohužiaľ my medzi nimi nie sme. Let ale prebieha úplne obyčajne, akurát toto lietadlo je o dosť hlučnejšie na rozdiel od novších typov a zábavný systém tiež neponúka toľko možností.

Na Taiwane máme na prestup hodinu a pol, čo je úplne dostačujúci čas, keďže vlastne len prechádzame cez tranzitnú zónu k druhej odletovej bráne a čakáme na ďalší let.

 

Alona Beach - Bohol

 

Ten je už našťastie podstatne kratší a niečo po troch hodinách letu pristávame na Filipínach. Vstupné formality prebiehajú rýchlo. Buchnú nám len pečiatku do pasu a môžeme opustiť letisko. Hneď si voláme Uber a dávame sa odviesť rovno do prístavu na Pier 1, odkiaľ odchádzajú lode do Tagbilaranu na ostrove Bohol. Tu nás čaká celá procedúra, kým môžeme nastúpiť na loď. Najprv kupujeme lístok na najbližšiu loď na Bohol v okienku ešte pred prístavom. Pri vstupe do budovy si musíme kúpiť lístok na vstup do prístavu. Potom prechádzame k okienku, kde nám skontrolujú lístok. Prechádzame cez skenery s batožinou podobne ako na letiskách.  Musíme kúpiť  zvlášť lístok pre batožiny a pri ďalšom okienku ich odovzdať. Keď to už máme konečne všetko za sebou, v prístavovej hale si kupujeme niečo na jedenie a čakáme, kedy naša loď vyrazí.

Plavba je hrozná. Sú celkom veľké vlny a trvá hádam viac ako tri hodiny. Sme ešte unavení z dlhých letov, a tak to nerobí dobre na naše žalúdky. Som asi najšťastnejší človek, keď už konečne kotvíme. V prístave sa na nás hneď vrhne kopa taxikárov a všetci sa tlačia a snažia sa každého turistu dostať do ich auta. My sa ich najprv snažíme všetkých zbaviť a dostať sa na chvíľku niekam, kde nie je taký ruch. Potom si vyberáme jedného, s ktorým sa dohadujeme na cene a odváža nás na náš hotel.

 

Alona Beach - Bohol

 

Bohol – pláže a šnorchlovanie

Síce unavení, ale zamierime hneď do mesta a na pláž. Najprv hľadáme zmenáreň, ktorých je tu niekoľko, a tak si vyberáme tú, čo má najlepší kurz na kanadský dolár (i keď ďalší deň nachádzame ešte lepší). Poobedie a večer trávime na Alona Beach, ktorá je k nášmu ubytovaniu najbližšie. Nie je to síce najkrajšia a ani najlepšia pláž, ale nie je nejako preplnená, takže sa dá nájsť aj v pohode miesto na kúpanie. Čo nám akurát vadí je množstvo lodí, ktoré tu kotvia a množstvo predavačov všetkého možného aj nemožného. Voda je ale príjemne teplá a čistá, takže tu trávime zvyšok poobedia.

Rovnako aj nasledujúci deň venujeme viac menej oddychu a plážam. Ráno začíname tam, kde sme skončili včera, raňajkami na Alona Beach, no poobede si zoberieme tuktuk a presunieme sa na asi 12 kilometrov vzdialenú White Beach. Na túto pláž sa platí aj malé vstupné, ale je aj podstatne krajšia ako Alona Beach.  Dnes vlastne celý deň venujeme týmto plážam a večer už len dohadujeme výlet na nasledujúci deň.

 

Palmy na White Beach – Bohol

 

Výlet do vnútrozemia Boholu

Jeden a pol dňa leňošenia na plážach nám bolo dosť, a tak skoro ráno po nás prichádza náš sprievodca na mikrobuse a smerujeme na celodenný výlet po ostrove. Ideálnejšie a asi aj lacnejšie je požičať si motorku alebo skúter, ktorý nám tu ponúkajú na každom kroku. Najprv o tejto možnosti uvažujeme aj my, ale ako sme si pozreli predpoveď počasia, tak sme od nej upustili a zobrali radšej výlet mikrobusom. Počasie dnes nie je ideálne, je síce teplo, ale ráno dosť prší. Síce dážď postupne trocha utíchne, no celý deň sa objavujú prehánky.

