Výlet do rakúskych hôr – Schneeberg

jún 2020
Praktické informácie:
Rakúsko Rakúsko
Viedeň

Hlavné mesto

Euro (EUR)

Mena používaná v krajine

Typ CTyp C
Typ FTyp F

Využívané typy zásuviek

Na návštevu postačí občiansky preukaz alebo cestovný pas.

Cestovný dokument, víza

Nemčina

Úradný jazyk

Pohorie Schneeberg alebo Snežný kopec leží v Rakúsku, vzdialený približne 130 km z Bratislavy. Schneeberg je najvýchodnejšia alpská dvojtisícovka  a zároveň je najvyšším vrchom Dolného Rakúska.  Schneeberg tvoria vlastne dva vrcholy: nižší Kaiserstein (2061 m) a vyšší  Klosterwappen (2076 m). Za pekného a jasného počasia môžete zasneženú horu zazrieť aj z Bratislavy. Alebo to je len očný klam? Hoci sa sneh naozaj drží na vrchole do neskorej jari, po väčšinu roka, to čo sa nám z diaľky javí ako sneh, sú v skutočnosti biele vápencové skaly.

Na Schneeberg sa dajú podniknúť náročnejšie aj menej náročné túry, a tak môže byť výborným cieľom jednodenného výletu z Bratislavy.

 

Z Bratislavy do Puchbergu

Väčšina trás na Schneeberg sa začína v dedinke Puchberg am Schneeberg. Z Bratislavy je to sem približne 130 km a môžeme si vybrať, či pôjdeme po rakúskych diaľniciach alebo sa vyhneme kúpe diaľničnej známky a pôjdeme cez dediny popri Neusiedler See a Wiener Neustadt.  Cesta po diaľnici by mala ušetriť približne polhodinku času a dostanete sa sem zhruba za hodinu a trištvrte. My sme sa vybrali po miestnych cestách a cesta nám trvala niečo viac ako dve hodinky.

 

Prvý pohľad na Schneeberg

Prvý pohľad na Schneeberg

 

Niekoľko ciest na vrchol

Je niekoľko možností ako sa dostať na vrchol Schneebergu, záleží len na vás či preferujete turistiku alebo sa radšej pohodlne vyveziete napríklad vláčikom alebo lanovkou.

Najjednoduchšou možnosťou, ale zároveň aj najdrahšou je vyviezť sa ozubnicovou železnicou Salamander. Vláčik odchádza zo železničnej stanice v Puchbergu a približne za 40 minút Vás dovezie do stanice Berghaus Hochschneeberg, ktorá sa nachádza vo výške 1800 metrov a je to najbližšie k vrcholu Schneebergu, kam sa dá vyviezť.  Odtiaľto sa na vrchol dostanete za približne hodinu a pol pohodlnej chôdze.  Zaparkovať môžete zadarmo na parkovisku priamo pri železničnej stanici. Cena lístka pre dospelú osobu je v hlavnej sezóne 41 eur obojsmerne.

 

Trasa cez Fadensteig

Trasa cez Fadensteig

 

Druhou možnosťou je využiť sedačkovú lanovku, ktorá premáva zo strediska Losenheim, ktoré sa nachádza asi dva kilometre za Puchbergom. Zaparkovať tu môžete zadarmo popri ceste alebo na platenom parkovisku priamo pri stanici lanovky.  Spiatočný lístok na lanovku stojí 12 eur a lanovka vás vyvezie k chate Edelweißhütte. Odtiaľto vás čaká neľahký výstup cez Fadensteig až na Schneeberg, ktorý trvá približne 3 hodiny.

Poslednou možnosťou je dostať sa na vrchol po vlastných.  Aby to nebolo také jednoduché, tak tiež si môžete vybrať z rôznych trás. Najobľúbenejšia vedie priamo od dolnej stanice lanovky v Losenheime  cez Edelweißhütte a Fadensteig. Podľa značiek by mala táto trasa trvať na samotný vrchol štyri hodiny. Túto trasu sme si zvolili aj my.

