Nový Zéland: Putangirua Pinnacles a zelený juh Severného Ostrova

Po hmlistom a daždivom dni v Národnom parku Tongariro, sa presúvame na juh Severného Ostrova do Wellingtonu. Od Národného Parku Tongariro až na juh síce nie sú žiadne svetoznáme atrakcie, zato sa tu rozprestiera malebná krajina, plná zelených kopčekov, na ktorých sa pasú tisíce oviec a zopár ďalších zaujímavých miest, ktoré stoja za návštevu.

Z Ohakune smerujeme na juh približne 80 km k dedinke Mangaweka, pri ktorej máme rezervované dnešné ubytovanie v Flathills Cafe and Tourist Park. Dnes máme najkrajšie ubytovanie z celej cesty. Veľmi pekné chatky, pri ktorých je aj pekne upravené okolie. Jazierka, bludisko a malá "ZOO", v ktorej sú poníky, ovce aj lamy. Nachádza sa tu aj reštaurácia, kde je možné ochutnať napríklad jahňací burger.

Zaujímavé chatky  - naše najkrajšie ubytovanie z Nového Zélandu

Po ubytovaní sa ideme ešte prejsť po okolí. Neďaleko sa nachádza Mangaweka Scenic Reserve, cez ktorú sa krúti a vinie rieka Rangitikei, obkolesená strmými bielymi útesmi Papa Cliffs a zelenými kopčekmi. Napriek tomu, že tu nie je nič špeciálne veľmi sa nám tu páči.

Všade v okolí sú veľmi pekné výhľady na zelené kopčeky, na ktorých sa naháňajú ovce. Prechádzame cez most ponad rieku Rangitikei a po serpentínach sa vyvezieme hore na kopec, skadiaľ pekne vidno údolie pod nami, naľavo od nás strmé zrázy Papa Cliffs  a doďaleka menšie či väčšie zelené kopce.

Výhľad na Papa Cliffs a údolie Rangitikei River

Niektoré ovce nám aj zapózovali na fotku

Iné oddychovali v tráve

Okolie je absolútne neturistické, a okrem nás a pár farmárov tu nie je absolútne nikto. Možno aj preto sa nám tu tak páči. Mohli by sme ešte pokračovať ďalej po Otara Road alebo bočnej Peka Road, ktorá vedie k Whitecliff boulders, obrovským bielym balvanom, no už slnko je už nízko nad oblohou, a tak sa s množstvom zastávok na fotenie vraciame pomaly späť do nášho kempu.

Zaujímavé jazero zarastené červenými riasami

Pukaha National Wildlife Centre

Posledný deň sa prebúdzame do zamračeného počasia. Po raňajkách naberáme smer Wellington,  ale nejdeme cestou č.1 ako keď sme prvý deň išli na sever. Chceli by sme vidieť vtáka Kiwi aj naživo, nielen na dopravnej značke, a tak plánujeme navštíviť Pukaha National Wildlife Centre, kde by to malo byť možné. Musíme sa teda dostať na cestu č. 2, no cestu nám predĺžia dve uzavreté cesty a obchádzky. Našťastie to nie je veľké zdržanie a do Pukaha National Wildlife Centre prichádzame okolo desiatej ráno.

Po ceste vidíme aj takéto zaujímavosti

Hlavným cieľom centra je napomôcť obnoveniu počtov ohrozených zvierat, hlavne vtákov, ale napríklad aj plazov. Zvieratká v centre rozmnožujú a starajú sa aj o poranené zvieratká a následne ich vypúšťajú späť do okolitej prírody.

Jeden z mnohých druhov papagájov

Dajú sa tu zaplatiť rôzne prehliadky so sprievodcom a v určitých hodinách môžete sledovať aj kŕmenie zvierat. My kupujeme za 20 novozélandských dolárov len obyčajné vstupné a park si prechádzame sami. Nie je to tu nejako veľké a za niečo viacej ako hodinku prechádzame celý park.

Vidieť tu môžete viacero druhov rôznych vtákov, jašterov alebo rýb. Zaujímavé sú všelijaké druhy papagájov ako Kaka alebo Takahe. Nás však zaujíma hlavne Kiwi. Majú tu dva druhy: klasického hnedého Kiwi a vzácneho bieleho Kiwiho menom Manukura.  Manukura je jedným z troch kiwi, koré sa narodili tu v parku. Kým jeho súrodenci Mauriora a Mapuna, boli už vypustené do prírody, Manukura zatiaľ obývateľom parku Pukaha.

Ďalší z obyvateľov centra

Čo nás ale trocha sklame, že vo výbehu, kde sú kiwi, je takmer úplná tma. Je to hlavne preto, že Kiwi je aktívny najmä v noci a cez deň spí v úkryte. Aby ho teda bolo možné aspoň trochu vidieť, tak to spravili takto a v podstate im zamenili deň s nocou. Nakoniec teda vidíme aj bieleho aj hnedého, no nepodarí sa nám ho v tej tme odfotiť, čo nás trocha mrzí, ale chápeme, že je to nevyhnutné.

