Čierna Hora – Podgorica a Budva

Čierna Hora, jedna z najmladších európskych krajín, sa v poslednom čase stáva čoraz obľúbenejšou destináciou na letnú dovolenku. Niet sa čo čudovať má pekné historické mestečká, prijateľné ceny, krásnu prírodu a asi 300 km pobrežia. Názov Čierna Hora je odvodený z hornatého terénu, pohoria tu tvoria až 60% rozlohy krajiny.

Mnohí sem chodia autom priamo zo Slovenska. No pre tých, čo nemajú vlastné auto, doteraz okrem autobusových zájazdov, nezostávalo veľa možností na návštevu Čiernej Hory. Preto aj nás Wizzair potešil, keď otvoril linku na trase Budapešť – Podgorica. A keďže sme mali v lete pár dní voľna, rozhodli sme sa ich využiť na návštevu Čiernej Hory a skombinovať ju aj s návštevou Albánska.

Zostaviť itinerár bolo pomerne ťažké, pretože sme nemali až tak veľa času a je tu toho veľa čo vidieť, ale zároveň sme si chceli trochu aj oddýchnuť pri mori. A tak sme sa nakoniec rozhodli pre jeden deň v hlavnom meste – Podgorici, tri dni v prímorskom mestečku Budva a potom ďalej pokračovať do Albánska. Ubytovanie sme si rezervovali dopredu v klasických apartmánoch, ktoré poznáme aj z Chorvátska.

Niekoľko dní pred naším odletom prichádzajú z Čiernej Hory správy o suchách a lesných požiaroch. Tak sa trochu obávame, že či sa dostaneme všade, kde chceme, ale nakoniec sa tieto obavy ukázali ako úplne zbytočné. V deň odletu sa presúvame na letisko v Budapešti. Ako sa dostať na letisko v Budapešti, sme spísali v predchádzajúcom článku. Odlietame načas a let prebieha bezproblémovo. Po asi hodinke už začíname pristávať na malom letisku v Podgorici a len z lietadla vidíme zopár dymiacich ohnísk.

Letisko Podgorica je veľmi špecifické tým, že sa priamo z neho nedá dostať verejnou dopravou do mesta. Spred letiska je možné zobrať si taxík, prípadne prímorské hotelové rezorty tu vyzdvihujú svojich klientov autobusmi. Letisko sa nachádza len približne 10 km od mesta, no taxík môže stáť aj okolo 15 eur. Keďže toľko sa nám nechcelo dávať, za pár kilometrov, vybrali sme sa peši, ignorujúc taxikárov smerom k hlavnej ceste. Po približne kilometri sa dostávame k mostu, pod ktorým je maličká vlaková stanica Aerodrom, skadiaľ odchádzajú vlaky na trase Bar-Podgorica niekoľkokrát denne. Presný poriadok si dá pozrieť na tejto stránke: http://www.zcg-prevoz.me/search

Keďže na vlak by sme museli čakať asi hodinu, pokračujeme ešte asi 500 metrov peši ku kruhovému objazdu na hlavnej ceste, kde zastavujú autobusy smerujúce do Podgorice, napríklad č.22. Žiadna zastávku tu síce nie je označená, ale zastaneme napravo od kruháča, čakáme asi 5 minút a po chvíľke prichádza autobus. Stačí zamávať a autobus nám zastane. Cena 1,20 eur, hneď lepšie ako taxík za 15 eur.

Autobus nás odvezie do Podgorice, vystupujeme v centre, kde ešte nakúpime niečo na raňajky a ideme hľadať naše ubytovanie, ktoré sa nachádza neďaleko vlakovej stanice. Ubytovanie je jednoduché v dome, kde na hornom podlaží je niekoľko apartmánov a dole bývajú domáci. Je tu aj pekná záhrada plná ovocia.

Keďže je už neskoro, dneska už len zaliehame do postelí a plánujeme program na ďalší deň.