Zaujímavá alternatíva môže byť aj túra so začiatkom pri Weichtalhaus, ktorá vedie cez roklinu Weichtalklamm.

 

Zo začiatku sa nám Schneeberg zdá byť strašne ďaleko

Zo začiatku sa nám Schneeberg zdá byť poriadne ďaleko

 

Od dolnej stanici lanovky k Edelweißhütte

Na parkovisko pri dolnej stanici lanovky v Losenheime prichádzame okolo pol deviatej ráno.  Už je tu dosť áut, a tak parkujeme nižšie popri ceste. Chvíľu sa rozhodujeme, či si túru zľahčíme a vyvezieme sa k Edelweißhütte lanovkou, ale nakoniec si zvolíme pešiu trasu.

 

Takto niekoľkokrát prekračujeme elektrické ploty. V pozadí Almreserlhaus.

Takto niekoľkokrát prekračujeme elektrické ploty. V pozadí Almreserlhaus.

 

Prechádzame až na koniec asfaltovej cesty a parkoviska, kde začína žltá a červená značka. My sa vyberáme po žltej. Na smerovníku máme údaj, že k Edelweißhütte by to malo trvať hodinu. Prejdeme pár metrov po štrkovej ceste, a žltá už odbočuje z cesty do lesa (neskôr sme zistili, že by sa dalo ísť aj po ceste a napojiť sa na žltú ďalej. Po ceste je to síce menšie prevýšenie, ale je to ďalej). Prekračujeme po lavičke elektrický ohradník a chodník začína prudko stúpať lesom.

Terén je tu celkom bahnitý, ale kráča sa celkom dobre. Prichádzame na malú čistinku, kde sa napája aj štrková cesta zo začiatku a opäť pokračujeme lesom. Asi po 40 minútach chôdze vychádzame z lesa na pastviny, kde sa pasie pár kráv a po pravej strane vidíme chatu Almreserlhaus. Odtiaľto je to už len pár minút po rovine k Edelweißhütte, kde si dávame menšiu prestávku. Treba doplniť tekutiny a nasadiť šiltovky, lebo slnko tu poriadne pečie.

 

Cesta vedie pomedzi takéto skaly. Zbadáte žltú šípku v strede?

Cesta vedie pomedzi takéto skaly. Zbadáte žltú šípku v strede?

 

Skalná cesta Fadensteig

Kým doteraz sme stretli len pár ľudí, pri chate Edelweißhütte je už tých ľudí celkom dosť. Po chvíľke oddychu sa teda spolu s množstvom ďalších turistov vydávame tentoraz po žltej značke ďalej.  Chodník začína ihneď opäť prudko stúpať. Prvá časť prechádza cez les a po asi 20 minútach sa konečne dostávame nad pásmo lesa, kde sa začína tá zaujímavejšia časť.

 

Chodník sa šplhá dohora

Chodník sa šplhá dohora

 

Začíname liezť po väčších či menších skalách. Úsek sa dá zvládnuť, aj keď sa bojíte výšok. Po prvom skalnom úseku a malej prestávke na peknej vyhliadke stúpame serpentínami tentoraz cez veľké suťovisko.

 

Pohľad na suťové serpentíny z vrchu

Pohľad na suťové serpentíny z vrchu

 

Po niekoľkých zákrutách sa chodník na chvíľu vyrovnáva a obchádza skalnú stenu. Na niekoľkých metroch je zaistený aj oceľovým lanom, takže sa dá pekne pridržiavať. Po tomto krátko úseku sú  tu opäť skaly, po ktorých sa štveráme vyššie a vyššie.

 

Aspoň na chvíľku celkom rovinka

Aspoň na chvíľku celkom rovinka

 

Napokon sa vyštveráme až nad skaly na náhornú plošinu. Krajina sa tu zrazu úplne mení. Kým pred chvíľou boli všade samé skaly a suť,  tu sa rozprestierajú zelené lúky.