 

Aj psíky radi zájdu na pláž

 

Pravá zastávka je asi len na päť minút pri pamätníku Blood Compact Memorial, inak nazývaný aj Sandugo. Sandugo, v preklade znamená jedna krv a pripomína uzavretie priateľstva medzi španielskymi dobyvateľmi a Filipíncami z roku 1565.

Od pamätníka pokračujeme ku kostolu Baclayon Church, ktorý pochádza z konca 16. storočia a je jednou z najstarších stavieb na celom Bohole. Vo vnútri sa nachádza aj malé múzeum s rôznymi náboženskými relikviami.

Našou ďalšou zastávkou je malý zvierací park. Po ostrove si ich všímam cestou niekoľko. V tomto, kde stojíme my, je taká menšia zoo, kde sú rôzne opice, krokodíly atď., no hlavnou atrakciou sú hady. Môžete sa tu odfotiť s obrovskými pytónmi na pleciach.

Nasleduje zastávka pri motýlej zoo alebo ako by som to nazval. Je to nie veľký skleník, kde chovajú rôzne pestrofarebné motýle. Najprv nás sprievodkyňa prevedie popri akváriách, kde majú húsenice motýľov, od tých najmenších až po neskutočne veľké. A potom sa sami prechádzame po záhrade, kde sú motýle, niektoré môžete aj chytiť a odfotiť sa s nimi. 

Pred obedom prichádzame k rieke Loboc, kde si kupujeme plavbu po rieke.

 

Odfotiť sa môžete s takýmto Pythonom na pleciach

 

Plavba po rieke Loboc prebieha na takýchto lodiach

 

Plavba po rieke Loboc

 

V cene je zahrnuté aj all you can eat občerstvenie, a tak chutnáme všetky možné jedlá, ktoré tam sú prichystané. Plavba vedie cez džungľu a okolo nás sú pekné výhľady. Najprv sme plánovali, že túto plavbu vynecháme a pôjdeme sa najesť len niekam do reštaurácie, ale nakoniec sme neľutovali. Samotná plavba ale aj atmosféra na lodi bola veľmi príjemná a ochutnali sme aj také veci, ktoré by sme si my určite neobjednali.

Po skončení plavby smerujeme k najväčšej atrakcii Boholu, ktorou sú  jednoznačne Chocolate Hills. Naším mikrobusom vstupujeme do parku a odvážame sa k jednému z kopčekov, na ktorý vedú strmé schody. Na vrchole je vyhliadková plošina, odkiaľ sú pekné výhľady na okolie a okolité kopčeky. No človek sa nevie vynadívať ako mohla príroda niečo také vytvoriť. Smola je, že nemáme ideálne počasie, a tak sú niektoré kopčeky ponorené v hmle, ktorú občas prifúkne a občas zasa odfúkne, rovnako ako malé prehánky. No snažíme sa to i napriek tomu užiť si naplno.

Odtiaľto smerujeme do Tarsier Sanctuary, kde žijú úplne maličké opičky Tarsier, ktoré sa dajú nájsť vraj iba tu na Bohole a sú to naozaj najmenšie opičky na svete.

 

Chocolate hills

 

Malé opičky s veľkými očami

 

Vstupujeme do parku, kde sú porobené chodníčky pre turistov a snažíme sa nájsť nejaké opičky, no žiadne nevidíme. Až potom si všimneme, že opodiaľ stoja zamestnanci parku, ktorí ukazujú, kde sa opičky nachádzajú. A naozaj sú také malé, že bez nich by sme ich asi sotva našli. Počas celej prechádzky sme ich videli 8 – 10, všetky boli väčšinou pri konári ukryté pod veľkým listom, pravdepodobne, aby nezmokli, keďže stále trocha poprchávalo. Fotiť ich nie je jednoduché, svetlo totiž nie je ideálne, no snažíme sa aspoň niečo zachytiť.

