Grónsko: Daždivé dni v Igaliku

Igaliku patrí medzi najmenšie trvalo osídlené usadlosti v Grónsku. Trvalo tu žije iba do 30 obyvateľov, ktorí sa živia primárne farmárstvom a chovom oviec. Táto malá dedinka je tiež obľúbenou medzi turistami. Niet sa čo čudovať, leží v idylickom prostredí na brehoch fjordu obklopená vysokými horami a krásnou prírodou. Igaliku je ďalšou našou zastávkou na ceste po južnom Grónsku. Poďme sa teda pozrieť na to, čo v Igaliku nájdete, čo sa tu dá podniknúť a čo všetko sme tu stihli my.

 

 

Prvé výhľady na Igaliku, keď prichádzame

 

 

Ako sa dostať do Igaliku?

Igaliku sa skladá len z pár domčekov, a tak tu nenájdete žiadne letisko a nelieta tu pravidelne ani helikoptéra. Najbližšie veľké letisko je v neďalekom Narsarsuaqu a jedinou možnosťou ako sa do Igaliku dostať je loďou. Lodné linky z Narsarsuaqu, ale napríklad aj Narsaqu a Qassiarsuku, prevádzkuje spoločnosť Blue Ice Explorer. Keďže sa ale Igaliku nenachádza pri Eriks Fjorde ale pri Igaliku Fjorde, lode kotvia v prístave Itilleq. Tento prístav je vzdialený necelých päť kilometrov od Igaliku. Medzi prístavom a Igaliku ide ale iba prašná cesta. Z prístavu Blue Ice Explorer tiež zabezpečuje prepravu batožiny alebo aj osôb, buď terénnymi vozidlami alebo štvorkolkami. Táto služba je ale samozrejme za poplatok. Okrem tejto možnosti môžete túto cestu absolvovať pešo.

 

Cestou medzi Itilleqom a Igaliku míňame aj nejaké farmy

 

Ale máme aj takéto výhľady

 

Čo všetko v Igaliku nájdete?

V Igaliku je len pár domčekov, no na to, že je to tak malá dedinka, je tu celkom dosť ubytovacích možností. Asi to bude tým, že je celkom obľúbená medzi turistami. Nájdete tu luxusný hotel – Igaliku Country Hotel, viacero chatiek a aj hostel. Tiež tu môžete, ako kdekoľvek inde v Grónsku, kempovať.

Nenachádza sa tu žiadna banka ani bankomat. Je tu jeden obchod, ktorý je síce malý, no kúpite v ňom všetko podstatné, čo by ste potrebovali. Otváracia doba v čase našej návštevy je ale len dve hodiny denne v pracovné dni, od desiatej do dvanástej do obeda. Na to si treba dať pozor. Bez problémov v obchode ale platíme aj platobnou kartou.

 

Keď sa trocha vyčasí, ukážu sa aj hory v okolí

 

V hoteli sa nachádza aj reštaurácia. Môžete si tam zájsť sadnúť na pohár vínka, pivko alebo kávu. Ak by ste chceli obed alebo večeru, treba si ju objednať v predstihu do desiatej doobeda v deň, keď chcete jedlo. Treba ale rátať, že to nie je lacná reštaurácia. Cena večere začína na 80 eurách pre dve osoby, malé grónske pivko vyjde na 6 eur a fľaša vína začína na 40-tich eurách.

 

Koniec fjordu za Igaliku, kam sa vlieva rieka. Okolo rieky ide turistický chodník k jazeru a na Plateau

 

V riečke chytáme chvíľu aj ryby, ale potom ideme radšej na túru

 

Okrem toho sa v Igaliku nachádza ešte aj tzv. „Service room“, teda akási servisná miestnosť. V tejto miestnosti sa nachádza kuchyňa, práčovňa, sprchy a toalety. Primárne je určená pre miestnych, ktorí nemajú v dome vodu alebo elektriku, no aj turisti môžu využívať toaletu a sprchy. Je to ideálne, keď v Igaliku kempujete. My párkrát okrem sprchy a toalety využijeme aj kanvicu v kuchyni a nie je to problém. Väčšinou v tejto miestnosti nikto nie je, ale udržiava sa to tu veľmi čisté.

 

Výhľady okolo Igaliku

 

Presúvame sa z Narsaqu cez Itilleq do Igaliku

My prichádzame do Igaliku z Narsaqu. Cesta loďou trvá približne štyridsať minút a my vystupujeme v prístave Itilleq. Hádžeme batohy so všetkými našimi vecami na chrbát a za stáleho mrholenia ideme pešo do Igaliku.  Celý čas ideme po prašnej ceste. Nie je to ťažká cesta a nám trvá len trocha viac ako hodinku a prichádzame do Igaliku. Keďže stále trocha popŕcha, ideme hneď pohľadať dobré miesto na stan. Najlepšie sa nám zdá pod dedinou pri fjorde. Odkiaľ to nemáme ďaleko ani do servisnej miestnosti. Postavíme stan a dávame si obed, kým sa trocha umúdri počasie a prestane pršať.