Ako mnoho iných ľudí aj my si tu dávame krátku zaslúženú prestávku po zdolaných skalách a prevýšení.

 

Údolie máme pod sebou ako na dlani

Údolie máme pod sebou ako na dlani

 

Na vrchol a znovu späť

Odtiaľto síce chodník ďalej stúpa, ale už to nie je ani zďaleka také strmé. Hoci najťažší úsek máme už za sebou, stále sme len približne v polovici trasy. Po mäkkej tráve sa ale ide oveľa lepšie ako po skalách.

 

Ďalej pokračujeme menej strmým terénom

Ďalej pokračujeme menej strmým terénom

 

Takýmto chodníkom ideme asi polovičku trasy

Takýmto chodníkom ideme asi polovičku trasy

 

Pomaly a pohodovým tempom sa asi za trištvrte hodinu dostávame k ďalšej chate – Fischerhütte. Fischerhütte leží vo výške 2049 metrov nad morom a je najvyššie položenou chatou v Dolnom Rakúsku. 

 

Fischerhütte

Fischerhütte

 

Pri chate si dávame prestávku na obed. Chvíľu nedávame pozor a jedna marhuľa sa nám začne kotúľať dole kopcom. Rýchlo bežíme za ňou, lebo naberá rýchlosť a pomaly to vyzerá, že sa zastaví až dole pri lanovke. Našťastie nám nakoniec neutiekla a za pár metrov sme ju chytili.

 

Vrchol je už na dohľad

Vrchol je už na dohľad

 

Hneď za chatou sa nachádza menší z dvoch vrcholov - Kaiserstein  s výškou 2061 metrov. No k najvyššiemu bodu – Klosterwappen je to ešte asi  10 minút takmer po rovine. Na vrchole sa nachádza kríž, niekoľko satelitov a samozrejme krásny výhľad na všetky svetové strany. Nie je tu veľa ľudí, čo využívame a fotíme sa pri kríži. Celá cesta od auta až na vrchol nám nakoniec trvala 3 hodiny a 45 minút aj s 20 minútovou prestávkou na obed pri Fischerhütte.

 

Výhľad z vrcholu – na jednej strane lúky...

Výhľad z vrcholu – na jednej strane lúky...

 

... a na druhej menšie pohoria

... a na druhej menšie pohoria

 

Pomaly sa vraciame naspäť dole. Pri Fischerhütte sa chodník rozdvojuje. Vrátiť sa späť k Edelweißhütte je možné oboma smermi. Buď sa vrátime tak ako sme prišli po žltej, alebo po zelenej, ktorá veľkým oblúkom obchádza horu. Po zelenej je to asi o tri kilometre dlhšia trasa, no zato nie je taká strmá ako Fadensteig. Chvíľu zvažujeme obe možnosti, no napokon sa vraciame tou istou trasou.

Prvá časť zostupu po horských lúkach je veľmi príjemná a ide sa nám super. Potom prichádza ťažší úsek, kde musíme zliezať po skalách. Radšej ideme pomalšie a opatrnejšie, ale dá sa to zvládnuť. Turistické paličky sú výhodou najmä na ďalších úsekoch po strmých serpentínach cez suť a ďalej dole strminou cez les. Kolená tu dostávajú poriadnu zaberačku.

 

Výhľad zhora na Edelweißhütte

Výhľad zhora na Edelweißhütte

 

Pri Edelweißhütte si znovu dávame malú prestávku a potom pokračujeme cez les až dole na parkovisko k autu, odkiaľ nás čaká už len dvojhodinová cesta späť domov.

Celkovo sme prešli niečo viac ako 11 kilometrov tam aj späť. Čo nie je až tak veľa, no náročné je vysoké prevýšenie 1288 metrov. Celkovo nám túra aj s prestávkami trvala šesť a pol hodiny.

Trasa: Losenheim – Edelweisshutte – Fadensteig – Fischerhutte – Klosterwappen a tou istou cestou naspäť