Nórsko: Turistika v Národnom parku Dovrefjell

Dovrefjell-Sunndalsfjella National Park je národný park v Nórsku, ktorý sa rozprestiera na 1693 kilometroch štvorcových a je to jedna z najznámejších horských oblastí Nórska. I keď na Slovensku až taká veľmi známa nie je a väčšina cestovateľov skôr zamieri k fjordom, na Lofoty alebo do iných oblastí Nórska. Tento národný park ponúka nádhernú prírodu a rozmanitú krajinu, kde môžete vidieť vodopády, lesy ale aj alpské scenérie. Ponúka množstvo aktivít od turistiky cez lyžovanie, rybačku až po pozorovanie voľne žijúcich zvierat ako soby, polárne líšky, rôzne druhy vtákov a pižmoňa severského. Ponúka tiež aj vysokohorskú turistiku, najvyššou horou parku je Snøhetta, ktorá dosahuje výšku až 2286 metrov nad morom.

 

Takýmito značkami sú značené túry v národnom parku

 

A hlavne Musk Ox teda po slovensky Pižmoň Severský bol hlavným dôvodom, prečo sme sa vybrali do tohto parku. Pižmone v tomto parku vyhynuli ešte kedysi v dávnych dobách, no pred pár rokmi tu bolo niekoľko kusov dovezených z Grónska. Tým sa tu začalo dariť a aktuálne ich tu žije približne 300 až 500 kusov. Udávajú, že asi 80 kusov prešlo aj do Švédska, no vidieť ich tam nie je jednoduché. Musk Ox dosahuje výšku aj 1,5 metra a dĺžku 2 až 2,5 metra. Vážiť môže aj cez 400 kilogramov.

 

Skupina desiatich Musk Ox-ov (pižmoňov), ktoré stretávame počas túry v parku

 

V parku môžete podnikať rôzne túry, od krátkych prechádzok až po niekoľko dňové. Rovnako je v parku dovolené kempovanie. Ak by ste chceli v parku rybárčiť, stačí si prečítať podmienky, kúpiť licenciu na stránke https://www.inatur.no a môžete veselo chytať.

My prichádzame do Národného parku Dovrefjell do dedinky Hjerkinn tesne pred obedom. Na najbližšie dni hlásia slnečné počasie bez jediného obláčika, čo nás teší. Už menej nás teší, že aj v júli hlásia v parku, kde chceme kempovať na noc -2 stupne celzia. Okrem toho dnes ešte fučí dosť silný vietor. Ten by mal ale do rána ustáť.

 

V parku môžete vidieť množstvo pekných rastliniek ako napríklad Páperník Scheuchzerov

 

Akýmsi centrom, keď prichádzate do parku smerom od Lillehammeru je mestečko Dombås, zo severu je to zasa mestečko Oppdal. Keď budete prichádzať, odporúčame nakúpiť všetko potrebné v týchto mestách. My tak neurobíme a v dedinke Hjerkinn už nenachádzame žiadny obchod, kde by bolo možné niečo kúpiť.

 

Viewpoint SNØHETTA

Hneď po príchode do Hjerkinnu si dávame prvú túru k známemu vyhliadkovému bodu Viewpoint SNØHETTA. Auto parkujeme na veľkom parkovisku pod vyhliadkou. Je to celkom známe miesto a krátka túra, je tam teda aj dosť ľudí. Z parkoviska k vyhliadke je to približne 1,6 kilometra jednosmerne. K vyhliadke sa určite oplatí, sú odtiaľ veľmi pekné výhľady na všetky strany a aj na najvyššiu horu Snohetta, podľa ktorej táto vyhliadka dostala názov. Po okolí nájdete množstvo odbočiek, kam sa dá ísť prejsť. Ale keď vyjdeme k vyhliadke, tak tu neskutočne fúka. Rýchlo si len spravíme pár záberov a vraciame sa k autu. Celá táto prechádzka aj s prestávkami nám zaberá len niečo viac ako hodinku.

