Maroko, Gibraltár, Malaga (druhá časť)

Domov > Afrika > Maroko
august / september 2014
Malaga – Bratislava, Ryanair - 62 eur / osoba
Miláno - Marrakech, easyJet - 2 eur / osoba
Viedeň - Miláno, Niki - 28 eur / osoba
Hotel Dar Antonio Chefchaouen - 500 mad (cca 45 eur) / 2 osoby / 2 noci
Hotel Bab Boujloud Fez - 700 mad (cca 64 eur) / 2 osoby / 2 noci
Riad Douja Marrakech Medina - 770 mad (cca 70eur) / 2 osoby / 2 noci
Hotel Central Rabat - 500 mad (cca 45 eur) / 2 osoby / 2 noci
Holliday Inn Express Malpensa Airport - 36 eur / 2 osoby/ 1 noc
Sol Timor Apartamentos Malaga - 103 eur / 2 osoby / 2 noci
Hospedaje Lisboa Algeciras - 14 eur / 2 osoby / 1 noc
Seat Ibiza, Cicar - 71,24 eur / 2 dni + 15 € tankovanie
Bratislava - Viedeň 7.7 eur / osoba
Praktické informácie:
Maroko Maroko Gibraltár Gibraltár Španielsko Španielsko
Maroko: Rabat
Gibraltár: Gibraltár
Španielsko : Madrid

Hlavné mesto

Maroko: Marocký dirham (MAD)
Gibraltár: Gibraltárska libra (GIP)
Španielsko : Euro (EUR)

Mena používaná v krajine

Maroko: Na návštevu Maroka je potrebný platný cestovný pas.
Gibraltár: Na návštevu postačí občiansky preukaz alebo cestovný pas.
Španielsko : Na návštevu postačí občiansky preukaz alebo cestovný pas.

Cestovný dokument, víza

Maroko: - 2 hodiny oproti Slovensku
Gibraltár: Medzi Gibraltárom a Slovenskom nie je žiadny časový posun
Španielsko : Medzi Španielskom a Slovenskom nie je žiadny časový posun, na Kanárskych ostrovoch je - 1 hodina oproti Slovensku

Časový posun

Maroko: Na návštevu Maroka je možné vyraziť celoročne, aj keď v zimných mesiacoch môže byť trochu chladnejšie a v pohorí Atlasu sa môže očakávať aj sneh. Výborné na návštevu sú jarné mesiace apríl a máj, keď sú teploty veľmi príjemné a nie je príliš horúco. Najteplejšie je v júli a v auguste, ak sa chystáte do púštnych oblastí, tak sa týmto mesiacom radšej vyhnite.
Gibraltár: Navštíviť Gibraltár je možné celoročne, vďaka jeho polohe má veľmi miernu klímu a teploty málokedy klesnú pod 14°C. Zimy sú však bývajú sprevádzané množstvom zrážok. Jar je už menej daždivá, ale nad Gibraltárskou skalou sa môže držať typický oblak. Najvhodnejšie obdobie na návštevu je preto od júla do septembra. Od októbra postupne pribúdajú daždivé dni.
Španielsko : Najlepší čas na návštevu Španielska sú jar a jeseň - od apríla do júna a od septembra do októbra, kedy sú teploty na väčšine územia veľmi príjemné a nie je tu toľko turistov, ale samozrejme záleží to aj od konkrétnej oblasti. Na návštevu miest na severe Španielska pri Atlantiku sú ideálne júl a august. V Barcelone, na Costa Brave a baleárskych ostrovov je dobré počasie od mája do septembra. Na juhu Španielska dobré počasie obvykle pretrváva až do neskorej jesene. Na Kanárskych ostrovoch je po celý rok dobré a slnečné počasie a jedine od decembra do februára môžu klesnúť pod 20 °C.