 

Takto kempujeme v Igaliku

 

Čo všetko v Igaliku vidieť a čo všetko sme stihli my?

Celé poobedie sa nám v stane vylihovať nechce, a tak sa ideme aspoň trocha prejsť po dedinke, ktorú tvorí pár farebných domčekov. V Igaliku sa nachádzajú aj ruiny Gardar pochádzajúce z 12. storočia. Gardar, ktoré bolo v tomto čase sídlom biskupa. Dnes je Gardar zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO a nájdeme tu pár ruín katedrály a z ďalších budov z tohto obdobia.

Kúsok za dedinou je malé jazierko, vyberieme sa teda pozrieť tam. Nič extra zaujímavé to ale nie je a od jazera ideme ešte pozrieť k fjordu. Tu skúšame chytať ryby, ale nič sa nám chytiť nepodarí. Po chvíli sa zasa rozprší, a tak sa ideme skryť do stanu. Z Igaliku sú aj veľmi pekné výhľady na okolité hory, no my nič nevidíme keďže je stále zamračené a oblaky sú veľmi nízko. Podvečer začína silno pršať, v stane si spravíme večeru a ideme spať.

 

Z kopcov ukrytých v oblakoch stekajú vodopády

 

Celú noc asi bez prestávky leje. Náš stan to našťastie vydrží a všetko máme suché. I keď v noci som sa trocha obával či nám nenatečie. Výhodou bol výber miesta pre stan. Máme ho na mieste, kde sa nezadrží voda. Okolo je takmer všetko úplne podmočené.  Ďalší deň to ale tiež s počasím nevyzerá ružovo.  Ráno stále leje. Mali sme na pláne turistiku, no upravujeme program a ostávame v stane. Pred desiatou si zájdeme dohodnúť do reštaurácie večeru. Zastavíme sa ešte pozrieť do obchodu, kúpime nejaké ovocie a keďže stále leje vraciame sa do stanu a robíme si obed.

 

Jazero cestou na Plateau je celkom plytké

 

Túra na náhornú plošinu - Plateau

O jednej poobede konečne prestáva pršať. Rýchlo sa obliekame, balíme veci na turistiku a vyrážame. Úplne jasný cieľ nemáme. O šiestej máme dohodnutú večeru, ale ak znova začne pršať, otočíme to skôr. Ideme chodníkom, ktorý ide na náhornú plošinu Plateau. Prechádza popri fjorde až na jeho koniec, kde sa do fjordu vlieva riečka. Pri rieke skúsime asi na päť minút ryby, no síce je zamračené, vyzerá, že by už pršať nemalo. Kašleme teda na ryby a ideme popri rieke až k jazeru, z ktorého vyteká. Ponad nás ide aj prašná cesta, ktorou by sa dalo tiež ísť, no nám sa ide lepšie chodníkom.

Okolie jazera ponúka pekné výhľady. Na druhej strane vidieť vodopád. V jazere je celkom malá voda a my pomaly ideme okolo neho až prichádzame na miesto, kde odbáča chodník na Plateau. Plateau je akási náhorná plošina. Dá sa vyjsť na vrchol a po nej prejsť na vyhliadku k druhému fjordu, odkiaľ sú veľmi pekné výhľady na celý fjord a ľadovec na jeho konci.

 

Výhľad z vrcholu späť na jazero

 

Rozhodujeme sa, že vybehneme ešte aspoň na vrchol na Plateau. Na vrchol je to asi dvesto výškových metrov, no vybehneme to behom pár minút. Aby sme stihli večeru, nemáme už veľa času, ale rozhodujeme sa, že to dáme až k vyhliadke, keď sme už tu hore. Nie je to úplne blízko, ale po vrchole sa ide veľmi dobre. Aj oblaky sa trocha zdvihnú, tak vidíme aj fjord a v diaľke ľadovec. Na vrchole Plateau je veľa jazier a veľmi pekné okolie, i keď vrcholky hôr nevidíme. V túre sa dá ešte pokračovať viacerými smermi:

• môžete zísť dole k fjordu kde je aj miesto na kempovanie (potom vás tam Blue Ice Explorer vie aj vyzdvihnúť loďkou)
• dá sa pokračovať v túre na horu Illerfissalik, ktorá má ale výšku 1,752 m a je to ťažká, neznačená túra, ktorá si vyžaduje dobrú orientáciu v horách a dobré počasie. Z Igaliku je to túra ktorá má 30 kilometrov spiatočne. Z Plateau je to približne 14 kilometrov spiatočne.
• môžete pokračovať okružnou túrou po Plateau a vrátiť sa k jazeru z druhej strany a potom pokračovať späť do Igaliku. Toto je rovnako jednoduchá túra ako z Igaliku sem, je to ale asi o kilometer dlhšie
• poslednou možnosťou je vrátiť sa späť tak, ako ste prišli.