 

Takmer celý chodník z parkoviska až na vyhliadku

 

Vyhliadka Viewpoint SNØHETTA

 

Výhľad do národného parku Dovrefjell s najvyššou horou Snohetta

 

Dvojdňová túra Snoheim – Reinheim – Kongsvoll

Od vyhliadky sa nevraciame rýchlo len preto, že tam fúka, ale aj pre to, že o 16:30 nám odchádza autobus do parku. Poďme ale po poriadku. V parku sme si chceli dať nejakú peknú, nie veľmi náročnú túru, kde by bola veľká šanca vidieť Musk Ox-a. Zvažujeme veľa možností, no nakoniec sa nám najviac zapáči možnosť odviezť sa autobusom do parku k chate Snoheim. Odtiaľto pokračovať pešo k ďalšej chate Reinheim. Niekde neďaleko chaty kempovať a ďalší deň vyjsť z parku do dedinky Kongsvoll.

 

Túry, ktoré je možné podniknúť od chaty Snoheim

 

Chata Snoheim

V parku je veľa chát, v ktorých je možné aj prespať. Jednou, asi najznámejšou je chata Snoheim. K tejto chate chodí aj autobus, preto býva takým centrom, kam sa turisti odvezú a podnikajú odtiaľ túry do okolia. Tiež je to najlepší východiskový bod na túru na najvyššiu horu Snohetta. V chate sa môžete ubytovať alebo aj najesť. My tu ale spať neplánujeme. Všetky informácie o chate, ako sa tam dostať, kedy je otvorená nájdete priamo na ich stránke https://snoheim.dnt.no/eng/.

 

Postupne sa vzďaľujeme od chaty Snoheim

 

Autobus k chate Snoheim

K chate Snoheim sa môžete dostať buď pešo, čo je na celodennú túru alebo tam v sezóne chodí pravidelne autobus. Autobus chodí 5-krát denne zo zastávky Hjerkinnhus k chate. Predtým mal aj viac zastávok, no počas pandémie, keď sme tam boli fungovala iba táto. K chate to trvá autobusom 30 minút a lístok je potrebné si kúpiť online v predstihu. Cena lístka je 85 nok, teda približne 8,5 eur za jednosmerný lístok. Kúpiť lístok si môžete na tejto stránke https://www.nor-way.no/en/, rovnako tam nájdete aj všetky potrebné informácie. My lístok kupujeme asi týždeň v predstihu ešte z domu.

 

Chata Snoheim a autobus, ktorým sme k nej prišli čaká na cestujúcich, ktorí pôjdu späť preč z parku

 

Po návrate z vyhliadky Snohetta teda rýchlo balíme do ruksakov kempingovú výbavu, stravu a veci na dva dni. Auto parkujeme pri hoteli Hjerkinnhus Hotell AS, neďaleko ktorého je aj vlaková stanica. Pri hoteli môžete parkovať, keď idete do parku. Platí sa tu ale parkovné 6,5 eur na deň. My tu nechávame auto od 15:00 jedného dňa do 16:00 nasledujúceho a v hoteli nám povedia, že je to v poriadku v rámci jednodenného parkovného, tak platíme na jeden deň.

Keďže sme tu nenašli obchod, kde by sme si kúpili nejaké pečivo a to čo máme, nám na dva dni nevystačí, dávame si ešte v hoteli pripraviť plnené bagety, aby sme mali v parku, čo večerať. Na zastávke vedľa hotela už stojí autobus, tak si len nastúpime a presne o 16:30 vyrážame k chate. Autobus je takmer prázdny, je v ňom okrem nás asi len šesť ľudí. Už cesta autobusom je perfektná! Tesne predtým ako prichádzame k chate, nám prebehne cez cestu stádo piatich Musk Ox-ov. Síce len cez sklo, ale stihneme si ich aj odfotiť.

 

Prvá skupinka piatich Musk Ox-ov (pižmoňov), ktorú vidíme už z autobusu

 

Túra na najvyššiu horu Snohetta

Chata Snoheim je aj ideálny bod, ak chcete vystúpiť na najvyššiu horu parku. Na vrchol, je to od chaty približne 5,5 kilometra jednosmerne a budete musieť prekonať asi 800-metrové prevýšenie. Nie je to ale nijako technicky náročná túra, skôr to bude turistika porovnateľná napríklad so štítmi v našich Vysokých Tatrách. Túra na vrchol ale tentoraz nie je naším cieľom.

 

Výhľad na najvyššiu horu Snohetta od chaty Snoheim

 

Túra od chaty Snoheim k chate Reinheim

Pri chate je celkom dosť ľudí. My si tu len spravíme pár fotiek a hneď sa vydávame aj na túru. Už je päť hodín večer a my chceme ešte dnes prejsť k chate Reinheim, čo je približne šesť kilometrov. Túra je to ale veľmi pekná. Po ľavej ruke máme celý čas najvyššiu horu Snohetta. Prechádzame popri jazerách, vodopádoch a snehových poliach. Ešte stále fučí celkom silný vietor, ktorý ale postupne zoslabuje a my máme úplne jasnú oblohu. Nakoniec po dvoch hodinách a prejdení šiestich kilometrov prichádzame k chate Reinheim. Cestou stretávame len jedného turistu, ktorý nám ide oproti. Inak nestretneme vôbec nikoho. Po nás, neskôr večer prídu po chodníku ešte asi štyria ľudia. Cestou nevidíme ani žiadneho Musk Ox-a.

 

Cestou míňame aj takýto menší vodopád

 

Jazero medzi chatami, okolo ktorého prechádzame

 

Cestou prechádzame aj cez snehové polia

 

 

Pohľad späť smerom na chatu Snoheim, odkiaľ prichádzame

 

Nádherný výhľad na údolie, ktorým budeme zajtra pokračovať od chaty Reinheim do Kongsvollu

 

Chata Reinheim

K chate Reinheim nevedie žiadna cesta, dostať sa tu dá iba pešo. Chata patrí pod DNT (Norwegian Trekking Association) , nie je v nej žiadna obsluha, ale dá sa rezervovať a môžete v nej prespať. Je v nej kuchynka, toaleta. Ak by ste chceli v chate prespať, všetky potrebné informácie nájdete na stránke https://ut.no/hytte/10918/reinheim. V chate sa tiež dajú kúpiť nejaké trvanlivé potraviny. Ak by vám teda pochybilo niečo na jedenie, dá sa tam niečo nájsť. Zaplatíte to potom kartou cez mobilnú aplikáciu. Radšej by som si ale dostatok jedla zabalil, je otázne, ako sa na to dá spoľahnúť.

 

Tam dole v údolí sa nachádza chata Reinheim, ku ktorej smerujeme

 

Chata Reinheim

 

Od chaty sa dá podniknúť niekoľko túr. K chate Snoheim odkiaľ sme prišli aj my, je to cca 5,5 kilometra, k chate Åmotdalshytta je to cca 9,5 kilometra, na najvyššiu horu parku Snohetta je to odtiaľto približne 6 kilometrov jednosmerne. Tiež sa dá odtiaľto zísť späť von z parku do dedinky Kongsvoll, kam je to približne 15 kilometrov a kam budeme druhý deň pokračovať aj my.

 

Kempovanie v národnom parku Dovrefjell

Podvečer si neďaleko chaty Reinheim rozkladáme stan. Okrem nášho stanu je tu po okolí ešte asi päť ďalších, ktoré sú ale od seba vzdialené aj niekoľko sto metrov. Niekoľko ľudí spí aj v chate Reinheim. Kempovať v parku môžete v podstate kdekoľvek. Aj druhý deň cestou do Kongsvollu vidíme ešte niekoľko stanov. Stan sa snažíme si postaviť v závetrí, keďže večer ešte fúka, no do rána vietor úplne ustane a druhý deň už máme nádherné slnečné počasie. Na noc hlásili -2 stupne, no nakoniec asi nemrzlo, bolo len niekde okolo 0 stupňov. My sme to ale ani necítili a celkom dobre sme sa vyspali.