Kiwi v záhrade nášho apartmánu

Podgorica

Ráno sa zobúdzame do teplého dňa, ortuť teplomera sa šplhá ku 30 stupňom. Dnes máme na pláne preskúmať Podgoricu a poobede sa presunúť do prímorského mestečka Budva.

O Podgorici sme počuli veľa názorov, podľa ktorých tu nič nie je a nemá cenu sa tu zdržiavať, no na pár hodín sa tu dá nájsť program.  Schádzame uličkou do starého mesta. Podgorica bola počas druhej svetovej vojny dosť zbombardovaná, a tak zo starého mesta tu nezostalo tak veľa ako v iných čiernohorských mestečkách. Zachovala sa tu hodinová veža Sahat Kula, ktorá pochádza z Ottomanských čias. Bola postavená v roku 1667 a dlho bola jedinými hodinami v meste. Bohužiaľ presne v čase návštevy sa veža rekonštruuje, a tak z nej veľa nevidíme.

Od hodinovej veže prechádzame uličkami k jednej z dvoch zachovaných mešít Starodoganjskej džamije. Je to len maličká mešita, odfotíme si ju a pokračujeme ďalej. Prichádzame na breh rieky, kde sa nachádza jedna z najstarších častí Podgorice. Nájdete tu rímske ruiny pochádzajúce z 5. storočia. Najslávnejšia pamiatka je asi Most Ribnica, po ktorom sa dá aj prejsť. Celé okolie je však neudržiavané a všade sú aj smeti. Napriek tomu sa tu oplatí pozrieť.

Maličká mešita v centre Podgorice

Most Ribnica

Ruiny na brehu rieky Morača

Prechádzame mostom na druhú stranu rieky, kde sa nachádza srbská ortodoxná katedrála Saborni Hram Hristovog Vaskrsenja. Tu stretávame prvé skupinky turistov, inak v celom meste sme ich videli len zopár. Katedrála je relatívne nová, po 10 rokoch stavby, bola dokončená v roku 1993.

Na tejto strane rieky sa nachádza aj pekný parčík, kde sa chvíľu prechádzame. Blíži sa čas obeda a je riadny úpek, a my sa vraciame cez peší most naspäť cez rieku a smerujeme ku autobusovej stanici, kde si sadáme do miestnej reštaurácie na obed.

Cathedral of the Resurrection of Christ

Z Podgorice do Budvy

Z Podgorice do Budvy odchádzajú autobusy približne každú pol hodinu. Lístok stojí okolo 5 eur a je ho možné kúpiť v automate alebo v okienku na stanici. Presný poriadok si je možné skontrolovať aj online na tejto stránke https://busticket4.me, kde sa dá lístok kúpiť aj online. Keďže ale autobusy tu chodia často, tak nie je potrebné si ho kupovať dopredu. V Čiernej Hore sa vždy platí ešte 1 euro ako vstup na stanicu, takže to si treba pripočítať k cene lístku. Budva je vzdialená od Podgorice približne 66 km a cesta trvá zhruba hodinu a dvadsať minút.

Cesta kľukatými cestami ubieha celkom pomaly. Po prechode cez hory sa nám naskytne ohromný výhľad na Budvu a celé pobrežie. Po serpentínach schádzame dole do Budvy a autobus nás vysadí na autobusovej stanici, našťastie to nemáme ďaleko k nášmu ďalšiemu apartmánu.

V okolí Budvy je niekoľko rôznych pláží. Ubytujeme sa a hneď ideme na najbližšiu pláž s výstižným názvom Slovenska plaža, ktorá je vzdialená len pár sto metrov. Pozdĺž pláže sa tiahne promenáda s reštauráciami, kaviarňami a obchodíkmi so suvenírmi. Čo nás však celkom nemilo prekvapí je celkom veľa ľudí na pláži. Je to tu úplne preplné. Väčšinu pláži tvoria lehátka, ale dajú sa tu nájsť úseky, kde sa dá zložiť na deke.

Vyberáme si teda takéto miesto, kde nie je až toľko ľudí a ideme sa kúpať. Nepríjemné je, že vo vode sem tam plávajú nejaké smeti. Do večera sa teda už len vyhrievame na slniečku a večer si sadáme do jednej z reštaurácii na promenáde.

