Grónsko: Kangerlussuaq Ridge Trail
V Kangerlussuaqu nám ostáva ešte posledný voľný deň, a tak hľadáme nejakú jednodennú túru, ktorú by sa oplatilo podniknúť a na miesta, kde sme ešte neboli. Na nástenke v hosteli, kde sme ubytovaní, narazíme na túru Kangerlussuaq Ridge Trail. Zo začiatku síce celkom strmá túra, no nie až tak zložitá do kopcov nad mestom. Celkom sa nám to zapáči a rozhodneme sa absolvovať práve túto túru. V týchto miestach sme ešte neboli a vyzerá to, že by sme tam mohli vidieť aj nejaké soby, ktoré sme ešte v Grónsku nevideli.
Ako odbáčame z cesty, túra ide strmo do kopca
Dĺžka: od 8 po 20 kilometrov spiatočne, záleží kde v Kangerlussuaqu začnete a kam až pôjdete
Prevýšenie: cca 350 metrov
Trvanie: približne 2 až 5 hodín
Túru začíname pri Old Camp Hosteli, a tak len prejsť celý Kangerlussuaq za mesto, kde začína túra nám zaberie takmer 5 kilometrov. Túra začína pri prašnej ceste, ktorou sme išli aj k ľadovcu Russell Glacier. Akurát tesne za mestom odbáčame z cesty strmo vľavo do kopca. Chvíľku nám trvá, kým nájdeme odbočku, ale potom si všimneme pri ceste modrú paličku, ktorá označuje začiatok túry. V týchto miestach je to celkom strmé. Túra je do kopca značkovaná modrou značkou. Okolo chodníka rastie množstvo čučoriedok, ktorými stále pri oddychovaní dopĺňame energiu.
Cestou na vrch míňame kvety aj bažiny
Prvé výhľady na rieku pod nami
Kangerlussuaq v oblakoch počas sychravého počasia
Kangerlussuaq fjord
Túra je značená modrými guličkami
Našťastie stúpanie je síce strmšie, no nie veľmi dlhé, a tak po chvíľke vychádzame na vrchol. Počas cesty sa nám postupne odkrývajú výhľady na celý Kangerlussuaq a celé údolie rieky. No keďže dnes je celkom sychravé počasie, tak všetko pod nami je zo začiatku zahalené v oblakoch, ktoré sa postupne rozchádzajú a nám sa ukazujú výhľady. Po východe na hrebeň sa nám odkryjú aj výhľady na kopce a jazerá na druhej strane. Vyjdeme na najvyšší kopček, kde ale modrá značka končí.
Prichádzame na vrch
Výhľady na jazerá z vrcholu
Schádzame k jazeru na vrchole
Späť sa nám ešte nechce, tak sa rozhodneme ísť na kopec, ktorý vidíme v diaľke
V niektorých miestach sa musíme predierať cez krovie
Nám sa ale späť ešte nechce a pokračujeme po hrebeni ďalej. Tu síce žiadna značka nejde, no v diaľke vidíme vyšší kopec, z ktorého by mohli byť pekné výhľady. Prechádzame okolo jazera, pod ktorým je husté krovie, ktorým sa musíme predierať. Našťastie nie je dlhé, no za krovím začínajú bažiny, ktoré nás od teraz sprevádzajú až po vrchol, na ktorý ideme.
Kangerlussuaq v oblakoch sa nám vzďaľuje
Pohľad na trasu po vrchole ktorú sme prešli
Výhľad na kopce a za nimi v diaľke aj grónsky ľadovec
Po chvíli narážame na červenú značku, ktorá pokračuje ďalej na kopec, na ktorý ideme my a taktiež ďalej za ním. Chodník tu ale vychodený nie je. Ako neskôr čítame, táto značka ide až k ľadovcu Russell Glacier. Takže ak by ste nechceli ísť po prašnej ceste spodkom údolia, dá sa ísť aj takto po hrebeni. Túra tadiaľto zaberie viacej času ako po ceste, ale bude zaujímavejšia. Cestou možno bude nutné aj niekde prespať.
Všade iba divoké kopce, žiadne mestá
Posledný výhľad na rieku
My prichádzame na vrchol kopca, ktorý sme si vyhliadli. Poobzeráme výhľady. Máme za sebou už 9 kilometrov a rozhodneme sa teda otočiť a ísť späť do Kangerlussuaqu. Dúfali sme, že by sme tu niekde mohli vidieť nejaké soby, no nakoniec nevidíme žiadne. Škoda, asi sa kvôli nim budeme musieť ešte do Grónska vrátiť. Ako na väčšine túr ani na tejto túre nestretávame cestou ani jedného človeka. Túra to nie je zložitá, ale treba rátať s tým, že väčšinu sme išli po nevychodenom teréne, potrebovali sme sa predrať cez kroviny a trasa na hrebeni bola dosť bažinatá. Nakoniec aj s cestou späť prechádzame niečo viac ako 18 kilometrov.