 

Tu kempujeme, nájdete na fotke náš stan? V pozadí najvyššia hora parku Snohetta.

 

Pohľad od nášho stanu

 

Túra od chaty Reinheim do Kongsvollu

Ráno vstávame niečo pred siedmou, dáme si raňajky, balíme stan a vyberáme sa smer Kongsvoll. Vyrážame asi prví, ostatné stany tam ešte stoja, ani z chaty sme ešte nevideli nikoho ísť. Po prejdení jedného kilometra, zbadáme na pravo od nás skupinku asi 10 Musk Ox-ov. Oni si nás nevšimli, a tak ich rýchlo spoza skál fotíme.

 

Pohľad od chaty Reinheim do údolia, ktorým dnes pokračujeme

 

Chata Reinheim je už za nami, my pokračujeme ďalej

 

Musk Ox je bylinožravé zviera a na ľudí kvôli strave nikdy neútočí. Mali by ste sa od nich ale držať minimálne 200 metrov. Ak sa dostanete bližšie, môže to považovať za narušenie jeho teritória a vtedy zaútočí. Vždy sa to berie ale ako chyba človeka, keďže ak by ste sa nepriblížili, určite by nezaútočil. Ak sa vám aj stane, že Musk Ox je na chodníku, kadiaľ plánujete prechádzať (stalo sa to neskôr aj nám), mali by ste ho obísť minimálne v tejto vzdialenosti a nepribližovať sa k nemu.

 

Skupina desiatich Musk Ox-ov pasúcich sa ráno asi kilometer od nášho stanu

 

Takmer celý čas ideme pozdĺž tejto riečky

 

Toto stádo, ktoré vidíme teraz, sa nám zdá tak hranične. Vyzerá to ale skôr aj na menej ako 200 metrov, preto radšej po chodníku pokračujeme trocha ďalej. Po chvíli míňame dve jazerá, ktoré máme po ľavej strane a je pri nich tiež chatka. No táto je zamknutá a nenašli sme o nej ani žiadnu zmienku, čo by to mala byť zač.  Tu si dáme aj trocha prestávku a dobiehajú nás dvaja turisti, ktorí idú za nami. Sú to miestni a myslia si, že sme prišli z Kongsvollu, tak sa pýtajú, či tam nebol niekde na chodníku Musk Ox. Vravíme im ale, že prichádzame z rovnakého smeru ako oni, tak nevieme.

 

Jazerá, okolo ktorých prechádzame cestou

 

Chalúpka, ktorú míňame, ale táto je zatvorená

 

Po prejdení asi piatich kilometrov od chaty zbadáme ďalšiu skupinku Musk Ox-ov, tieto sú ale od nás dostatočne, možno aj kilometer, ďaleko. Ležia na svahu, občas sa postavia, prejdú a znova si tam ľahnú. Chvíľu ich pozorujeme, fotíme a pokračujeme ďalej. Keď sa blíži dvanásta hodina, zlomí nás hlad, rozprestierame karimatky, dávame si obed a dlhšiu chvíľu oddychujeme a užívame si slnečné lúče.

 

Tri zo skupiny piatich Musk Ox-ov, ktoré ležia na lúke

 

Koľko Musk Ox-ov vidíte na fotke?

 

Ako pokračujeme ďalej, vidíme pred nami skupinku ľudí. Je to rodinka s deťmi, ktorá tam kempovala a ako sa blížime k nim, upozorňujú nás, že pri mostíku cez riečku leží pri chodníku Musk Ox. To nás trochu aj poteší a z diaľky si ho pekne pofotíme. No nepoteší nás už to, že ho musíme obísť a keďže leží pri mostíku, tak aj prebrodiť kvôli nemu rieku. Dochádza nám aj voda, a tak v bystrinkách doplníme zásoby ako to robia aj miestni.

