Bielovežský prales na východe Poľska

Bielovežský prales je zbytok pôvodného pralesa, ktorý sa  kedysi rozkladal na obrovských plochách Strednej Európy. Dnes sa z pôvodného pralesa zachovala iba malá časť na hraniciach Poľska a Bieloruska. Prales vznikol pred viac ako 10 000 rokmi  a na tomto území zostal zachovaný, hlavne kvôli tomu, že si ho poľská šľachta vyhliadla ako poľovný revír. Je to jeden z najstarších národných parkov v Európe vôbec, no v poslednom čase sa o ňom dopočujete aj v slovenských  správach v súvislosti s ťažbou dreva, ktorá by mala byť zakázaná.

Známy je aj kvôli zubrom, ktoré boli v minulosti v prírode vyhubené, ale postupom času sa ich populáciu podarilo znova vrátiť do voľnej prírody Bielovežského pralesa. Momentálne ich v pralese žije do päťsto kusov a postupne ich počet musia dokonca regulovať, keďže prales by väčšiu populáciu nedokázal uživiť.

Tu som pánom ja!

My sme sa do tejto oblasti vybrali hlavne kvôli možnosti navštíviť Bieloruskú časť tohto pralesa bez potreby víz, ako ste sa už mohli dočítať v predchádzajúcom cestopise. No aj poľská časť má čo ponúknuť. Hoci u nás táto oblasť nie je veľmi známa, u Poliakov je celkom populárna destinácia, dôkazom je množstvo chát, hotelov a ubytovaní v súkromí v dedinke Bialowieža.  Tak sa poďme pozrieť na to, čo všetko tu môžete vidieť.

Bialowieža je veľmi príjemná, nie príliš veká dedinka vzdialená len asi 5 km od bieloruských hraníc. Priamo v dedinke sa nachádza Palácový park. Park bol vystavaný v 19. storočí okolo paláca, ktorý si tu postavil ruský cár Alexander III, ktorý sem chodil na poľovačky. Zanedlho tu bola postavená aj vlaková stanica Carska, na ktorej mieste dnes stojí luxusná rovnomenná reštaurácia. Z cárovej rezidencie tu veľa neostalo, pretože bola v roku 1944 vypálená Nemcami, ale zato park sa zachoval a určite stojí za návštevu. Nájdete tu aj Prírodno-historické múzeum.

Mladý srnec

Severne od Bialowiežy sa nachádza prísne chránená časť Bielovežského pralesa - District Orlowka, kde je možné sa vydať na túru iba si sprievodcom, ktorého je treba si rezervovať v miestnej turisticko-informačnej kancelárii.  My pre krátkosť času, ale aj preto, že prales sme navštívili už z Bieloruskej strany sme sa už do poľskej časti nevydali.

Z Bieloruska do Poľska sa vraciame podvečer. Je asi šesť hodín večer, a tak nie je čo vymýšľať, hneď sa vyberáme hľadať nejakú reštauráciu, kde by sme mohli ochutnať miestnu špecialitu -zubrie mäso. Ponúkajú ich v niekoľkých, no niekde  nemajú voľné miesto, inde sú ceny mimo našu cenovú kategóriu,  ale nakoniec  si vyberáme reštauráciu Bialowieska. Tiež nie ja najlacnejšia, ale jedlo je tu vynikajúce. Volíme jelení steak a pirohy zo zubrieho mäsa. Ako prípitok volíme miestny likér a ako predjedlo dostávame výbornú paštétku. Voľba je ideálna.

Prechádzajúci sa vĺčik

Prejedení sa rozhodneme ešte zájsť z Bialowieže do neďalekej Hajnowky, kde sa nachádza menší aquapark. Je sedem hodín večer, otvorené majú do deviatej, to je pre nás ideálne. Dve hodinky sa vykúpať, vysaunovať  a stráviť príjemný večer.  Aquapark je menší, nachádza sa tu len jedna šmýkačka, aj tá je v zime zatvorená, ale zato tu majú vírivku aj saunový svet. Navyše vstupné je viac než príjemné k našim peňaženkám.

