Panama: ostrovný raj San Blas

San Blas je skupinka 365 ostrovčekov, ktoré ležia v Karibskom mori niekoľko kilometrov od pobrežia Panamy. Biele pláže, tyrkysové more, kokosové palmy, niektoré ostrovčeky sú skutočným rajom na zemi a miestom, ktoré nemôžete vynechať, pokiaľ budete v Paname.

Niektoré z ostrovov sú úplne neobývané a nájdete na nich len palmy a kokosy, iné sú zastavané domčekmi miestnych. Ďalšie ostrovy potom obýva len jedna alebo dve rodiny, ktoré ponúkajú ubytovanie v chatkách. Väčšina z ostrovčekov je  taká malá, že ich obídete za pár minút celé dookola. 

Súostrovie San Blas sa nachádza v teritóriu indiánov kmeňa Guna Yala. Táto autonómna oblasť sa tiahne v dĺžke asi 200 km popri pobreží Karibiku až po hranice s Kolumbiou a jej súčasťou je aj súostrovie San Blas. Indiáni z kmeňa Guna Yala majú svoje vlastné zákony, tradície aj jazyk. A táto oblasť je niečo ako štát v štáte, dokonca budete potrebovať aj pas pre vstup.

 

Jeden z neobývaných ostrovov San Blas

 

Ako sa dostať na San Blas

Dostať sa na ostrovčeky na vlastnú päsť nie je úplne jednoduché. Z Panama city je potrebné sa najskôr dostať do prístavu Carti, kam cesta trvá približne tri hodiny. Prvú hodinu idete po hlavnej ceste a asi dve hodiny po rozbitej ceste plnej dier, kde je ideálne mať väčšie SUVečko. Z prístavu potom ešte lodičkou trvá cesta na konkrétny ostrov od pol hodiny po vyše hodiny, záleží na ktorý ostrov sa vyberiete. Najjednoduchším spôsobom ako sa sem dostať je cez jednu z mnohých agentúr v Panama City. Agentúra vám zabezpečí vyzdvihnutie v hoteli v Panama City, odvoz džípom do prístavu, aj presun loďkou na ostrov. Na ostrove potom máte väčšinou v cene zahrnuté ubytovanie, stravu a jeden výlet na vedľajšie ostrovčeky.

 

Pohľad z diaľky na vedľajší ostrov

 

Agentúr, ktoré ponúkajú výlety na San Blas je celkom dosť, najznámejšia je určite San Blas Dreams, my sme si vybrali San Blas Frontera. Agentúru si vyberáme podľa ostrovov, ktoré ponúkajú, recenzií, a aj toho ako s nami komunikujú. Je dobré si poriadne preštudovať, ktorý ostrov si vyberiete, lebo niektoré sú viac zastavané a na niektorých je naozaj len pár chatiek a palmy.

Určite by sa to dalo spraviť aj na vlastnú päsť s tým, že si rezervujete ubytovanie napriamo, niektoré ubytovania dokonca nájdete aj na bookingu. Požičiate SUV a doveziete sa s ním do prístavu, ale bude to komplikovanejšie a asi ani úspora nebude veľmi veľká. 

 

Prístav, z ktorého vyplávajú loďky na San Blas

 

Koľko dní stráviť na San Blas?

San Blas môžete navštíviť v rámci jednodenného výletu, ale môžete na ostrovoch aj prespať. Najčastejšie sa chodí na ostrov na jednu alebo dve noci. Okrem toho agentúry ponúkajú aj možnosti tzv. island hoppingu, väčšinou na tri noci, v rámci ktorých spíte každú noc na inom ostrove. My sme sa rozhodli na ostrove stráviť dve noci. Záleží od toho koľko máte času, ale jednodenný výlet sa nám zdal príliš krátky, vzhľadom na to, že cesta tam trvá tri hodiny. Naopak viac ako dve noci by sme sa už na ostrove nudili.

