Faerské ostrovy: Mykines a Vágar

Mykines, najzápadnejší z Faerských ostrovov, je obľúbený hlavne kvôli pozorovaniu vtáctva ale aj turistike. Najpopulárnejšia je túra k majáku na ostrovčeku Mykineshólmur a pozorovanie puffinov. Nachádza sa tu jedna malá dedinka Mykines, v ktorej je len pár domčekov a údajne má 10 obyvateľov. Zaujímavé je aj to, že tam nežijú žiadne hlodavce.

Na Mykines sa môžete dostať dvoma spôsobmi – helikoptérou alebo loďou. My najprv plánujeme ísť helikoptérou, ale vôbec nám nevyhovujú časy letov. Nakoniec teda rezervujeme loď. Časy letov a ceny helikoptéry si môžete pozrieť na stránke https://www.atlanticairways.com/en/helicopter.

Lístky na loď na ostrov je potrebné rezervovať v predstihu. My ich kupujeme približne týždeň pred cestou, no ideálnejšie je sledovať to ešte skôr. Rezervovať ich je možné na stránke http://mykines.fo/. Loď odchádza z prístavu Sørváguru a ide dvakrát denne o 10:20 a 16:20. Späť z Mykinesu ide zasa o 11:05 a 17:05. Cena jednosmerného lístka je 60 dkk.

Cestou na Mykines sa plavíme aj okolo týchto útesov

Od 1. mája do 31. augusta sa pri túrach mimo túto dedinku platí hiking fee 100 dkk. My ostrov navštevujeme po prvom máji, poplatok sa snažíme zaplatiť online, no nepodarí sa nám to, keďže rezervačný systém ešte nie je pripravený. Na mieste poplatok už nikto nevyberá, tak ho neplatíme.

V dedinke je jeden hostel a jedna reštaurácia, kde si môžete dať niečo teplé alebo studené na pitie alebo aj drobné občerstvenie ako rybaciu polievku alebo hotdog. Tiež je tam kemp, kde môžete kempovať, ak by ste chceli na ostrove ostať viac dní.

Vodopád Múlafossur

Návštevu Mykinesu si naplánujeme hneď na prvý celý deň, ktorý sme na Faerských ostrovoch. Loď odchádza o 10:20, a tak dovtedy ešte máme nejaký ten čas. Rozhodujeme sa teda ešte predtým navštíviť známy vodopád Múlafossur neďaleko dedinky Gásadalur.

Dedinka Gásadalur má len 12 obyvateľov a do roku 2006 sa do nej dalo dostať len helikoptérou, loďou alebo dlhou túrou krížom cez kopec. V roku 2006 však otvorili tunel, ktorý dedinu konečne spojil so zvyškom ostrova Vágar, a tak sa sem dnes dostanete za približne 15 minút z dediny Sorvágur.

Už len samotná cesta k vodopádu ponúka krásne výhľady na náprotivný breh, kde sa nachádza ostrovček Tindhólmur a skalnú bránu Drangarnir, okolo ktorých sa budeme dnes ešte plaviť. Po ceste vidíme aj niekoľko Škótskych kráv s dlhou srsťou, ktoré sa premávajú po ceste.

Pri vodopáde  je možné zaparkovať hneď pri ceste, prípadne viac parkovacích miest je trochu ďalej pri kaviarni. Od cesty je to k vodopádu len pár metrov. Vodopád padá rovno do mora a je známy hlavne tým, že ak fúka vietor z tej správnej strany otočí ho a vodopád padá späť hore. Počas našej návštevy ale fúka z úplne inej strany, a tak vodopád padá pekne dole.

Po starých a dosť strmých schodoch je možné zísť aj dole k moru, je tam ale ceduľa, že je to zakázané a treba si tam dávať veľký pozor. Vodopád je ale veľmi pekný a scenériu pekne dotvára aj jeho okolie.

Vodopád Múlafossur

Ostrov Mykines a túra k majáku

Cestou od vodopádu do prístavu Sørváguru sa ešte zastavíme na pár fotiek. Na dnešný deň hlásia vietor približne 35 km/h, tak sme trocha na vážkach či loď nezrušia. Vlny síce nevyzerajú nejako veľké ale nikdy nevieme.

Do prístavu prichádzame medzi prvými asi 40 minút pred odchodom a o pár minút neskôr sa tam už začnú zbierať všetci cestujúci.  Pred odchodom ešte prichádzajú za kapitánom traja cestujúci, že helikoptéra bola zrušená, či ich nezoberie. Odpovedá im ale, že loď je vypredaná. No či sa im podarilo nakoniec prehovoriť ho, už neviem.

Odplávame na čas a zo začiatku je to celkom kľudná plavba. No keď sa dostávame na otvorené more, vlny sú dosť veľké a malou loďkou to len tak hádže. Nerobí to dobre s našimi žalúdkami a už len odpočítavame sekundy, kedy konečne pristaneme. Nakoniec to našťastie na rozdiel od niekoľkých cestujúcich vydržíme.

Mapa pri začiatku túry na Mykinese

Hneď po vystúpení z lode sa vydávame na túru k majáku. Záleží od vašej kondičky ale nám sa túra nezdá nejako zložitá.

Na túru ide väčšina ľudí z lode. Niektorí sami, iní majú zaplateného aj sprievodcu a idú ako skupina. To ale podľa nás nie je vôbec potrebné.

Zo začiatku je celkom strmé stúpanie a zadýchame sa. Potom však pokračujeme  časť po vrchole útesu, z ktorého potom schádzame znova dole k mostíku na ostrov Mykineshólmur. Ostrovček Mykineshólmur je spojený s Mykinesom 40 metrov dlhým mostom, ktorý sa nachádza vo výške 30 metrov nad morom.