Pláže v Budve sú kamienkové

Sveti Stefan

Na druhý deň sa vyberáme na pláž do neďalekého Sv. Stefana, ktorý je preslávený tým, že lehátka na pláži stoja aj 100 eur. Sveti Stefan je vlastne maličký ostrovček spojený s pevninou úzkym pásom. Na ostrove sa nachádza luxusný hotel Aman, kde jedna noc stojí okolo 700 eur. Vstup na ostrov je povolený iba pre hotelových hostí. Pokiaľ tu nie ste ubytovaní, tak sa na ostrov môžete dať buď tak, že si zaplatíte vstup (asi 25 eur) alebo si môžete rezervovať stôl v miestnej reštaurácii.

Autobusy spoločnosti Mediteran Express chodia z hlavnej cesty v Budve zhruba každých 20 minút na trase Budva – Sveti Stefan, lístok stojí len pár drobných a cesta tiež trvá približne 20 minút. Autobus nás vyloží na konečnej zastávke, na ceste nad Svetim Štefanom, odkiaľ je pekný výhľad na ostrov a pláž pod ním. Hneď si ho aj fotíme a schádzame dolu na pláž.

Sveti Stefan

Vlastne sú tu pláže dve. Pláž na napravo od ostrova je súkromná a patrí k hotelu Aman. Prístup sem majú iba hotelový hostia alebo tí, ktorí si kúpia lehátko a slnečník za 100 eur za deň. Pláž  na ľavej strane je verejná, a tak sem má každý prístup. Síce lehátka nie sú ani tu najlacnejšie, cena sa pohybuje od 15 eur v poslednom rade až po 50 eur v prvom rade, ale je tu priestor aj pre ľudí, ktorí sa chcú zložiť na dekách. A tak to robíme aj my. Páči sa nám tu. Je tu menej ľudí ako v Budve a aj voda je čistejšia. Trávime tu väčšinu dňa, na obed keď už máme slnka dosť sa schováme do blízkej reštaurácie, kde si dávame ľahký obed a ľadovú kávu.

Pláž, ktorá patrí k hotelu Aman

Cena za lehátka 100 eur

Poobede sa ideme ešte poprechádzať do parku Milocer, ktorý sa tiahne ďalej popri pobreží. Cestička vedie nad útesmi v tieni olivovníkov až ku ďalšej peknej pláži King’s beach a Vile Milocer, ktorá bola kedysi letným sídlom rodiny Karadjordjevic, ktorá bola vládnucou dynastiou v Srbsku v 19. Storočí. Dnes je pláž aj vila súčasťou hotela Aman.

Vila Miločer a King’s Beach

Podvečer sa presúvame naspäť do Budvy. Nevystupujeme však pri našom apartmáne, ale odvážame sa trochu ďalej, ideme preskúmať staré mesto.  Budva je jedno z najstarších miest na pobreží Jadranského mora a jeho staré mesto, ktoré sa rozkladá na malom polostrove je obklopené mestskými hradbami. Staré mesto tvoria úzke kamenné uličky, obchodíky so suvenírmi a kaviarničky. Staré mesto nie je veľmi veľké a dá sa prejsť aj za hodinku. Na najvyššom mieste sa nachádza Citadela -pevnosť, kde sa však platí malé vstupné. A je odtiaľto aj pekný výhľad na pláž a na ostrov Sv. Nikolu.

Napravo od starého mesta sa nachádza maličká, no o to rušnejšia pláž Ricardova Glava, kde to neustále žije. Naľavo sa zase nachádza prístav plný drahých jácht a rybárskych lodí. V meste sa ešte navečeriame a za západu slnka sa pomaly vraciame po promenáde do nášho apartmánu.

Kamenné uličky Starej Budvy

Hradby okolo Starého mesta

Výhľad zo Starého mesta na Budvu

Sveti Nikola

Ostrov Sveti Nikola alebo Havaj ako miestni nazývajú tento ostrov, leží približne 3 km od Budvy. Hoci od Havaja, má ďaleko, no zato sa tu nachádza veľmi pekná pláž.