Ak plánujete navštíviť Panamu aj susednú Kolumbiu, tak je to tiež výborná možnosť ako to spojiť aj s návštevou ostrovčekov San Blas. Niektoré agentúry organizujú cesty, ktoré začínajú v Panama City, budete sa plaviť pomedzi San Blas s niekoľkými zastávkami a nakoniec sa doplavíte do Kolumbie. Samozrejme môžete ísť aj opačne. Je to určite zaujímavá alternatíva k letenkám, ak plánujete navštíviť obe krajiny.

 

Náš ostrov - Tubasenika

 

Kedy navštíviť San Blas

Najlepšie obdobia na návštevu ostrovčekov San Blas je v suchom obdobím. Tak ako v celej Paname, trvá suché obdobie od decembra do apríla. Treba ale rátať, že napríklad február je najveternejší mesiac, takže počas neho môže nepríjemne fúkať a aj vlny môžu byť väčšie.

 

Koľko stojí návšteva San Blas

My sme si teda vybrali na návštevu ostrov Tubasenika cez agentúru San Blas Frontera. Komunikácia s agentúrou bola pri rezervácii dobrá a hneď nám odpísali na všetky otázky. Dokonca povedali, že nie je problém ani to, že nás cestou späť vyhodia na letisku. Medzi ostrovmi sme sa rozhodovali aj podľa toho aké chatky ponúkali za akú cenu. Ostrov Tubasenika ponúkal spoločné chatky pre viac osôb, súkromné chatky s pieskovou podlahou a súkromné chatky s drevenou podlahou. Samozrejme súkromné chatky s drevenou podlahou sú najdrahšie, ale nie každý ostrov ich ponúka. Niektoré ostrovy zase majú aj chatky postavené nad vodou. Nie sú to ale žiadne luxusné chatky ako poznáte z Maldív, ubytovanie je tu veľmi jednoduché. V chatke v podstate okrem postele nič nie je.

 

Chatky na ostrove Tubasenika

 

Na ostrove Tubasenika nás súkromná chatka s drevenou podlahou vyšla 490 usd pre dvoch na dve noci. V cene je ubytovanie, doprava na ostrov, jedlo a výlet. V cene ešte nie je 20 USD poplatok pre vstup na územie Guna Yala a 2 usd poplatok za prístav. Nič sme dopredu neplatili, všetko sme platili v hotovosti nášmu vodičovi v deň vyzdvihnutia. V cene taktiež nie sú zahrnuté žiadne alko ani nealko nápoje na ostrove, takže sa odporúča si sebou zobrať nápoje alebo si môžete za 2 usd na ostrove kúpiť vodu, pivo či kokos.

 

Naša cesta na San Blas

Naše vyzdvihnutie nebolo úplne bez problémov. Asi týždeň pred odchodom sme si cez mail potvrdili s agentúrou hotel, kde nás prídu vyzdvihnúť. Deň pred odchodom nám ešte písali z agentúry, aby sme im poslali telefónne číslo pre šoféra, bohužiaľ, email sme zbadali až večer, keď sme prileteli do Panamy. Každopádne ale šofér nám takmer pred polnocou ešte písal na whatsapp, že je všetko potvrdené a príde pre nás ráno o 4:45. Ráno sme teda vstali okolo štrvtej, zbalili sme si veci a zišli na recepciu, kde sme neboli jediní. Aj nejakí ďalší hostia čakali na vyzdvihnutie na San Blas. No kým po všetkých ostatných hostí už prišli, my sme o 5:20 ešte stále čakali na recepcii. Už sa nám to nezdalo, a tak sme zavolali cez whatsapp šoférovi, ktorý znel akoby sa práve zobudil, ale sľúbil, že za 15 minút bude u nás. Napokon dorazil asi 5:45, čiže o hodinu neskôr ako pôvodne mal. Keďže nehovoríme po španielsky, tak nevieme doteraz prečo meškal, ale je možné, že naozaj zaspal. Cestou ešte vyzdvihneme dve dievčatá zo Švajčiarska a ďalší pár z Mexika. Šofér sa cestou zrejme snažil dohnať časovú stratu, lebo uháňal ako blázon. Po asi hodine jazdy, prichádzame na benzínovú stanicu, ktorá sa nachádza pri odbočke, ktorá vedie do prístavu. Tu máme krátku prestávku, môžeme si ešte niečo dokúpiť alebo ísť na záchod. A takisto platíme za výlet.