 

Na vrchole Plateau je celkom veľa rôzne veľkých jazier

 

Výhľad z Plateau na plávajúce ľadovce do susedného fjordu

 

V pozadí sa nachádza aj Grónsky ľadovec

 

My sa vraciame späť tak ako sme prišli. A to kvôli tomu, že máme rezervovanú večeru, tak aby sme ju stihli. Keby sme ju nemali, pokračujeme po Plateau k jazeru z druhej strany. Trochu aj ľutujeme, že sme si tú večeru dali, mohli sme radšej byť dlhšie na túre.

Cestou sem sme stretli akurát dvoch rybárov pri jazere, cestou späť stretávame dve turistky, s ktorými prehodíme pár slov a ktoré idú tiež na Plateau. Cesta späť nám ubieha celkom rýchlo. Nakoniec prichádzame do Igaliku už o piatej. Túto 15 kilometrovú túru sme napokon prešli za štyri hodiny. Ideme si ešte zhodiť do stanu veci a potom na večeru. Potešilo nás, že aspoň na toto poobedie prestalo liať a stihli sme aspoň tuto túru. I keď sme toho plánovali viacej. Večer zasa začína popŕchať, a tak zaliezame do stanu, plánujeme ešte ďalšie dni a ideme spať.

 

Pekné výhľady na fjord pri Igaliku

 

Ďalšie túry, ktoré sa dajú podniknúť z Igaliku

Okrem týchto túr, sa dajú podniknúť aj ďalšie. Napríklad na opačnú stranu z Igaliku sa dá podniknúť túra k vodopádom. Tá sa dá podniknúť aj ako okružná a popri fjorde sa vrátiť potom späť do Igaliku. K vodopádom je to približne šesť kilometrov jednosmerne, okruh má okolo 12 kilometrov.

Rovnakým smerom ako k vodopádom sa dá ísť aj na horu Nuuluk, ktorá má výšku 823 m. Je to túra dlhá niečo viac ako šesť kilometrov jednosmerne, no musíte prekonať vyššie prevýšenie.

 

Túra na Plateau je celkom frekventovaná, a tak je aj celkom dobre značená, pri iných túrach s tým rátať veľmi netreba

 

Z Igaliku sa dá podniknúť aj diaľková túra do Qaqortoqu (dá sa podniknúť v oboch smeroch). Je to ale ťažká, asi 70 – 80 kilometrov dlhá túra. Záleží akou trasou pôjdete, ale najvyššie prevýšenia na tejto túre sú len do 500 výškových metrov, čo nie je veľa. Túra je zložitá v tom, že nie je vôbec značená, cestou nie sú žiadne chatky ani farmy. Musíte si teda všetku stravu a stan niesť so sebou, orientovať sa v divokej prírode a rátať s tým, že počas celej trasy nikoho nestretnete. Túra sa dá absolvovať za tri – štyri dni.

 

Ľadovce priplávali až k Igaliku

 

Na tretí deň opúšťame Igaliku

Poslednú noc v Igaliku nám našťastie už tak neleje ako noc predtým, no sem tam popŕcha. Do rána sa počasie nemení a ostáva také sychravé.  Loď do Qassiarsuku máme dohodnutú o druhej poobede, a tak sa pomaly zbalíme, prejdeme sa cez dedinku a ideme smerom do prístavu Itilleq. Máme to päť kilometrov a času máme dosť, tak ideme pomalým tempom. Cestou nám premenlivo prší/neprší. Keď prichádzame do prístavu, našťastie sa na chvíľu vyčasuje, zhadzujeme batohy a dávame si obed, ktorý sme si prichystali ešte ráno. Postupne prichádzajú ešte štyria ľudia, ktorí idú na rovnakú loď ako my. Loď nakoniec asi hodinu mešká a my za dažďa opúšťame Igaliku a pokračujeme v našej ceste.

 

Takto nejako vyzerá cesta medzi Itilleqom a Igaliku

 

Igaliku určite stojí za návštevu, je to malebná dedinka alebo skôr len usadlosť. Dá sa tam podniknúť viacero pekných túr a nebyť zlého počasia, ktoré sme tu vychytali, určite by sme absolvovali toho viacej.  Tým, že sme mali po celý čas zamračené, sme si bohužiaľ veľmi neužili výhľady na hory, ktoré sú v okolí Igaliku. O to máme väčší dôvod sa do Igaliku ešte niekedy vrátiť.

 

Posledné pohľady na Igaliku