



Qassiarsuk je maličká dedinka v južnom Grónsku na brehu Tunulliarfik Fjordu. Dedinka sa nachádza päť kilometrov od Narsarsuaqu, a tak najjednoduchšie ako sa sem dostať je priletieť do Narsarsuaqu a odtiaľ sa presunúť loďou cez fjord. V dedinke žije trvale len okolo štyridsať obyvateľov, ktorí sa živia hlavne farmárčením. Je ale obľúbeným cieľom tých pár turistov, ktorí prichádzajú do Narsarsuaqu. Z Qassiaruku začína niekoľko zaujímavých túr, dajú sa tu chytať ryby a v okolí sa nachádza niekoľko fariem, kde sa dá aj ubytovať. Nachádza sa tu supermarket, malý kostolík, škola, dva hostely. Podobne ako v Igaliku je tu aj „Service room“, teda akási servisná miestnosť, v ktorej sa nachádza práčovňa, sprchy a toalety.
Smerová tabuľa hneď pri prístave v Qassiarsuku
Pekný kostolík v Qassiarsuku
Qassiarsuk je ale známy hlavne tým, že bol jedným z prvých miest, ktoré bolo v Grónsku obývané. Čoho dôkazom sú aj ruiny, ktoré sa v okolí dedinky nachádzajú. Prvý človek, ktorý sa doplavil a usídlil v Grónsku bol Viking Erik the Red v 10. storočí, ktorý sem doplával z Islandu. Priplával do dnešného Qassiarsuku a založil tu usadlosť Brattahlíð. Táto oblasť bola na grónske pomery veľmi úrodná a zelená, a tak tu mohli ostať a farmárčiť. Podľa niektorých výskumov syn Erika – Leif Eriksson bol prvý Európan, ktorý sa doplavil až do severnej Ameriky. Nad Qassiarsukom sa vypína aj socha Leifa Erikssona. Potomkovia Erika a Leifa tu žili až do 15. storočia, kedy vymreli alebo sa odsťahovali z Grónska.
V Qassiarsuku bola založená aj prvá moderná farma v Grónsku v roku 1924 a zaujímavé je, že kvôli ovciam Vás tu komáre nebudú otravovať.
Z obdobia Vikingov pochádzajú aj ruiny v okolí Qassiarsuku. Nájdeme tu zvyšky kostola, stajní, ale aj ďalších obytných budov. Zrekonštruovaný tu bol kostol Tjodhilde, pomenovaný podľa manželky Erika the Red, ktorý sa považuje za prvý kresťanský kostol v Grónsku a nájdeme tu aj repliku originálneho grónskeho domčeka: „longhouse“.
Socha Leifa Erikssona nad Qassiarsukom
Kostolík Tjodhilde
Replika pôvodného domčeka
I keď je to len malá dedinka, určite sa tu dá spraviť pekný program. Začať môžete prechádzkou po dedinke, vybehnúť na kopček k soche Leifa Ericssona, pokračovať návštevou všetkých ruín po okolí. Zastaviť sa môžete aj pri peknom kostolíku. Priamo z pobrežia fjordu môžete tiež chytať ryby.
Ruiny v okolí Qassiarsuku
Keď pobeháte všetko v dedinke, je čas vybrať sa ďalej. Z Qassiarsuku sa dá podniknúť niekoľko pekných túr.
Takto vyzerá cesta medzi Qassiarsukom a Tasiusaqom
Pekné výhľady na Tunulliarfik fjord
Qassiarsuk je len malá nenápadná dedinka s pár domčekmi
Príroda v okolí Qassiarsuku
Naša loď zakotví v prístave v Qassiarsuku kvôli meškaniu asi o štvrtej poobede. I keď to vypadalo, že už by sa mohlo vyčasiť, znova sa celkom silno rozprší. Chvíľu uvažujeme, či sa nejdeme opýtať do hostela, či nemajú voľné ubytovanie, no nakoniec sa rozhodujeme ísť rovno do Tasiusaqu. Cesta má približne 7 kilometrov, prvú polovičku stúpame a potom zasa klesáme. Počas celej cesty nám prší a ideme viac menej v hmle. Výhľady teda nie sú takmer žiadne. Cestou nestretávame ani jedno auto, akurát sa tu pasie množstvo oviec z okolitých fariem. Aj napriek počasiu a ťažkým ruksakom sa nám ide celkom dobre.
Medzi Qassiarsukom a Tasiusaqom
V diaľke už vidíme farmu a fjord Tasiusaq
Po približne hodinke a pol prichádzame do Tasiusaqu. Pôvodný plán bol kempovať, ale keďže celý čas ideme v daždi a aj do rána ma stále pršať, ideme sa spýtať do hostela či nemajú voľné miesto. Našťastie majú. Práve im odchádza skupina španielov, a tak môžeme mať celý hostel len pre seba. To nás celkom poteší, no majiteľ nám ešte vraví, že nemajú teplú vodu, tak ak by sme sa chceli osprchovať, môžeme sa spýtať na farme či nemajú voľné ubytovanie.