 

Kolóna džípov vezúcich turistov do prístavu

 

Doteraz bola cesta dobrá, ale od tohto momentu je cesta rozbitá, plná dier, ale zase nie je oveľa horšia ako iné vedľajšie cesty v Paname. Nášmu šoférovi zdá sa, že diery ani zákruty veľmi neprekážajú a upaľuje ďalej. Po niečo vyše hodine doháňame kolónu áut. Tá sa vytvorila pred vstupom do územia indiánov. Na vstupe totiž každému kontrolujú pasy a treba zaplatiť poplatok 20 usd. Na to, ako niektoré cestovné agentúry propagujú, že San Blas nie sú veľmi turistické, tak tu nám to tak nepripadalo. V kolóne čakalo aspoň 50 áut a čakali sme tu hodnú chvíľu, kým sme sa dostali na rad. Od kontrolného bodu to potom do prístavu trvalo ešte približne ďalšiu pol hodinu.

 

Loďkou sa plavíme najskôr po rieke

 

V prístave k nám hneď prišiel ďalší pracovník a potvrdil si s nami na ktorý ostrov ideme a akú chatku máme zajednanú. Upozornil nás, že v loďke to bude špliechať a všetko čo chceme aby ostalo suché, aby sme zbalili do ruksakov. Vtedy sme ešte netušili, že to bude až také zlé. Ale pre istotu sme si všetky veci zbalili. Ukázali nám na ktorú loďku máme nasadnúť a batohy sme pohádzali dopredu. Tie zakryli veľkým igelitom, aby ostali suché.

Pár minút sa plavíme najskôr po rieke, potom vchádzame do mora, kde je všade okolo vyplavených veľa stromov. Najskôr je plavba pokojná. Po pár minútach to ale začne. Vlny na nás začnú riadne striekať. Je to ako keby sme sa sprchovali. Sme mokrí od hlavy po päty. Keby sme to vedeli, tak si rovno oblečieme len plavky. Cestou nám ešte aj dvakrát dojde benzín, takže kapitán musí prepumpovať benzín z bandasky.

 

Pomedzi tieto drevá bola ešte plavba pokojná

 

Cesta loďou na ostrov nám trvá skoro hodinu. Po príchode na ostrov nám najskôr všetko povysvetľujú ako čo funguje a potom nám pridelia chatky. Bohužiaľ presne naša ešte nie je pripravená, takže zatiaľ dostávame aspoň náhradnú, kde sa môžeme prezliecť.

 

Ako to vyzerá na ostrove Tubasenika?

Celý náš ostrov  má obvod len okolo 450 metrov a dá sa obísť za približne 6 minút. Ostrov je rozdelený na dva rezorty. V našej časti sa nachádza možno 15 chatiek, jedáleň, v ktorej sa podávajú raňajky, obedy a večere, malý „obchod“, kde sa dajú kúpiť nápoje, toalety a sprchy a prístrešok, kde sa dá večer sadnúť a nabiť si mobily.