Po prejdení mostíka si môžeme vybrať, či budeme pokračovať spodnou stranou ostrova alebo  vyšliapeme zasa na vrchol.

Túry ponúkajú veľmi pekné výhľady

Maják na útese

My pokračujeme spodnou stranou až na koniec ostrova a tam potom šliapeme na vrchol k majáku. Späť sa potom vraciame vrchnou stranou.

Túra je veľmi pekná, zaberá nám asi dve a pol až tri hodinky aj s tým, že si dávame prestávku na obed a aj dosť fotíme a točíme videá. Počasie nám tiež celkom vyšlo. Fúka len pár minút a na päť minút príde aj dážď, ale ináč je slnečno alebo pod mrakom.

Mostík na ostrov Mykineshólmur

Túra ponúka pekné výhľady na dedinku Mykines ako aj na celý ostrov. Cestou samozrejme stretávame množstvo oviec a rôzneho vtáctva. Dole na skalách vidíme aj dve kolónie tuleňov. Hlavným dôvodom prečo sa však na Mykines chodí, sú ale puffiny. A tie sa nám bohužiaľ nepodarí vidieť. Prvé puffiny prichádzajú na Mykines v máji a na útesoch hniezdia až do augusta. My sme tu síce na začiatku mája, ale puffiny tu nie sú. No musíme sa sem ešte vrátiť. Najhoršie je, že na hosteli sa dozvedáme, že dva dni predtým tam niekto už pár puffinov videl.

Vtáctvo na Mykinese

Rovnako môžete vidieť aj tulene

Po návrate do dedinky, sadáme do jedinej reštaurácii ktorá sa tu nachádza. Dávame si kávu a hotdog a chvíľu v teple oddychujeme. Kým ale pôjde loď, máme ešte dosť času, a tak si prechádzame úplne celú dedinku a potom sa vydávame ešte na túru na druhú stranu za dedinu k útesom. Táto nám zaberá asi hodinku a pol a tiež stojí za to ju absolvovať.

Maják na konci ostrova

Ak plánujete cestu na Mykines určite si zabaľte dostatok jedla a pitia. V reštaurácii sa síce dá jedlo a pitie kúpiť, ale ceny sú dosť vysoké a nebudete sa musieť zdržiavať, kým vám jedlo pripravia. Odporúčame tiež, dobré nepremokavé topánky, keďže terén môže byť premočený, tiež sa nám hodili veci na prezlečenie a treba očakávať, že môže aj pršať a silno fúkať, teda vrchnú vrstvu je dobré tomu prispôsobiť.

Výhľad na dedinku Mykines z útesu

V dedinke na ostrove Mykines

Loď na cestu späť prichádza na čas a aj ostrov opúšťame na čas. Cesta späť je už oveľa príjemnejšia. Vlny už nie sú také veľké a ani nám už nie je zle, tak ako na ceste tam.

Po návrate na ostrov Vágar smerujeme na ubytovanie, ktoré máme v mestečku Sandavágur len pár kilometrov od prístavu. Je to blízko a za pár minút sme tam. V Sandavágure je aj veľký obchod Bónus, ak by ste potrebovali nakúpiť, no pozor na to, že v nedeľu je zatvorený. Ešteže sme si nakúpili už včera.

Výhľady na Mykines

Túra na útes Trælanípan a k vodopádu Bøsdalafossur

Na hosteli rýchlo robíme večeru a keďže ešte nie je až tak veľa hodín a vidno je takmer aj do jedenástej večer, rozhodujeme sa ešte pre túru na útes Trælanípan ak k vodopádu Bøsdalafossur. Túra je to celkom jednoduchá, dlhá približne 3 kilometre jedným smerom. Cieľom je jedno z najikonickejších miest Faerských ostrovov, kde z útesu Trælanípan vidíte jazero Sørvágsvatn, ktoré akoby sa vznášalo nad morom.

Ešte doma sme si v GPS vyznačili začiatok túry, tak smerujeme tam. Bránička je ale zamknutá a je tu odkaz, že tento vchod je dočasne uzavretý, lebo chodník bol príliš vychodený  a príroda sa tu potrebuje zregenerovať. Dobre, mierime teda k druhému vchodu, ktorý je tam nakreslený. A tu ostávame nemilo prekvapení, keďže túto túru len pred pár dňami spoplatnili. Pri vchode je búdka, v ktorej by pravdepodobne mal sedieť niekto, kto kontroluje platenie vstupu. Teraz tu síce nikto nie je, no napísané tam je, že peniaze za túru treba hodiť do pokladničky a strážnik pravidelne chodí po okolí a kontroluje vstup. Že sa platí vstup by nám až tak nevadilo, no je to až 200 dkk (cca 27 eur) na osobu, čo sa nám zdá dosť prehnaná suma.

Pekný kostolík v Sandavágure

Táto túra pravdepodobne doplatila na to, že je blízko a dobre dostupná. Navštevovalo ju asi veľa ľudí, tak to takto obmedzili. Otáčame sa teda a tento bod nášho programu vynechávame. Nevadí našťastie na ostrovoch je dostatok pekných túr, ktoré sú stále zadarmo.

Na ubytovanie sa nám ale ešte nechce, tak sa prejdeme trocha po okolí a zájdeme ešte do Sandaváguru. Pozrieme si centrum, kde je pekný kostolík a mala pláž. Na večer sa dosť husto rozosneží, zhodnotíme to teda, že je čas zaliezť do teplej izby a oddýchnuť si, aby sme na ďalší deň boli fit.

Ak by ste si chceli pozrieť priebeh našej cesty nájdete ho aj vo videu: