Bielorusko – ako sme stretli Deda Mráza

Bielorusko je z nášho pohľadu stále trochu neznáma krajina, ktorá však leží v Európe a nie je od nás ani tak vzdialená. Prečo neznáma? Donedávna tam bolo ešte dosť obtiažné získať víza, ceny leteniek sú veľmi vysoké i keď to nie je až tak ďaleko a cestuje tam stále dosť málo ľudí.

No i tak sme sa stále do Bieloruska chceli aspoň nachvíľu pozrieť. Trošku nádeje na návštevu Bieloruska svitlo, keď zrušili víza pri prílete cez letisko v Minsku. Stále nás však odradzovali neskutočne vysoké ceny leteniek. Až raz keď sme sa náhodou na internete dočítali, že bez víz je možné navštíviť aj Bieloruskú časť Bielovežského pralesa z Poľska cez hraničný prechod Bialowieža – Piererow, nám to už nedalo a začali sme tento výlet aj reálne plánovať.

Predstava by bola. Poďme plánovať

Ideálne nám k tejto ceste sadli aj letenky Wizzairu z Bratislavy do Varšavy. V zimnom letovom poriadku lieta vždy v piatok večer z Bratislavy do Varšavy a späť z Varšavy v nedeľu podvečer. Ideálne využitý víkend bez potreby dovolenky. Vybrali sme si teda jeden z víkendov, ktorý nám vyhovoval a kedy boli letenky najlacnejšie a hneď sme ich aj rezervovali.

O tejto ceste napíšeme ešte pár kamarátom, ktorí sa toho chytajú a tiež kupujú letenky a nakoniec teda letíme šiesti.

Keď sú letenky vyriešené, môžeme začať plánovať program. Ako prvé ide na rad auto. Keďže nás letí šesť, zvažujeme, či zobrať jedno veľké auto alebo dve malé. Ideálnejšia nám príde voľba jedného veľkého auta. Budeme všetci spolu a teda väčšia zábava a budeme mať aj menšiu spotrebu ako dve autá a teda ušetríme na palive. Cez našu obľúbenú stránku billiger-mietwagen teda rezervujeme väčšie auto pre siedmich v požičovni Global Rent-a-car. Pri preberaní ešte dokúpime za 20 eur poistenie s nulovou spoluúčasťou, čo nám zníži aj depozit z 1000 eur na 100 eur.

V dedinke Deda Mráza niekoľko kilometrov za bieloruskými hranicami

Prespať plánujeme dve noci v dedinke Bialowieža, ktoré sa nachádza len päť kilometrov od hraníc s Bieloruskom.  Vyberáme teda jedno z miestnych ubytovaní a rezervujeme izbu pre štyroch a dvoch. Výber ubytovania je tu celkom široký. Okrem dvoch luxusných wellness hotelov, sú tu najmä chaty a ubytovania v súkromí. My si práve vyberáme jednu z týchto chát s príznačným názvom Wisnový Sad a nakoniec sme s výberom super spokojní.

Podľa návodu ako sme písali v článku o vízach potom vybavíme všetky potrebné dokumenty, aby nás do Bieloruska pustili. Naplánujeme trasu, čo chceme vidieť v Bielorusku a Poľsku a môžeme cestovať.

Presun k Bieloruským hraniciam

Deň odletu prebieha ako každý iný pracovný deň. Normálne sme ešte v práci s tým rozdielom, že z práce smerujeme rovno na letisko. Kontroly prebiehajú štandardne a my načas vzlietame smerom Varšava. Let ubehol celkom rýchlo a po necelej hodinke už pristávame. Prebratie auta je tiež bez problémov, akurát ešte nie je pripravené, a tak asi dvadsať minút naň čakáme.

Okolo siedmej večer opúšťame letisko a smerujeme smer Bialowieža. Mali sme tri varianty ciest kadiaľ ísť. Nakoniec sa rozhodujeme ísť z Varšavy smerom na Bialystok až po Zambrów, kde odbočíme na Bielsk Podlaski, potom na Hajnówku a Bialowiežu.

Za Varšavou si dávame akurát krátku pauzu na výbornú večeru a už celý večer len ideme. Cesta zo začiatku nie je najlepšia. Od Varšavy je vo výstavbe diaľnica, z ktorej sú dokončené len krátke úseky a tak každú chvíľu schádzame a vychádzame na diaľnicu. Ide tu aj dosť kamiónov a v niektorých úsekoch je doprava dosť zahustená. Od Zambrówa už je ale cesta takmer prázdna a dobrá. GPS ukazuje, že do cieľa by sme mali dôjsť niečo po jednej hodine v noci, no nakoniec prichádzame ešte pred polnocou. Rýchlo sa len vybalíme a zaliezame do postelí.

Vchod do Etnografického múzea v Belovezhskaya Pushcha

Prechádzame hranice

Ráno vstávame čo najskôr. Hranicu medzi Poľskom a Bieloruskom otvárajú o ôsmej ráno a my tam chceme byť čo najskôr. Dáme teda rýchle raňajky, zastavíme sa v supermarkete a ideme na hranice. Z dediny je to asi len päť kilometrov. Auto nechávame na malom parkovisku priamo pred hranicou. Cez túto hranicu je možné prejsť len pešo alebo na bicykli. Prechod na poľskej strane je bez problémov, akurát nám vysvetľujú, koľko čoho môžeme z Bieloruska doniesť a oskenujú pasy. Rovnako na Bieloruskej strane to ide bez problémov. Ukazujeme akurát pas a voucher, poistenie ani nič iné ich nezaujíma. Dostávame pečiatku a môžeme vstúpiť do Bieloruska.

Hneď za hranicou je Turisticko-informačná kancelária, kde si hneď dohadujeme autobus na miesta, ktoré chceme navštíviť. Je tu veľmi ochotná slečna, ktorá síce nerozumie anglicky ani slovensky, ale poľsko-ruštino-nohami-rukami sa nejako dohadujeme. Niekam volá a vysvetľuje, že autobus len pre šiestich nemajú, a tak sa nás pýta, či nás môže dať do autobusu spolu so skupinou Poliakov, ktorí majú rovnaký program ako my na jeden deň. Súhlasíme a už nám zostáva len zaplatiť za vstupy a za autobus. Terminál tu síce majú, ale momentálne im nefunguje, a tak nevieme platiť kartou a ani  bieloruské ruble nemáme. Dohodneme sa teda, že vstupy si kúpime pri vstupe do jednotlivých atrakcií a 10 byn za autobus zaplatíme pri ceste späť, keď si zmeníme peniaze. Po chvíli prichádza autobus a my vyrážame.

Hneď za hranicami sú informačné tabule aj turisticko-informačná kancelária

Muzey Narodnogo Byta I Starinnykh Tekhnologiy

Prvou zastávkou neďaleko od hranice je malé Etnografické múzeum - Muzey Narodnogo Byta I Starinnykh Tekhnologiy. Sprievodkyňa nám najprv ukazuje ako kedysi v tej oblasti ľudia bývali, ako sa obliekali a čo využívali v každodennom živote. Potom tam majú malú pálenicu (ešte fungujúcu,) kde nám zasa vysvetľuje ako pálili pálenku. Je tu len pár dobovo zariadených domčekov, nejaké domáce zvieratá a malý obchodík so suvenírmi.

Tradičné Bieloruské blini a domáca pálenka

Po prehliadke je pri nás pripravená ochutnávka tradičných blín, ktoré vyzerajú ako niečo medzi našimi palacinkami a dolkami. Je to celkom chutné a okrem toho má ešte každý pripravený poldecák ich pálenky. Páči sa nám, že je to automaticky pripravené a v cene vstupu do múzea. Nenútia nás, aby sme si niečo drahé kupovali.

Pri odchode chceme zaplatiť vstup, no ani tu im nefunguje terminál, a tak to nechávame zatiaľ tak, zaplatíme pri ďalšej atrakcii.

V múzeu je niekoľko dobovo zariadených domčekov...

...aj malá pálenica

Kamieniuki

Odtiaľto ideme autobusom k vstupnej bráne do národného parku Belovezhskaya Pushcha. Tu už konečne funguje terminál pre platbu kartou, a tak kupujeme lístky do múzea, v ktorom sme už boli a aj do dedinky Deda Mráza, do ktorej ešte len pôjdeme, spolu za 18,5 byn, teda cca 7,7 eur.

Ideme na obed do reštaurácie, ktorá sa tu nachádza a v ktorej sa našťastie dá platiť kartou. Je tu aj zmenáreň a teda meníme pár drobných na bieloruské ruble, aby sme potom vedeli v hotovosti zaplatiť za autobus a za nejaké tie suveníry.

Po obede ideme do neďalekej dedinky Kamieniuki. Parkujeme pri veľmi peknom ortodoxnom kostole. My si ideme obzrieť kostol a pozrieť sa do vnútra, Poliaci idú zatiaľ na nákup do miestneho „sklepu“. Je tu všetko totiž všetko ešte lacnejšie ako v susednom Poľsku. Už začíname chápať, prečo nám tak zdôrazňovali na hraniciach, koľko čoho si môžeme zobrať.

Ortodoxný kostol v Kamieniuki

Odtiaľto sa vraciame späť do národného parku. Prechádzame okolo niekoľkých zaujímavostí ako napríklad okolo najstaršieho stromu parku. Prechádzame taktiež pozdĺž hlavnej kráľovskej cesty, ktorá tadiaľto viedla počas vlády ruského cára Alexandra III v 19. storočí..  Z tých čias sa tu zachovalo aj viacero zaujímavých mostíkov ozdobenými dvojhlavým orlom, znakom cára.