 

Najkrajšia pláž na ostrove

 

Pôvodne sme čakali, že na ostrove nebude ani elektrina ani signál. Nakoniec to ale nebolo až tak mimo civilizácie ako sme si mysleli. Signál tu bol bez problémov, ak by ste si kúpili miestnu SIMku, tak máte aj internet. Elektrinu vyrábali cez generátor a púšťali ju každý večer asi na tri hodiny, no svetlá na ostrove svietili celú noc. Rovnako aj na susedných ostrovoch, sme celú noc videli, že svietia svetlá. Aj všetci miestni indiáni stále chodili so smartfónom a telefonovali. Ostrov bol aj dosť zastavaný chatkami. Čakali sme, že tých chatiek bude len pár a na ďalšej časti ostrova budú len palmy a piesok. No chatky boli na celom ostrove.

 

Táto časť ostrova patrila druhému rezortu

 

Na jednej strane sa nachádza krásna pláž s pozvoľným vstupom do mora. Celkovo na ostrove dosť fúkalo, ale pláž sa nachádza v závetrí, takže to bolo super. Z ostatných strán obklopovali ostrov skôr skaly, ktoré ale ponúkali dobré možnosti na šnorchlovanie, len sme si museli dávať pozor pri odlive.

Raňajky, obedy, večere alebo výlety vždy oznamovali trúbením na veľkú mušľu.

 

Výlet na okolité ostrovčeky

Každý deň poobede o jednej sa organizoval výlet na ďalšie ostrovy. Jeho začiatok sa tiež oznamoval trúbením na mušľu. Pri výlete sme už boli oveľa lepšie pripravení na plavbu loďkou ako cestou na ostrov. Na sebe sme mali len plavky a mobily a uterák sme si dali do nepremokavého vrecka. Na oči sme si založili potápačské okuliare, takže nám ani nevadilo, že voda nám striekala do očí. Samozrejme, keď sme nastupovali, všetci sa smiali, že ideme v okuliaroch. Po chvíli ich ale už mal na loďke nasadené každý, kto ich mal. Počas výletu sme navštívili dva ostrovy a plytčinu - sandbank.

 

Skupina rybičiek pri šnorchľovaní v plytčine

 

Prvou zastávkou bola práve plytčina alebo prírodný bazén Ucubsui ako to tu nazývajú miestni. Je to miesto, kde je uprostred mora plytčina, voda nám tu siahala tak maximálne po kolená. Podľa miestnych je tu takých miest na okolo hneď niekoľko. Je to výborné miesto nielen na fotenie, ale aj na šnorchlovanie. Pod vodou je tu potopených niekoľko kmeňov, okolo ktorých plávalo množstvo malých rybičiek. Ale okrem rybyčiek sme tu videli aj tri homáre, čo bolo super, lebo homáre sme ešte pod vodou nikdy nevideli. Zastávka na plytčine trvá asi hodinu, počas ktorej sa ešte šnorchlujeme a len tak sa kúpeme v priezračnej vode.

 

Neobývaný ostrov je krásny

 

Nastupujeme na loďku a presúvame sa ďalej na neobývaný ostrov. Teda nachádza sa tu jedna chatka, kde miestny predáva kokosy alebo vodu. Peniaze sme si ale zabudli zobrať so sebou, takže nič nekupujeme a ideme radšej preskúmať ostrov. Z jednej strany sa nachádza krásna zátoka, záveterná, takže tu nie sú vlny ani vietor. Po čase nás tu ale začnú hrýzť pieskové mušky, tak sa ideme pozrieť ešte na opačnú stranu. Aj tu je krásne more, len tu o dosť viac fúka. Nachádzame tu aj obrovské mušle, takéto sme videli naposledy na Kube.

 

Veľké mušle na ostrove

 

Na ostrove trávime asi hodinu. Je to dostatok času aj na okúpanie aj na preskúmanie ostrova. Po hodine nás zavolá kapitán a presúvame sa na ďalší ostrov. Tento je obývaný a turistický. Nie sú tu ale chatky. Ak sa chcete ubytovať na tomto ostrove, tak budete ubytovaní v stanoch. Je to taký podlhovastý ostrov a jeho šírka je len pár metrov. Je naozaj krásny, pláž na tomto ostrove je úžasná z každej strany. Hoci sú tu turisti, ostrov nie je nejaký preplnený. Ideme sa prejsť okolo ostrova, čo nám zaberie len pár minút. Na jeho konci je stroskotaná nejaká plachetnica. Znovu sa kúpeme a opaľujeme až nás príde vyzdvihnúť kapitán.