Domček na farme Tasiusaq, ktorý máme len pre seba
Zájdeme teda ešte za majiteľkou farmy. Vraví, že majú aj oni voľný celý dom. Ak teda chceme, môžeme prespať tam. Majú aj teplú vodu, tak berieme ten. Prejdeme kúsok za riečku a vchádzame do domu. Máme ho úplne celý pre seba. Vybaľujeme teda všetky veci, zapíname kúrenie a sušíme stan, oblečenie, topánky. Spravíme si teplý čaj a večeru a plánujeme ďalšie dni. Podvečer prichádza ešte majiteľka, tak jej platíme za ubytovanie a chvíľu sa rozprávame o živote v Grónsku. Majú asi 600 oviec, ktoré sa celé leto pasú po okolí a potom ich na koňoch a štvorkolkách zaháňajú späť na farmu. Sú štvrtá generácia, ktorá žije na tej farme a dom, kde spíme my, je po rodičoch jej manžela. Tí sa ale odsťahovali na starobu do Narsaqu. Majú tri deti a keďže tam škola nie je, chodia do školy do Qaqortoqu a potom do Kodane. Pýtame sa aj na ľadové medvede, či tu nežijú. Vraví, že nie. Ale potom spomenie, že pred týždňom jedného videli v Igaliku, odkiaľ sme prišli. My sme tam našťastie žiadneho nestretli, skôr si myslím, že nás chcela iba trocha „postrašiť“, ale žiadny medveď tam nebol. Potom už len zaliezame do postelí.
Rozkvitnuté kvety spestrujú sychravé počasie
Celú noc leje ako z krhly. Ráno sme aj radi, že sme spali v teplom suchom dome a nie vonku. Zlá správa je, že dnes má pršať ešte celý deň. Dobrá je tá, že je posledný deň, čo má byť zlé počasie a od zajtra už má byť znova pekne slnečno. Ten jeden deň už nejako prežijeme.
Tento deň máme najhoršie počasie, výhľady sú niekedy takéto
Spravíme si raňajky a do termosiek pripravíme aj obed, aby sme sa už potom nemuseli zdržiavať s varením. Pobalíme všetky veci a vyrážame. Najprv ideme k Tasiusaq fjordu. Od farmy je to len niečo viac ako kilometer. Pri fjorde si užívame výhľady na ľadové kryhy, prejdeme sa okolo fjordu a chytáme ryby. V pláne bolo pôvodne ísť k údoliu Qorlortup itinnera a tadiaľ sa vrátiť do Qassiarsuku, ale keďže počasie je aké je, rozhodujeme sa vrátiť priamo do Qassiarsuku.
Výhľady na Tasiusaq fjord a plávajúce kryhy
Cesta späť je znova úplne v pohode. Aj v zlom počasí je to celkom príjemná túra. Akurát hmla je trochu väčšia ako bola včera, no nevadí. Času máme dosť, a tak si dnes dávame pomenšie tempo a po asi dvoch hodinách prichádzame do Qassiarsuku. Najprv rýchlo zbehneme ešte do obchodu. Otvorený je len do jednej, a to stíhame len tak tak. Potom si dáme pripravený obed. Poobedie už trávime len v Qassiarsuku. Zájdeme do servisnej miestnosti, kde sa chvíľu sušíme. Prejdeme si dedinku, vybehneme k soche Leifa Erikssona a chytáme ryby, nájdeme si dobré miesto pre stan s výhľadom na fjord. Večer už len spravíme večeru a za kvapkania dažďa na náš stan zaliezame do spacákov.
Naše miesto na stan s výhľadom na Tunulliarfik fjord
Predpovede vychádzajú a ráno je síce ešte zamračené, ale už sa začína vyčasovať. Rýchlo varíme raňajky aj obed. Dnes máme poobede o tretej dohodnutý transfer do Narsarsaqu, dovtedy je ale ešte dosť času na túru. Stan nechávame s vecami tu a balíme len to, čo potrebujeme na jeden deň. Vyrážame popri fjorde smerom k jeho koncu. Hneď za Qassiarsukom zbadáme pri ceste polárnu líšku. Druhá, ktorú vidíme. Tá prvá bola v Tasermiut Fjorde.
Polárna líška vedľa cesty
Na konci fjordu, kam smerujeme, ešte prší
Prichádzame až k rieke, ktorá sa z ľavej strany vlieva do fjordu. Potom odbáčame do údolia popri rieke. Ideme chvíľu popri nej až k vodopádom a tu si užívame perfektnú rybačku a sledujeme sivone ako vyskakujú hore vodopádom. Kým pri Qassiarsuku kempujeme iba my, tu kde sa vlieva rieka do fjordu sú asi tri stany.
Trávime tu hodnú chvíľu, čas ale celkom rýchlo beží a my sa pomaly musíme vrátiť späť. Po odšlapaných 16 kilometroch prichádzame okolo druhej do Qassiarsuku. Stan konečne vyschol, tak balíme všetky veci a ideme do prístavu.
Malé vodopády na riečke sú plné rýb
Rieka vlievajúca sa do fjordu
Aj táto loď rovnako ako tá predošlá asi hodinu mešká, no našťastie nás tam nenechá. Už sa úplne vyčasilo a nad nami je úplne modrá obloha bez obláčika. Posledné dni teda budeme môcť naplno využiť. Z prístavu v Narsarsaqu nás ešte dodávkou odvážajú k letisku. My dnes už len zájdeme ďalej za Narsarsuaq a nájdeme príjemné miesto na stanovanie na posledné dve noci.
Konečne máme znova pekné počasie