Oslo - Chladná severská metropola

Návšteva hlavného mesta Nórska – Osla vznikla znova ako to už u nás býva zvykom viac menej náhodou. Však čo podniknúť ak je vo štvrtok sviatok a s jedným dňom dovolenky získate štyri dni voľna? Samozrejme, že to chce nejaký krátky city break. A tak sme hľadali ako vyplniť májové predĺžené víkendy: prvého a ôsmeho mája. Je jasné, že takto uvažuje veľa ľudí, a tak väčšinou aj ceny leteniek sú niekde inde ako v iných nesviatkových dňoch. Keď sme sa už dlhšiu dobu nevedeli dopátrať k ničomu extra lacnému, natrafili sme na stránke leteckej spoločnosti Wizzair na spiatočné letenky z poľských Katovíc do Osla za 25 eur a dá sa povedať, že bolo rozhodnuté. Zaujal nás aj odlet z Katovíc, keďže sme odtiaľ ešte neleteli, zároveň sme mohli aspoň trocha spoznať aj toto mesto, a konečne vyskúšať aj priamu autobusovú linku medzi Bratislavou a Katovicami, kde jazdí autobusová spoločnosť PolskiBus a lístky sa dajú v akciách kúpiť už od 1 pln.

Už pri hľadaní ubytovania a plánovaní výletu sme zistili, že toto nebude taký low cost výlet na aké sme zvyknutí, keďže Nórsko je jednou z najdrahších krajín sveta. Po dlhom hľadaní čo najlacnejšieho ubytovania sme sa nakoniec rozhodli pre hotel Smarthotel priamo v centre mesta neďaleko prezidentského paláca ktorý sme v akcii kúpili za 75 eur za izbu a noc. Leteli sme na letisko Sandefjord Torp, ktoré je od Osla vzdialené asi 120km, a tak bolo potrebné vyriešiť aj presun medzi letiskom a mestom. Nakoniec sme sa rozhodli, že z letiska pôjdeme do Osla autobusom, ktorý ide priamo a cestou späť zasa otestujeme nórske železnice. Skorý ranný odlet z Katovíc sme vyriešili najbližším hotelom pri letisku (teda skôr by som to nazval ubytovaním v súkromí) a skorý ranný let domov z Nórska sme zasa vyriešili prespaním poslednej noci na letisku.  Dva spiatočné lístky na autobus z Bratislavy do Katovíc sa nám nakoniec podarilo kúpiť za 11 eur, keď PolskiBus nahodil do systému akciové ceny.

Cesta do Osla

Problém začal asi dva týždne pred naším odletom, keď som si pri športovaní poranil koleno, pár dní som ledva chodil a len dúfal, že do odletu to bude v poriadku. No nebolo. Večer pred odletom, keď sa spustil v Bratislave strašný lejak a počasie v Osle tiež nepredpovedali ideálne, sme pri predstave ako v daždi pokrivkávam po meste, boli rozhodnutý, že nikam nejdeme. No i tak sme sa zbalili a pripravili všetky veci, a ráno, keď sme sa zobudili už v trocha lepšej nálade, sme sa rozhodli, že to predsa len nevzdáme. Však keď už je to takmer všetko zaplatené, tak to aj využijeme a o desiatej ráno sme už čakali na Bratislavskej autobusovej stanici na autobus do Katovíc.

Cesta nám pripadala celkom dlhá, našťastie bol autobus zaplnený asi tak z polovice a mali sme každý dvojsedačku pre seba a mohli sme sa aspoň trocha natiahnuť. Po príjazde do Katovíc sme sa len trocha prešli centrom mesta, nakúpili niečo na večeru a raňajky a pobrali sa letiskovým autobusom (ktorý bol celkom drahý – približne 7 eur) na letisko. Naše ubytovanie malo byť na dohľad od letiska, no na okolí nebolo k videniu nič, čo by tomu nasvedčovalo, a tak sa nám podarilo zorientovať až pomocou GPS. Potom sme to už jednoducho našli a tú kilometrovú večernú prechádzku aj s boľavým kolenom zvládli. Ubytovanie v útulnej izbe v rodinnom dome, kde sme mali k dispozícii aj kúpeľňu a kuchyňu na tú jednu noc úplne stačilo a majiteľ nás ráno o štvrtej a bezplatne odviezol na letisko.

Priebeh na letisku bol tradičný, samozrejme sme mali spravený online check-in, a tak sme prešli len cez bezpečnostné kontroly a smerovali k nášmu gate. Let bol takmer plný a prebehol úplne v poriadku, zaujalo nás akurát množstvo Poliakov, ktorí išli do Nórska pracovať. Čakal som síce, že ich tam pracuje určite veľa, ale netušil som, že to bude až toľko. Po dvoch hodinách sme už pristávali na letisku Sandefjord Torp. Po pristáti sme si akurát vybrali nórske koruny z bankomatu a ponáhľali sa na najbližší autobus do Osla.  Odchody autobusov sú naviazané na prílety, cesta trvá približne 2 hodiny a cena lístka je asi 30 eur.

Čo vidieť v Osle

Z Osla sme toho chceli vidieť čo najviac, koľko sa za dva dni bude dať, a tak sme našu prehliadku začali hneď na námestí Jernbanetorget pred hlavnou stanicou v Osle, kde sa nachádza napríklad veľká socha tigra a tiež zaujímavá sklená veža s hodinami. Odtiaľ sme sa pomaly presunuli k Oslo City Hall, čo je celkom zaujímavá stavba a mne osobne sa páčila i keď som predtým čítal názory, tak písali skôr, že nie je pekná. Tu sme stretli aj sprievod s Dalajlámom, ktorý sa v čase našej návštevy tiež nachádzal v Osle.