 

Stroskotaná loď pri ostrove Anmardub

 

Na druhej strane ostrova

 

Na náš ostrov sa vraciame asi o pol šiestej, našťastie máme už prichystanú chatku, takže sa ideme presťahovať, osprchovať sa a šup na večeru.

Jedlo na ostrove bolo viac menej dosť jednotvárne. Raňajky sme mali vždy rovnaké - akési langoše s vajíčkom a ovocím. Na obed a na večeru bola vyprážaná ryba. Nebolo to zlé, ale rybu mohli spraviť aj na iný spôsob namiesto vyprážania. Trikrát zo štyroch jedál sme dostali presne to isté.

 

Typické jedlo na San Blas

 

Na ďalší deň sme už na výlet nešli, ale celý deň sme relaxovali na našom ostrovčeku. Okrem relaxu tu veľa možností na trávenie času nie je. Celý deň sme sa kúpali, opaľovali a šnorchlovali. Ak teda neplánujete navštíviť viacero ostrovov, na ktorých aj prespíte, ideálne je tu prísť na jednu, maximálne dve noci. Veľmi si neviem predstaviť, tráviť tu napríklad týždeň.

 

Húf rybičiek pri našom ostrove

 

Ďalšia zaujímavá rybka

 

Okolo ostrova je pár pekných miest vhodných na šnorchlovanie a aj pár pekných rýb sme videli. Oproti Egyptu alebo Seychelám to samozrejme nie je nič extra, ale oplatilo sa vytiahnúť šnorchel. Samozrejme sme nevynechali ani možnosť dať si kokos.

 

Vedľajší ostrov

 

Posledný deň sme odchádzali z ostrova ráno o ôsmej. Na cestu sme sa zase pripravili a obliekli si len plavky a všetky ostatné veci sme si zbalili do tašiek. Znova sme si založili aj šnorchle, aby nám voda nestriekala priamo do očí. Najvtipnejšie bolo, že už prišiel so šnorchlom aj indián, ktorý riadil loďku a ukazoval, že to je veľmi dobrý nápad. Cesta nám trvala vyše hodiny, lebo sme ešte vyložili miestnych na inom ostrove. Na pevnine sme mali čas prezliecť sa a asi za pol hodinu nás vyzdvihol džíp, ktorý nás zobral späť do Panama City.

 

Tubasenika

 

Ostrovy San Blas určite stoja za návštevu a odporúčali by sme ich každému, kto cestuje do Panamy. Akurát sme boli trocha sklamaní z toho, že to nie je až tak mimo civilizácie ako sa prezentuje a je tam dostupný signál aj elektrika. Tiež strava bola sklamaním. Na to, že návšteva ostrovčekov je celkom drahá, mohli aspoň tú rybu pripraviť na iný spôsob.

Čo sa nám ešte dosť nepáčilo bolo to, že miestni všetko hádzali do mora. To, že tam hodili kokos je ešte v poriadku, však to je prírodné. Ale keď tam nahádzali plastové krabice od mlieka a ďalšie odpadky, sa nám už nepáčilo. Keď to potom aj nejaký turista vylovil, oni to tam hodili znova. Ak odpadky nehodili do mora, tak ich podpálili. Stalo sa nám teda, že sme ležali na pláži a oni tam na kope podpálili odpadky a všetok dym išiel rovno na pláž. Však my sme tam iba na pár dní, ale oni tam žijú celý život, tak nerozumieme prečo si to trocha nechránia, ale takto znečisťujú. Nabudúce by sme volili iný ostrov, aby sme spoznali, či to na všetkých funguje rovnako alebo je to na iných lepšie.