Ďalšou zastávkou mala byť Zipp Line, ktorá je ale kvôli dažďu zatvorená, a tak zastavujeme pri poslednej atrakcií dnešného dňa - Hanging Bridge, visiacemu bambusovému mostu cez rieku Sipatan. Tu kupujeme aj nejaké tie suveníry, keďže práve tu nachádzame najlacnejšie. Už sa nám aj zvečerieva a mikrobus nás odváža späť na hotel .

Nakoniec sa nám výlet veľmi páčil, akurát nám bolo trochu ľúto, že sme nemohli vyskúšať aj zip line. Na všetky  atrakcie, ktoré sme navštívili, sa platilo malé vstupné:

Tarsier Sanctuary             60 PHP

Chocolate Hills                 50 PHP

Loboc River Cruise           450 PHP

Python Sanctuary             10 PHP

Butterfly Sanctuary         30 PHP

Hanging Bridge                 20 PHP

Baclayon Church              25 PHP

 

Večer ešte zájdeme na večeru, ktorá nás ale veľmi nepotešila. Neviem či len my máme to šťastie, ale väčšinou na objednávky strašne dlho čakáme a čo sme čítali predtým, že Filipíny sú lacné, tak tu to veľmi neplatí. Asi je to daň za to, že je to turistická oblasť, ale ceny jedla napríklad v Cebu alebo neskôr v Malajzii boli nižšie ako na Bohole.

 

Hanging Bridge

 

Island Hopping z Boholu

Deň začíname znova na Alona Beach, tento krát chceme výlet loďou na neďaleké ostrovčeky, a tak hľadáme predajcov, ktorých je na pláži vždy nekonečne veľa, no samozrejme teraz ani jeden. Sadáme na raňajky a postupne ako ich nájdeme, zjednávame asi u troch tento výlet. Ktorý ponúkne najnižšiu cenu, ten berieme.

Nastupujeme do jednej z malých lodiek, ktorých tu kotví pri pláži množstvo a spolu asi s ďalšími desiatimi ľuďmi sa vezieme na ostrov Balicasag Islands. Trávime tu celé dopoludnie. Priateľka ide šnorchlovať, ja na pláži hľadám a fotím rôzne farebné mušle a hviezdice a popritom odháňam predajcov všetkého možného predraženého. Tento ostrovček ma až tak nenadchol, je tu celkom dosť odpadkov a pláž nie je ideálna na ležanie, je tam množstvo ostrých kamienkov, more je ale pekné, teplé a čisté, takže na šnorchlovanie ideálne. Okrem toho sa odtiaľto dá ísť aj potápať.

 

Na pláži môžete nájsť aj takúto modrú hviezdicu

 

Farebné rybičky neďaleko brehu

 

Poobede nastupujeme znova do našej loďky, ktorou sme sem prišli a smerujeme na Virgin Island. Ak sa tento ostrov vlastne môže nazvať ostrovom, je to len pásik piesku v mori. On v podstate existuje len keď je odliv, keď je príliv voda ho zalieva. Neviem či úplne, ale aj pri našej návšteve bol už úplne maličký. Cestou na tento ostrov nás prenasleduje dosť silná búrka, nemáme z nej dobrý pocit, no našťastie nás nechytá a oblúkom odchádza preč. Na Virgin Islande je množstvo predajcov, mušlí, morských ježkov, perál a podobných drobností. Všetci sa tlačia na malom ostrovčeku. Ostrovček je síce úplne maličký, ale aj voda po okolí je do veľkej vzdialenosti iba asi tak do výšky kolien. Ideme sa prejsť celkom ďaleko a stále sa nezväčšuje. Pláva v nej množstvo rybičiek a všelijakých hviezdic.

Nakoniec nás loď odváža späť na Alona Beach. Po návrate ešte trávime chvíľu na pláži a potom večer v reštaurácii na pláži.