Oslo City Hall

Prešli sme sa v neďalekom parku a po ulici Karl Johans Gate a pokračovali do asi najznámejšieho parku v Osle: The Vigeland Park. Vigeland park je najväčším parkom, ktorý bol vytvorený jediným umelcom – Gustavom Vigelandom.  V parku sa nachádza vyše 200 sôch žien, mužov a detí vytvorených Gustavom Vigelandom. Najznámejší je asi  veľký monolit v strede parku, ktorého výroba trvala až 14 rokov. Park by som ohodnotil ako čudný, hlavne kvôli sochám, ktoré  sa tam nachádzajú, ale myslím, že to bolo aj snahou autora, urobiť niečo netradičné, ale zaujímavé. Samotný autor vraj nikdy nekomentoval význam svojich skôr, ale je to na každom návštevníkovi, aby si jeho diela vyložil po svojom. Predpovede počasia, ktoré sme čítali ešte na Slovensku sa našťastie nevyplnili, a tak sme si v parku užívali príjemnú prechádzku v peknom počasí.

Vigeland Park

Iba jedna z množstva čudných sôch vo Vigeland Parku

Z parku sme sa potom presunuli na polostrov Bygdøy, na ktorom sa nachádza skanzen a niekoľko múzeí ,kde sme si dali prechádzku po pobreží, sledovali plávajúce lode a užívali si slnečné lúče. Na záver dňa sme si ešte pozreli pevnosť Akershus, odkiaľ sú aj zaujímavé výhľady nielen na prístav s vojenskými loďami, ale napríklad aj na City Hall. Odtiaľ sme sa dostatočne unavený pobrali už len do hotelovej postele.

Prechádzka pri pevnosti Akershus

Prekvapivé bolo, že už na začiatku mája boli v Nórsku celkom dlhé dni, a napríklad ešte o desiatej bolo svetlo, a tak sme sa aj na hotel dostali celkom pozde, no ráno sme to úspešne dospali a pokračovali ku Kráľovskému palácu (The Royal Palace), ktorý bol vzdialený len pár metrov od nášho hotela. Chvíľu sme relaxovali v parku za palácom a potom pomaly pokračovali cez mesto. Pozeraním suvenírov a rôznych zaujímavostí ako napríklad Stortingetu, budovy nórskeho parlamentu, sme sa dostali až k známej budove Národnej opery. Budova opery je symbolom Osla, podobne ako je tomu aj v Sydney. Stojí priamo na pobreží a jej zaujímavosťou je, že sa dá vyjsť peši priamo na jej strechu.  Tu sme strávili celkom dlhý čas, keď sme len pozorovali mesto, okoloidúcich turistov a domácich a pekné mrakodrapy.  Dokonca sme sa neplánovane dostali na promo predstavenie opery, ktoré sa konalo v hale opery a spestrili sme si poobedie. Podvečer sme sa znovu presunuli na neďaleké námestie Jernbanetorget a z hlavnej stanice pokračovali vlakom na letisko. Teda vlak nešiel až priamo na letisko ale na zastávke Torp Airport sme prestúpili na autobus, ktorý nás odviezol až na letisko.

Kráľovský palác

Dlhá noc na letisku

Pred polnocou sme už boli v letiskovej hale, kde sme plánovali počkať na náš ranný odlet. Už z domu sme mali zistené, že letisko sa od dvanástej do rána do štvrtej zatvára a rovnaké informácie boli aj na letisku. O jednej po polnoci tomu, že budú zatvárať ešte nič nenasvedčovalo, a tak sme dúfali, že to ostane otvorené až do rána. No nebolo to tak. Na letisku sme neboli sami, a tak pár minút po jednej pracovníci letiska všetkých požiadali, aby opustili budovu, letisko sa zatvára. Spal som už na mnohých letiskách, ale toto bolo úplne prvé, ktoré nebolo otvorené nonstop. Ešte nám pracovníčka povedala, že nebudú otvárať o štvrtej ale možno už okolo tretej, a tak sme tie dve hodinky počkali na schodoch v neďalekej garáži, keďže vonka bolo celkom chladno a začínalo aj pršať. O tretej sme sa vrátili do letiskovej haly, využili wifi zadarmo a v pokoji počkali na náš ranný odlet.

Budova Národnej Opery

Výhľad z opery na modernú časť Osla

Lietadlo do Poľska bolo znova plné Poliakov pracujúcich v Nórsku, no teraz ich tu bolo ešte aj veľa značne potužených alkoholom. Let bol aj napriek tomu pokojný a takmer celý som ho prespal. V Katoviciach sme sa len presunuli do mesta, kúpili niečo na zjedenie a pokračovali v spánku počas dlhej jazdy do Bratislavy.

Aj napriek tomu, že som na tento výlet cestoval s boľavým kolenom, čomu sme prispôsobili aj celý program a nenáhlili sa tak ako zvyčajne, bol príjemným vybočením z každodenného stereotypu a vrátili sme sa, i keď nie fyzicky, tak aspoň psychicky úplne oddýchnutí a začínali plánovať ďalšie cesty.