Niagarské Vodopády

Niagarské vodopády sú jedny z najväčších a najznámejších vodopádov na svete. Už keď sme prvý krát cestovali do USA, sme rozmýšľali o ich návšteve, no z New Yorku sa to za tak krátky čas ako sme mali neoplatilo. O ich návšteve sme uvažovali aj počas nášho pobytu v Kanade, ale z Vancouveru je to trocha ďaleko a nikdy sa nenašiel ideálny čas ani príležitosť. A teda stále sme to odkladali.

Až keď prišli chybne nacenené letenky od kanadskej leteckej spoločnosti Air Canada, a my sme mali nejaký ten voľný čas, začali sme vyberať destináciu. Letenky išli v pohode nakombinovať na Kubu a ešte sa tam dal pridať jednodenný stopover v Toronte, ideálny presne na návštevu vodopádov. A tak bolo rozhodnuté. S niekoľkomesačným predstihom boli letenky v maily. Párkrát nám síce ešte upravili časy letov, ale to maximálne o päť minút a to nebolo nič podstatné.

Čo všetko stihneme počas nášho Torontského stopoveru?

Prílet do Toronta máme o 13:30 poobede a ďalej na Kubu letíme o 08:30 nasledujúci deň. Snažíme sa teda naplánovať program čo najideálnejšie.

Kanadské mestečko Niagara Falls

Vodopády sú od letiska vzdialené približne 120 km, ale dostať sa k ním verejnou dopravou nevychádza ideálne a radšej sa teda rozhodneme pre rezerváciu auta. Auto rezervujeme cez náš obľúbený billiger-mietwagen a požičovňu vyberáme Alamo. Času nie je nazvyš a teda plán je čo najskôr prejsť cez imigračné kontroly, zobrať auto a vydať sa smer vodopády. Tie si pozrieť za svetla potom si trocha pozrieť mestečko okolo a znova vodopády po zotmení. Na americkú stranu neplánujeme prechádzať, bude nám stačiť tá kanadská.

Keďže nám ostane ešte nejaký čas vytipujeme si pár vecí v Toronte, ktoré by sme mohli stihnúť vidieť. Ubytovanie sa rozhodneme nerezervovať s tým, že sa počas noci vrátime na letisko.

Na vstup do Kanady potrebujeme akurát schválenú ETU, no tú potrebujeme aj v prípade, ak by sme nešli do mesta, ale len prestupovali. Ak potrebujete info ako na ETU, nájdete ich ešte v našom staršom článku.

Vysvietené atrakcie v nočnom mestečku

Smer Toronto

Odlietame z Berlína s prestupom v Zürichu. Keďže odlet je už skoro ráno, do Berlína smerujeme ešte deň predtým posledným večerným letom Easyjetu z Viedne. V Berlíne nám odbavujú batožinu až do Havany, akurát nevedia nám vystaviť letenku na posledný úsek Toronto – Havana, ale to nie je problém. Tvrdia nám síce, že nám ju dajú na prestupe v Zürichu, ale nakoniec ju dostávame až v Toronte.

Let z Berlína do Zürichu ubehne veľmi rýchlo, ešte rýchlejšie ubehne prestup, na ktorý nemáme veľa času, a tak v podstate len prebehneme letiskom do druhého lietadla a hneď odlietame. Tento let je už o čosi dlhší, no nám ubehne celkom rýchlo a pristávame dokonca niekoľko minút pred plánovaným príletom. Hneď pri výstupe z lietadla je celkom prísna kontrola a každému kontrolujú pas. Niektorých aj celkom dlho a dôkladne vypočúvajú. Nám našťastie len pozrú pas a posielajú nás preč.

Hraničný most medzi USA a Kanadou

Zastavíme sa na tranzitnej prepážke po letenku do Havany, ale slušne nás pošlú preč, že tú dostaneme až ráno, akurát máme chaos v batožine, keďže tu nám tvrdia, že si ju máme vyzdvihnúť. Imigračné kontroly prebehnú tiež bez problémov a veľmi rýchlo. Spýtajú sa čo plánujeme. Vravíme že máme prestup a ideme k vodopádom a všetko je v poriadku. Pri prepážke, kde sa riešia stratené batožiny sa ešte pýtame na tú našu, no tvrdia nám, že bude až v Havane, a tak dúfame, že tam naozaj aj bude. Smerujeme teda rovno do autopožičovne. Máme rezervované Full Size Car, no nakoniec také nemajú a dostávame SUV.

Z letiska k Niagarským Vodopádom

Dúha nad vodopádmi

Z letiska sa navigujeme na Queen Elizabeth Way, ktorá v podstate smeruje až k vodopádom. Podľa navigácie by nám cesta mala zabrať do dvoch hodín, no diaľnica je strašne upchatá a často ideme v zápchach takmer krokom a trvá nám to teda podstatne dlhšie. Dáme si akurát jednu zastávku na občerstvenie a po viac ako troch hodinách prichádzame do mestečka Niagara Falls k vodopádom.