Cesta medzi Hajnowkou a Bialowežou vedie cez les, a tak si dávame po tme ako sa vraciame naspäť poriadny pozor, či nám do cesty neskončí nejaká srnka.

Los s nohami ako modelka

Zubre, zubre, zubre

Na druhý deň sa skoro ráno vyberáme k Zubrej rezervácii, ktorá sa nachádza približne 6 km od Bialowieže na ceste do Hajnowky. Je chladné ráno a my sa sem vyberáme autom, ale pokiaľ sa chcete prejsť, tak sem priamo z Bialowieže vedie náučný chodník Žebra Žubra cez les, kde je možné vidieť rôzne druhy lesných zvierat a aj zubre.

Sme tu už pred deviatou, a tak sme tu takmer jediní návštevníci. Platíme malé vstupné a vchádzame do areálu, ktorý sa nachádza na ploche 27 hektárov. Okrem samotných zubrov sa tu nachádzajú aj tzv. Žubrone, krížence medzi zubrom a domácim dobytkom. Nájdeme tu aj iné druhy zvierat žijúcich v lese ako vlky, jelene, srnky či rys.

Krásny jeleň

Trávime tu celkom dosť času, kým si prejdeme všetky ohrady, a tak trochu premrznutí, ale spokojní sa vraciame do auta.

Okrem zubrej ohrady je možné zubre vidieť s menším či väčším šťastím aj vo voľnej prírode. Môžete si prenajať sprievodcu a ten vás zoberie ku kŕmitkám, kde zubre ráno vychádzajú nažrať sa. Najväčšia šanca takto vidieť zubra je hlavne v zime, keď si ťažšie hľadajú potravu v prírode.

 Aj bez sprievodcov sa však dá pozrieť ku vyhliadke Kosy Most, ktorý sa nachádza asi 22 km od Bialowieže. Táto časť pralesa nie je v tej najprísnejšej zóne, a tak sa sem dá ísť aj bez sprievodcov, či už na pešiu túru alebo na bicykli a takisto je tu možné pozorovať zubry.

Pekne si spinkajú

Od zubrej ohrady mierime ďalej smerom na Hajnowku a tesne pred ňou odbáčame na vedľajšiu cestičku, ktorá vedie cez hustý les. Po pár kilometroch po zasneženej ceste cez les prichádzame k malému drevenému kostolíku Krynoczka. Zmienku o tomto kostolíku sme našli ešte doma v jednom článku, ale dopátrať sa k tomu, kde sa presne nachádza nebolo úplne jednoduché. Je taký ukrytý v lese, že mnoho ľudí o ňom zrejme nevie. Nakoniec sme sa dopátrali k GPS súradniciam, podľa ktorých sme ho našli.

Drevený kostolík Krynoczka

Nanešťastie je ohradený plotom a bránička je zatvorená. Keď už sme však došli až sem, je nám ľúto neísť až k nemu. Nakoniec však nachádzame chodníček, ktorý vedie zboku popod plot a dostávame sa priamo až ku kostolíku. Jeho modrá strecha je skrytá pod vrstvou snehu, a tak je momentálne viac biela ako modrá, ale aj tak sa nám páči. Chvíľu sa tu zdržíme a potom sa vraciame späť smerom do Hajnowky a do Varšavy na letisko, kde vraciame požičané auto a večerným letom sa vraciame späť do Bratislavy.

Bielowieža je úžasné miesto , ktoré nás prekvapilo v tom najpozitívnejšom zmysle. Určite sa tu dá nájsť program aj na dlhšie ako dva dni, či už vyskúšate nejaké túry alebo budete len relaxovať vo wellnesse v niektorom z miestnych hotelov, nudiť sa tu určite nebudete.