Na ostrov je možné dostať sa loďou, ktorá premáva niekoľkokrát denne z pláže z Budvy. Spiatočný lístok stojí asi 3 eurá.

Ďalšou možnosťou je požičať si kajak alebo vodný bicykel a dopádlovať, respektíve dobicyklovať až sem. V náš tretí deň v Budve sme sa rozhodli práve pre možnosť požičať si kajak a navštíviť tento ostrovček.

Pohľad z ostrova Sveti Nikola na pevninu

Doobedie ešte trávime na pláži v Budve a poobede si už ideme po kajak, ktorý sa dá požičať buď na hodinu alebo na celý deň. Keďže nevieme koľko sa zdržíme v požičovni sa dohadujeme na hodine a keď budeme dlhšie, tak si doplatíme až sa vrátime. Berieme teda kajak a vydávame sa k ostrovu. Zo začiatku ani neveríme, že tam dôjdeme, pretože to vyzerá, že je celkom ďaleko, no nakoniec nám to celkom rýchlo ubehne a náš kajak kotvíme na pláži na ostrove.

Na ostrove je len pár ľudí, takže nie je problém si tu nájsť miesto na ležanie. A aj voda je čistučká. Pláž ako aj ostatné v okolí tvoria malé kamienky. Keby sme to mali zhodnotiť, tak táto pláž sa nám páčila asi najviac z tých, čo sme tu videli.

Chvíľu teda trávime na pláži a kúpeme sa a potom nasadáme naspäť do kajaku a plávame dokola ostrova. Na opačnej strane, kde je už otvorené more, sú už aj väčšie vlny, a tak sa obraciame a naberáme kurz späť ku pevnine. Tu sa ešte rozhodujeme nezaparkovať, ale vybrať sa ďalej pozdĺž pobrežia. Trasa je to pekná, no nemáme kde zaparkovať. Dostávame sa až k útesom, odkiaľ miestni mladíci skáču do vody. Keď už sme celkom unavení, tak sa pomaly vraciame na pláž, odkiaľ sme aj začínali. Vrátime kajak a sadáme si na poslednú večeru v Budve. Po večeri ešte kupujeme nejaké suveníry a vraciame sa na izbu.

Pláž na ostrove Sveti Nikola sa nám páčila najviac

Z Budvy do Albánska

Nadišiel náš posledný deň pobytu v Budve a v Čiernej Hore. Dnes sa presúvame do Albánskeho Shkoderu. Keďže na tejto trase priamo premáva len jeden autobus denne, tak sme si lístok naň kúpili už dopredu cez stránku https://busticket4.me

Autobus má odchod o 11:00, a tak na stanicu prichádzame pre istotu o štvrť hodinu skôr. V cene lístka, ktorý sme si kúpili ešte nie je zahrnutý poplatok za vstup na stanicu, a tak ten ešte platíme navyše a čakáme na autobus. Ten ale mešká asi polhodinu. Navyše potom si vyberá nie práve najšťastnejšiu trasu. Ideme cez Podgoricu, ale inou trasou ako sme prišli, a cestou sú dosť veľké zápchy, takže naše meškanie sa ešte ďalej naťahuje.

Útesy na ostrove Sveti Nikola

Hoci sme do Shkoderu mali mať príchod asi o pol tretej, sú takmer štyri a my ešte len stojíme  na hraniciach s Albánskom. Autobus nás tu vysadí pred hranicou, kde nás následne vyzdvihne ďalší, s ktorým prechádzame cez hranicu a konečne pokračujeme do albánskeho Shkoderu. Ale o tom už v ďalšom článku.

V Čiernej Hore sme určite nevideli všetko, čo ponúka, skôr naopak, je tu toho ešte omnoho viac, čo sme nevideli. Napríklad slávny záliv Kotor, kláštor v Ostrogu alebo aj miestne hory. Ale páčilo sa nám tu a aspoň máme dôvod sa sem ešte niekedy pozrieť.