Niagarské Vodopády

Je koniec marca a to znamená, že sme tu v podstate mimo sezónu. Počasie nám ale vyšlo ideálne, je slnečno a asi -9.

Snažíme sa nájsť nejaké parkovisko zadarmo, no na začiatku nenachádzame a veľmi sa nám blúdiť nechce. Parkujeme teda na jednom, ktoré je čo najbližšie k vodopádom. Platíme 10 dolárov za celodenné parkovanie, čo nie je až tak veľa.  Všetky parkoviská sú takmer prázdne, no viem si predstaviť, že v sezóne to tak asi nebude.

Smerujeme rovno k vodopádom a pomaličky si ich prechádzame smerom po prúde rieky. Niagarské vodopády tvoria vlastne tri oddelené časti Horseshoe Falls na kanadskej strane, American Falls na americkej strane a priľahlé Bridal Falls. Hoci vodopády nie sú príliš vysoké – Horsehoe Falls majú 53 metrov a American falls dokonca len 21 m, svojou šírkou a obrovskou mohutnosťou vynahrádzajú menšiu výšku.

Je zaujímavé, že vodopády sa kvôli erózii neustále posúvajú na juh. Hoci sa inžinierom a technikom podarilo tento proces trochu spomaliť aj tak sa budú vodopády neustále približovať k Erijskému jazeru.

Ľudí je tu našťastie len pár, a tak ich máme vlastne takmer celé len pre seba. Užívame si teda pekné výhľady. Nevýhodou tohto obdobia je, že nefungujú ani takmer žiadne atrakcie ako zippline, výlety loďkou k vodopádom atď. No samotným vodopádom to na kráse neuberá. Pod vodopádmi sú ešte veľké ľady, nad vodopádmi sa zasa tvorí dúha.

Vstup k vodopádom sa neplatí, platia sa akurát rôzne atrakcie v okolí, ak by ste ich chceli využiť.

Pohľad na americkú stranu niagarských vodopádov – American Falls a malý Bridal Veil Falls hneď vedľa

Od vodopádov smerujeme do mestečka, ktoré nám tak trocha pripomína zmenšeninu Las Vegas. Samé reštaurácie, herne, atrakcie, zábavné parky, keď tu niekto príde na dovolenku, určite sa nenudí, no my takéto atrakcie nevyhľadávame. Nájdeme si jednu z našich obľúbených reštaurácii, ktorú sme často navštevovali počas ciest v Kanade a USA a dáme si výbornú večeru.

Kým sme sa najedli, sa nám aj zotmelo a to využívame na druhú prechádzku popri vodopádoch. Po zotmení tu už takmer nikto nie je a vodopády sú vysvietené najprv vo farbách Kanadskej a Americkej vlajky, potom svoje farby menia. Sme radi, že sme sa trocha zdržali a nakoniec ich vidíme aj takto.

Horseshoe Falls v plnej kráse

Stratení v Toronte

Cesta späť do Toronta ubehne už podstatne rýchlejšie aj napriek tomu, že sa nám podarí zle odbočiť a chvíľu ideme zlým smerom. V Toronte máme vyhliadnutých pár miest, no po príchode k prvému zisťujeme, že pohyb po meste nebude taký jednoduchý ako sme si mysleli. Chceli sme si odfotiť výhľad na nočné mesto, no na mieste kam prichádzame je veľká párty, plno ľudí a nie je ani kde zaparkovať. Otočíme to teda do mesta.

Máme vyhliadnuté aj nejaké lacné parkoviská, no ani podľa navigácie ich nie je jednoduché nájsť. Ideme po moste a zrazu navigácia hlási odbočte vpravo, a to teda nepôjde. Pod mostom vedie totiž ďalšia cesta a navigácia si myslí, že sme na tej dolnej. Parkujeme nakoniec na celkom drahom parkovisku v jednom z hotelov v centre.

Trocha sa prechádzame uličkami a fotíme pri vysvietenom nápise Toronto. Je piatková noc, a tak je mesto neskutočne plné ľudí a áut. Navyše je dosť zima, a tak sa po pár hodinách rozhodneme vrátiť na letisko. Bez problémov vraciame auto a noc už trávime na letisku a nevieme sa dočkať odletu na Kubu.

Toronto Sign

Niagarské vodopády boli posledné z troch veľkých vodopádov, ktoré sa nám podarilo navštíviť, keďže už predtým sme mali možnosť pozrieť sa na Viktóriine vodopády na hraniciach Zambie a Zimbabwe a vodopády Iguazú na hraniciach Argentíny a Brazílie. Ich návšteva nám vyšla ideálne, keďže sme nemuseli letieť do Kanady vyslovene kvôli vodopádom, no mali sme to len ako zastávku cestou na Kubu. A ten jeden deň na ich návštevu úplne stačí. Vodopády sa nám páčili a výhodou bola aj návšteva v netradičný čas, kedy tam neboli davy ľudí. No Iguazú a Viktóriine vodopády mali predsa len niečo navrch a boli o čosi krajšie.