 

Virgin Island, ktorý vraj pri prílive úplne zmizne

 

Voda je plytká skutočne do veľkej diaľky, v pozadí blížiaca sa búrka

 

Začal sa náš posledný deň na Bohole, vstávame skôr a ideme si dať raňajky na pláž, odubytovať sa máme v pláne až okolo obeda, a tak doobedie ešte využívame na kúpanie. Na hoteli si dáme objednať odvoz, ktorý nás rovnako za 500 PHP ako aj na ceste sem, odváža do prístavu. Šoférom je mladý ukecaný chalan, ktorý sem prišiel pracovať v turizme z ostrova Mindanao, keďže tam toľko turistov nechodí a nie je tam toľko možností.

 Znova absolvujeme procedúru kupovania a kontrolovania lístkov. Najprv kúpiť lístok na loď, potom lístok do prístavu a potom odovzdať a zaplatiť batožinu a potom znova skontrolovať lístok do prístavu a skontrolovať lístok na loď a už len čakať na odchod. Odchádzame s meškaním a i keď časť cesty plávame v búrke, túto cestu znášam lepšie ako cestu tam, a viac menej sa mi podarí ju takmer celú prespať.

 

Cebu – Cebu City

V prístave sa pripájame na wifi, ktoré tu síce je a je bezplatné, ale je neskutočne pomalé, a tak to celkom trvá, kým sa nám podarí privolať si Uber, ktorým sa dávame odviesť rovno na hotel. Po ubytovaní smerujeme do neďalekého obchodného centra. Snažíme sa nájsť nejaký spôsob ako sa dostať zajtra do Oslobu na plávanie so žralokmi, ale žiadnu normálnu možnosť sa nám nedarí nájsť. Cestovné agentúry, ktoré tu sú ponúkajú len súkromné výlety, ktoré sú strašne predražené. Ľutujeme, že sme tam nešli z Boholu, odkiaľ to bolo lacné. Dá sa tam samozrejme dostať aj verejnou dopravou, no museli by sme vstať tak o štvrtej ráno, keďže cesta trvá asi tri hodiny, a tak to nakoniec vzdávame a ostávame len v Cebu City.

Cebu City je skôr priemyselné, ale teda vôbec nie je turistické mesto. Väčšina turistov tadiaľto len prechádza pri ceste na Bohol a veľmi sa tu nezdržiavajú. A to je hneď aj poznať. Hlavne na cenách napríklad stravy, ktorá je podstatne lacnejšia ako na Bohole. Ale ak človek chce, dá sa nájsť aj tu program na dva alebo tri dni.

Ráno sa po výdatných raňajkách vydávame spoznať Cebu. Najprv si to namierime znova do iného obchodného centra, ktoré je neďaleko nášho hotela. Niektoré uličky, cez ktoré prechádzame vyzerajú dosť exoticky. Deti a psy behajúce po ulici a hrajúce sa v barinách a odpadkoch. No o dve uličky vedľa sa už nachádzajú moderné výškové budovy a obchodné centrá.

Z obchodného centra si znova voláme Uber a dávame sa odviesť k prístavu, kam sme včera doplávali. Hneď vedľa prístavu sa nachádza Španielmi postavená pevnosť Fort San Pedro. Platíme malé vstupné a ideme sa pozrieť aj do vnútra. Niektoré časti sú pekne zrekonštruované a v izbách vystavujú rôzne historické fotky a predmety. Okrem toho je odtiaľto aj pekný výhľad na námestie Plaza Independencia, ktoré sa nachádza hneď vedľa.

Odtiaľ potom smerujeme k bazilike Minore Del Santo Nino. Tu sa akurát koná nejaká veľká slávnostná omša. Bazilika a aj jej okolie je preplnené a všade je neskutočne veľa ľudí. Všetci sa chcú dostať von alebo dnu. Na chvíľu sa ideme dovnútra pozrieť aj my, ale je tam strašne veľa ľudí, tak hneď aj vychádzame na opačnú stranu rovno k Radnici.  Pri bazilike sa nachádza aj Magalhãesov kríž, ktorý tu po sebe zanechal známy moreplavec Fernando Magalhães  v roku 1521, ktorý okrem samotného krížu priniesol na dovtedy moslimské Filipíny aj kresťanstvo.

