Rakúsko: jazero Salfeiner See a Grieskogel

Okolie Innsbrucku je rajom pre milovníkov turistiky a v jeho okolí nájdeme stovky turistických chodníkov. Jedna z trás, ktorá ponúka úžasné výhľady na pohorie Kalkkögel je túra k jazeru Salfeiner See. 

Na túto túru natrafíme úplnou náhodou, keď hľadáme na akú zaujímavú túru by sme ešte vyrazili v počas nášho roadtripu po Lichtenštajnsku a Rakúsku. Od západných hraníc s Lichtenštajnskom sa už postupne presúvame smerom na Slovensko a okolie Innsbrucku je našou ďalšou zastávkou. Predchádzajúci večer sa tak presúvame približne 160 km cez krásny horský prechod Arlberg až do kempu Stigger Innsbruck/Völs v dedine Völs. Kemp vyzerá pekne a čisto, my kempujeme síce v stane, ale sú tu aj karavany, ktoré sa dajú prenajať. Ráno vstávame ako vždy skoro, aby sme sa vyhli davom a prípadným búrkam na trase.

Kravy v Alpách nesmú chýbať na žiadnej túre

Východiskom pre túru je dedinka Grinzens, ktorá leží len pár kilometrov od Innsbrucku a od dediny, kde kempujeme. Z dedinky Grinzens vedie úzka cesta niekoľko kilometrov ďalej do údolia. Cesta je spoplatnená, na jej začiatku sa nachádza automat, kde sa platí za využitie cesty 3 eurá. Pozor, automat prijíma len mince a nevydáva, takže je dobré si túto sumu vopred pripraviť.

Začiatok túry vedie po lesnej ceste...

Táto cesta vedie až k horskej chate Kemater Alm, odkiaľ sa tiež dajú podniknúť nejaké zaujímavé túry, ale my tentokrát parkujeme na parkovisku, ktoré sa nachádza o pár kilometrov nižšie. Keď prichádzame parkujú tu asi len tri autá, v ktorých tu zrejme aj spali cez noc.

...neskôr sa mení na chodník a čím vyššie vychádzame, tým krajšie sú aj výhľady

Trasa k Salfeiner See by mala mať z parkoviska 4 km jednosmerne. Výhodou je, že trasu si môžete predĺžiť o ďalšie vrchy, napríklad Grieskogel a Breitschwemmkogel a spraviť si tak okružnú trasu, v podstate takú dlhú akú chcete.

Výhľady z vrcholu Salfeins na Innsbruck v diaľke...

...a na údolie a pohoria na opačnej strane

Pri parkovisku prechádzame cez bráničku a sledujeme červenú značku. Prvá časť trasy vedie po štrkovej ceste miernym stúpaním. Cestu využívajú aj miestni, ktorých niekoľkokrát stretávame ako na džípe vozia drevo z hory. Cestu niekoľkokrát križujú skratky, ktoré nám síce ušetria vzdialenosť, ale zato vedú strmším terénom. Cestou stretávame ďalšie dve turistky, ktoré idú skratkami, zatiaľ, čo my ostávame na hlavnom chodníku. K malej chate, približne v strede trasy, prichádzame takmer narovnako.

Jazero Salfeiner See

Pri chate, ktorá nám pripadá skôr ako kolibka nejakého miestneho baču, si dávame pár minút oddychu na načerpanie síl a pokračujeme ďalej, tentoraz už po úzkom turistickom chodníku, ktorý sa začína vinúť strmšie nahor. Nie je to však nič hrozné, stúpanie nie je až také strmé. Cestou okolo nás je všetko ružové – všade tu kvitnú krásne alpské ruže. Navyše čím vyššie stúpame, tým krajšie výhľady sa nám odkrývajú na vrchy Kalkkögel na opačnej strane doliny.

Po hrebeni stúpame ďalej

Po zdolaní niekoľkých serpentín sa asi po 40 minútach dostávame k jazeru Salfeiner See. Je síce trochu menšie ako sme si ho predstavovali, no zato výhľady sú tu naozaj neskutočné. Najprv zdoláme malý kopček nad jazerom a potom sa fotíme s jazerom. Vychutnávame si to prostredie, kým sme tu aspoň zo začiatku sami, no za chvíľu už začínajú prichádzať ďalší turisti.

Výhľady sú fantastické na každú stranu...

Ale najmä na pohorie Kalkkögel. V údolí vidno chatu Kemater Alm.

Je ešte celkom skoro a nie sme ešte nejako unavení, a tak sa rozhodujeme ešte pokračovať v túre ďalej na vrch Grieskogel. Na Grieskogel, ktorý má výšku 2140 metrov nad morom, to už nie je ďaleko. Od jazera Salfeiner See je to sem menej ako dva kilometre. Chodník je veľmi pekná hrebeňovka, navyše celý úsek už nemá skoro žiadne stúpanie. Jediný strmší úsek je pred vrcholom Grieskogel, ale stúpanie je krátke.

Na vrchole Grieskogelu

Na vrchu nás už čaká kríž a úžasné výhľady každým smerom. Pod vrcholom si dávame obednú pauzu, ležíme v tráve a vychutnávame si perfektné počasie. Chodník z Grieskogelu pokračuje ďalej a po pár sto metroch, sa dostávame k rozcestníku. Môžeme pokračovať na ďalší vrch – Breitschwimmkogel, ktorý je vzdialený približne kilometer a pol alebo zísť dole. Vzhľadom na to, že už tu sa začínajú moje problémy s kolenami a musíme ešte rátať s cestou späť na parkovisko, tak pomaly schádzame dolu.

Z Grieskogelu pokračuje hrebeňovka ďalej

Cesta dole je strmá, oveľa strmšia ako tá, ktorou sme išli my na vrchol. Znova nám ju skrášľujú alpské ruže, ktoré sfarbujú celý svah do ružova. Po strmom zostupe konečne prichádzame opäť na križovatku s lesnou cestou, ktorá je už priaznivejšia aj pre moje kolená. Pohodovým tempom sa teda vraciame späť na parkovisko, ktoré sa medzitým úplne zaplnilo.

Cesta dole pomedzi rozkvitnuté lúky

Celkovo sme na tejto túre prešli trocha viac ako 11 kilometrov a trvalo nám to niečo menej ako 5 hodín, vrátane všetkých prestávok na obed, fotenia a tak ďalej. Túra sa dá ale skrátiť, prípadne predĺžiť podľa času koľko budete mať a kondičky. Prevýšenie bolo približne 950 metrov na hor a potom znova dole.

Škoda, že v okolí Innsbrucku už nemáme čas na ďalšie trasy, okolie tu vyzerá veľmi pekne a zaujali nás najmä ostré vrchy Kalkkögelu. Ale človeku by ani celý život nestačil, aby prešiel všetky pekné vrchy v Rakúsku a aspoň máme dôvod sa sem ešte niekedy vrátiť.