Manukura sa stala veľmi obľúbená na celom Zélande a môžete ju dokonca sledovať aj na Facebooku: https://www.facebook.com/ManukuraWhiteKiwi

Putangirua Pinnacles

Ešte nie sme úplne rozhodnutí, ako strávime naše posledné poobede na Novom Zélande. Uvažujeme, či pôjdeme do Wellingtonu a pozrieme si mesto alebo odbočíme k Putangirua Pinnacles, obrovským skalným pilierom. V najbližšom mestečku zastavíme  na obed a rozhodujeme sa, že nakoniec pôjdeme pozrieť aj k Putangirua Pinnacles. Na Wellington nám možno ostane trochu času večer.

Putangirua Pinnacles sú geologické formácie na juhu Severného ostrova Nového Zélandu v pohorí Aorangi Ranges, ktoré vznikali niekoľko miliónov rokov eróziou. Voda a vietor pomaly odvetrávali mäkký sediment, no na niektorých miestach bol chránený „čiapočkou“ z tvrdej skaly, a tak na týchto miestach zostali tieto zvláštne piliere, ktoré vyzerajú tak trochu ako z marsu.

Putangirua Pinnacles

Hneď ako odbočíme smerom k Pinnacles pri mestečku Featherstone, počet áut na ceste rapídne klesá, no dosť sa zdvihne vietor a celou cestou trocha popŕcha. Veľmi sa teda po ceste ani nezastavujeme.

Na začiatku túry je celkom veľké parkovisko, parkujeme auto a hneď sa vydávame aj na túru. Okrem nás tu stoja len asi štyri autá, teda ľudí tu veľa nebude. Túra zaberie tak dve až štyri hodinky, záleží ktorou trasou pôjdete a čo všetko chcete vidieť. My si vyberieme okružnú trasu, ktorá má približne 7 km. Cestou tam pôjdeme vrchom k vyhliadke a naspäť spodkom po koryte rieky.

Zo začiatku ideme akoby po koryte malého potôčika, no nie je potrebné vôbec ísť po vode. Našťastie tu aspoň vôbec nefúka.  Potom odbáčame doľava na Pinnacles lookout a chodník začína naberať stúpanie. Po pár minútach začína pršať, obliekame teda pršiplášte a zrýchľujeme tempo, no i tak sa nám zdá, že nám cesta nejako dlho trvá. Po trištvrte hodine stúpania nakoniec prichádzame na vyhliadku.

Putangirua Pinnacles zblízka

Až na ten dážď, ktorý nás stále sprevádza sú výhľady pekné. Skalné útvary sú obrovské a sú ich tu snáď stovky. Ak ste fanúšikom Pána Prsteňov, tak Vám určite neuniklo, že Putangirua Pinnacles si zahrali aj vo filme Návrat Kráľa, kedy sa Aragorn, Legolas  a Gimli vydali cestou pomedzi Putangirua Pinnacles, aby našli Armádu mŕtvych.

Naspäť to berieme zasa druhou stranou tohto okruhu, ktorý zase klesá naspäť do údolia. Po cca pätnástich minútach je odbočka priamo k Pinnacles, teda môžete sa prejsť priamo pomedzi ne. Pozor si treba dávať hlavne pri silnejšom vetre a daždi, kedy môžu padať z týchto útvarov skaly.

Pohľad z dola je tiež zaujímavý

Na parkovisko prichádzame takmer úplne premočení. Pri tej chôdzi ani pršiplášte veľmi nepomohli. Nevadí v aute sa prezliekame do suchých vecí a mierime do Wellingtonu.

Cestou sa rozprší ešte viacej a do Wellingtonu prichádzame v poriadnom lejaku. Ideme sa preto rovno ubytovať na hostel. Večer sa len prejdeme po okolí, dáme si večeru a ideme naspäť na hostel sušiť a baliť veci. Odlietame skoro ráno a teda hostel opúšťame už pred štvrtou.

Odvážame všetky veci na letisko a ja idem potom vrátiť auto do požičovne, ktorá je trocha ďalej. Peši sa potom vrátim späť na letisko. O niečo viac ako hodinu už odlietame smer Sydney a po Sydney nás čaká ešte niekoľkohodinová cesta domov na Slovensko.

Čo ešte vidieť na juhu Severného Ostrova

Juh Severného ostrova Nového Zélandu ponúka ešte kopu zaujímavých miest, problém je že k niektorým vedie dosť dlhá odbočka z hlavnej trasy, a tak možno práve kvôli tomu nie sú tak veľmi navštevované.

Medzi ne patria napríklad majáky na Castlepoint a Cape Palliser. My sme uvažovali nad návštevou oboch. Napokon pre krátkosť času sme ich nestihli navštíviť, ale určite by stáli za to. Na maják pri Castlepoint sa dostanete približne 60 kilometrov dlhou odbočkou z Mastertonu, kým maják Cape Palliser sa nachádza neďaleko Pinnacles a od polky novembra do polky januára tu môžete vidieť aj tulene.

Zaujímavosťou môže byť aj visutý most pri Waiohine Gorge, ktorý sa nachádza neďaleko mestečka Carterton, avšak dostanete sa sem len po štrkovej ceste. V okolí sú rôzne možnosti kratších či dlhších túr.