Nakoniec sa dostávame až  ku Pomest'ye Belorusskogo Deda Moroza, teda k dedinke Bieloruského Deda Mráza.

Takýchto vyzdobených mostov nájdete v lese niekoľko

Pomest'ye Belorusskogo Deda Moroza

Opísať túto dedinku nie je jednoduché, to treba proste zažiť. Areál je celkom veľký. Ešte pred samotným vchodom sa nachádza množstvo stánkov so suvenírmi, jedlom , ale aj vareným vínom.

Funguje to tu v štýle organizovanej prehliadky s množstvom rôznych zastávok. Prvou zastávkou našej skupiny je ešte pred vstupom do areálu pri akejsi bábke, ktorá pripomína našu "Morenu". Tu sa nás ujíma prvá sprievodkyňa/pomocníčka Deda Mráza, ktorá nám rozpráva prvý príbeh. Všetci sa chytáme za ruky a tancujeme okolo Moreny. Potom si po nás prichádza pomocník Deda Mráza, ktorý nás odprevádza k bráne dedinky, kde musíme zakričať heslo, aby sme mohli vstúpiť.

Na začiatku prehliadky Morena ešte stojí

Pred vstupom do dediny Deda Mráza

Hneď za bránou nás zastaví Baba Jaga, ktorá nám rozpráva ďalšiu časť príbehu. Odprevádza nás až pred domček Deda Mráza. Tu znova kričíme heslo a vychádza Dedo Mráz. Každého zo skupiny  sa pýta odkiaľ je, a keď povieme, že zo Slovenska, pýta sa nás aj kde býva slovenský Ježiško. Ťažko vysvetliť, že na Slovensku nemá svoju dedinu, a tak vzniká celkom humorná situácia. Nakoniec sa s ním fotíme a postupujeme ďalej k ďalším niekoľkým zástavkám.

Dedo Mráz

Pri každej zástavke nám rozpovedia nejakú povesť alebo rozprávku a pritom robíme vždy nejakú aktivitu. Napríklad prichádzame k dvanástim mesiačikom, ktorý sedia okolo vatry a každý si musíme nájsť a postaviť sa k tomu svojmu, podľa toho v ktorom mesiaci sme sa narodili.

Domček Deda Mráza

Všade sú nejaké ľudové skupiny, ktoré spievajú pesničky a nejaký ten pomocník Deda Mráza, ktorý nás sprevádza a vysvetľuje nám ďalšiu časť príbehu a úlohu, ktorú máme splniť. Na to, že sa tu platí len malé vstupné, je to tu veľmi dobre pripravené a pekne všetko spracované. Jediná malá nevýhoda je, že je to všetko v bieloruštine, a tak nie vždy všetko rozumieme.

Ľudové spevy

Na záver ideme do malého obchodu so suvenírmi, kde dostávame každý medovník na pamiatku zadarmo. Kupujeme magnetku a vychádzame z dedinky deda Mráza k "Morene". Tu sú už všetci ľudia, Dedo Mráz a všetci jeho pomocníci. Podpaľujú "Morenu", okolo ktorej sme na začiatku tancovali  a teraz sa tu koná pekná zábava. Počkáme kým zhorí  Morena,  Dedo Mráz sa s nami rozlúči a odchádza na koči.

Program na záver

Je tu aj reštaurácia, a tak si sadáme do nej, dávame si znova čaj a chutné palacinky. Okrem toho je tu možné ochutnať za pár drobných aj rôzne iné jedlá a dá sa tu aj platiť kartou.

Späť do Poľska

Ani sa nám nechce ísť. Všetko tu bolo tak dobre zorganizované od kostýmov až po stavby, že sme si pripadali úplne ako v rozprávke. Autobusom sa odvážame späť na hranice. V Turisticko-informačnej kancelárii platíme ešte za autobus a prechádzame hranice späť do Poľska. Prechod je v pohode, na bieloruskej strane len naskenujú pas a dajú nám pečiatku. Na poľskej strane akurát kontrolujú či nepašujeme nejaké cigarety alebo alkohol, ale nič nemáme, a tak to prebieha všetko rýchlo a hladko. Berieme auto a vraciame sa do Bialowieže.

Pálenie Moreny

Táto návšteva Bieloruska bola len krátka a boli sme len pár kilometrov za hranicami. No veľmi sa nám páčila a určite stála za tú organizáciu a vybavovanie. Bielovežský prales je veľmi pekná oblasť, ktorá stojí za návštevu a v jeho Bieloruskej časti to majú dobre zorganizované a pekne pripravené pre návštevníkov. Dedinka Deda Mráza nás úplne nadchla. Navyše je tu aj všetko veľmi lacné.

V našej návšteve pokračujeme v poľskej časti tohto pralesa ale hádam sa nám ešte podarí dostať niekedy aj do iných častí Bieloruska.