 

Musk Ox ležiaci tesne pri chodníku, musíme ho obísť

 

Už sme od chaty prešli približne 8 a pol kilometra. Doteraz sme stretli asi 10 ľudí za celú trasu. Tu už ale začíname pomaly stretávať aj ľudí, ktorí idú z Kongsvollu na jednodennú túru. Je ich trocha viac ako doteraz, ale vôbec nemáme pocit, že by tu bolo veľa ľudí. Väčšinou sme na chodníku úplne sami. Toto údolie sa odporúča, keď chcete vidieť Musk Ox-a, preto sa tu chodia ľudia prejsť aj na jednodennú túru. My ale už do konca túry vidíme len jedného, aj to vo veľkej diaľke. Celkovo sme ich ale počas týchto dvoch dní videli 22, čo nás veľmi teší, keďže to bol náš hlavný cieľ. Aj bez toho je to ale veľmi pekná túra a za nás by sme ju zaradili na prvé miesto, toho čo sme v Nórsku/Švédsku zažili a videli.

 

Aj takéto výhľady máme cestou cez park

 

Pomaly sa blížime k východu z parku

 

Asi o pol tretej popoludní prichádzame k železničnej stanici v Kongsvolle. Od chaty prejdeme 16 kilometrov a celkom nám to trvá šesť a pol hodiny aj s prestávkami. Neponáhľali sme sa, keďže sme vedeli, že vlak ide až 15:30. Vlakom sa potom odvážame späť do Hjerkinnu, kde máme zaparkované auto.

 

V diaľke už vidíme hlavnú cestu

 

Doprava z Kongsvollu do Hjerkinnu

Kongsvoll je tiež úplne malá dedinka, kde takmer nič nie je. Je to východiskový bod na túru do údolia, odkiaľ sme prišli. Cestou na vlakovú stanicu vidíme aj autobusovú zastávku. V hoteli sa opýtame, ale nevedia o tom, že by tu nejaký autobus chodil. Radia nám ale, že lístok na vlak si máme kúpiť ešte pred nástupom, keďže sa stáva, že ak nemá nikto kúpený lístok, vlak tu ani nezastane. Vlak chodí asi trikrát denne, ak by ste nestíhali o 15:30, dá sa ísť ešte neskôr o 17:30. Lístok je potrebné si kúpiť v mobilnej aplikácii VY.

 

Pekná budova vlakovej stanice v Kongsvoll

 

 

Roklina Magalaupet a vodopád Linndalsfallet

Ešte nie je až tak veľa hodín, berieme len auto a pokračujeme smerom do mesta Oppdal. Cestou sa zastavíme pri 100 metrov dlhej zaujímavej rokline Magalaupet, od parkoviska na ceste je to len veľmi krátka prechádzka.

V mestečku Oppdal si spravíme nákup a zájdeme až do dedinky Gjøra, kde sa ubytujeme v kempe. Po večeri ešte máme chvíľu času, tak sa ideme ešte pozrieť k vodopádu Linndalsfallet. Ak by ste k nemu náhodou niekedy išli, tak z dedinky Gjøra treba ísť ku kaviarni Åmotan Jenstadhaugen Kafe, pred ktorou je platené parkovisko. Tu zaparkujeme a ideme len na kilometer dlhú túru. Kilometer sa síce nezdá veľa, no na tom kilometri je asi 200 metrov prevýšenie. Naším kolenám to dáva po tých 16tich kilometroch, čo sme dnes už prešli, poriadne zabrať. Nestretávame tu ale už nikoho. Po túre sa vrátime do kempu a konečne zaliehame do spacákov. Ďalší deň môžeme pokračovať v našej ceste Nórskom.

 

Magalaupet – zaujímavé skalné útvary, popod ktoré tečie rieka

 

Magalaupet – zaujímavé skalné útvary, popod ktoré tečie rieka

 

Vodopád Linndalsfallet