Odtiaľ smerujeme do uličiek za katedrálou, kde sa konajú obrovské trhy a na nich už trávime takmer celé poobedie. Dokupujeme veci, ktoré nám už doslúžili a zišli by sa nové. Napríklad za dve eurá kupujem peknú peňaženku a kapsičku namiesto tých, ktoré sa mi rozpadli a chcem ich už vyhodiť. Tiež tu kupujeme aj nejaké suveníry.

 

Cebu Metropolitan Cathedral

 

Odlet z Cebu máme na druhý deň skoro ráno, a tak už okolo štvrtej voláme Uber. Na Filipínach sme ho využívali celkom často. Je veľmi lacný a doteraz bol aj celkom spoľahlivý. Tentokrát, práve keď ho súrne potrebujeme, auto odchádza niekam inam a ani po 15tich minútach nesmeruje našim smerom. Potom sa dokonca odhláša. Objednávku teda rušíme a ideme na recepciu si dať zavolať taxík. Je tu iba strážnik, ktorý hneď uteká na neďalekú hlavnú cestu a po piatich minútach prichádza aj s taxíkom. Cesta je už potom rýchla, keďže takto skoro ešte nie sú zápchy, ktoré cez deň bývajú strašné. A rovnako je aj lacná.

Check-in máme už spravený aj letenky vytlačené, na prepážku ideme akurát odovzdať batožinu. Pracovník Air Asia nám váži aj príručnú, kde je povolených asi 7 kg a my to celkom vysoko prekračujeme. Priateľka rýchlo pred ním vyberie nejaké veci z ruksaku, aby bol ľahší. Váži ho ešte raz a už je to v poriadku. Na tom, že si tie veci hneď po vážení vloží späť už nezáleží, hlavne, že na váhe to malo správne. Na môj ruksak, ktorý je podstatne ťažší sa pýta, či si ho nechcem odbaviť. Odpovedám, že nemôžem, lebo tam mám fotoaparát a počítač. Usmeje sa len kývne rukou na lístok napíše 7 kg + notebook a posiela nás preč.

Máme už celkom málo času, a tak utekáme k bezpečnostným kontrolám. Odtiaľto nás ale posielajú späť, že nemáme zaplatený Terminal Fee, niečo ako poplatok za využitie terminálu. Už nemáme ani filipínske peniaze a tento poplatok sa dá platiť len v nich. Utekám do zmenárne, zlodejským kurzom mením presne toľko, koľko nám chýba a platím poplatok. Našťastie všetko stíhame  a odlet aj let už prebiehajú úplne normálne a my smerujeme do hlavného mesta Malajzie – Kuala Lumpur.

Pri Filipínach sme dosť zanedbali prípravu a plánovanie, a to sa nakoniec ukázalo ako chyba a nevideli sme úplne všetko, čo sme mohli. Napriek tomu nás Bohol prekvapil peknou prírodou, atrakciami aj bielymi plážami.

Tipy na záver:

• Z Cebu sa na Bohol dostanete približne za 2 hodinky trajektom z prístavu Pier 1. Na trase premáva niekoľko spoločností, napr. Oceanjet alebo SuperCat. Lístok si môžete kúpiť online dopredu alebo priamo na mieste pred budovou prístavu.
• Nezabudnite si so sebou pribaliť kvalitný repelent a moskytiéru.
• Vo veľkých mestách dobre využijete Uber, ktorý je lacnejší ako klasické taxíky
• Ak plánujete výlet za žralokmi do Oslobu, za približne 700 PHP ho môžete absolvovať priamo z Alona Beach na Boholi. Z Cebu City sa do OSlobu môžete dostať autobusom alebo privátnym výletom. Cesta z Cebu do Oslobu trvá približne 3 hodiny
• Okrem rýb a morských príšeriek určite vyskúšajte aj typický filipínsky dezert halo-halo
• Pred odletom sa z filipínskych letísk sa väčšinou platí odletová taxa, ktorej výška sa líši na jednotlivých letiskách a takisto podľa toho, či cestujete domestic alebo international. Určite si to radšej dopredu overte a prípadne nechajte nejaké filipínske peniaze v zásobe