Cestovné obdobie

Maroko: Arabčina
Gibraltár: Angličtina
Španielsko : Španielčina

Úradný jazyk

Maroko:
Typ C Typ C
Typ E Typ E
Gibraltár:
Typ C Typ C
Typ G Typ G
Španielsko :
Typ C Typ C
Typ F Typ F

Využívané typy zásuviek

 7. deň – Fez

 

Tento deň máme vyhradený na spoznávanie Fezu. Začíname ho skvelými raňajkami na terase hotela, ktorá je umiestnená na jeho streche a je odtiaľ perfektný výhľad na bránu Bab Boujloud a celú medinu za ňou. Po raňajkách smerujeme do mediny. Uličky v medine Fezu mi pripadajú ešte užšie a hustejšie ako v medine Marrákeša. Do tejto mediny napríklad nemôžu ani autá. Kúsok od brány prechádzame cez trh s mäsom a domácimi zvieratami, kde sú nie vždy príjemné vône, ale sledovať ako tu predávajú všetky možné časti zvierat a stretávať ľudí celých obvešaných kohútmi je strašne zaujímavé. Obdivujúc všetky možné aj nemožné stánky a trhy prechádzame až takmer na druhú stranu mediny, kde prichádzame na námestie Place Seffarine. Tu sú zasa rôzni kováči a kujú všelijaké nádoby a všetko možné. Nablízku sa tu nachádzajú až 3 medresy, ktoré by sme chceli vidieť. Hneď prvá Medresa Seffarine, je bohužiaľ zatvorená pre rekonštrukciu, a tak teda zamierime do medresy Al Attarine, ktorú si prezrieme a potom pokračujeme hľadať Tanneries - garbiarne.

 

Tanneries sú miesta, kde sa ručne spracováva a farbí koža, a keďže Fez je preslávený svojimi koženými výrobkami, nachádza sa ich tu niekoľko. Cestou cez medinu nám už niekoľko okolostojacich ponúkalo, že nám ich ukážu, no my sme mali vyhliadnuté tie najväčšie a tie aj po chvíľke chodenia uzučkými uličkami nachádzame. Okoloidúci pán, ktorý tam má obchod sa ponúkne, že nás zoberie na strechu budovy, odkiaľ budeme mať výhľad na celé spracovanie koží. Sami by sme sa asi na nejakú tu strechu nedostali, a tak súhlasíme. Je to určite jedna z vecí, ktorú sa oplatí vo Feze nevynechať. Zo strechy sme mali výhľad na niekoľko desiatok kadí s farbami, kde sa namáčali kože. Na ďalších strechách sa zase sušili už zafarbené kože. Koža sa tu spracováva rovnako ako v stredoveku. I keď pán nemal najlepšiu angličtinu, niečo nám povysvetľoval a poukazoval okolo spracovania. Za prehliadku nechcel úplne nič, no my sme mali v pláne niečo z kože si kúpiť, a tak sme po zjednaní na cenu, ktorá nám vyhovovala nakoniec niečo kúpili v jeho obchode. Cestou smerom späť k nášmu hotelu sme sa ešte zastavili v poslednej Medrese - Medrese ech Cherratine, po obede si trocha oddýchli na hoteli a potom sa znova vrhli do poznávania spleti starých uličiek Fezu.

 

Tradičné garbiarne vo Feze

Tradičné garbiarne vo Feze

 

Koža sa tu vyrába takisto ako pred stáročiami

Koža sa tu vyrába takisto ako pred stáročiami

 

8. deň – Fez, Chefchaouén

 

Dnes nás znova čaká presun o niečo na sever. Lístok do Chefchaouénu máme kúpený na 11:00, a tak si dáme ráno na hoteli znova skvelé raňajky, pokocháme sa ešte výhľadom z terasy na medinu a ideme sa od ubytovať. Pred hotelom hneď chytáme taxík. Taxikár vôbec nerozumie anglicky, len mu ukážem na taxameter, zapne ho, a vysvetľujem mu, že chceme na CTM stanicu. Prikývne, že dobre, no zjavne sme sa nerozumeli, keďže nás odváža na železničnú stanicu. Nevadí, tu vytiahnem lístok na autobus a ukazujem mu ho. Vtedy už pochopil a odváža nás správne. Na tejto stanici je procedúra nastúpenia do autobusu trocha jednoduchšia ako bola v Marrákeši. Znova odovzdáme batožinu, akurát už nemusíme chodiť so štítkami, ale hneď ich aj nalepia. Autobus ale tento krát nejde priamo z Fezu, ale prichádza už odniekiaľ, keďže v ňom už sedia ľudia a navyše prichádza asi s polhodinovým meškaním. Po nastúpení ľudí vo Feze je úplne plný a väčšina cestujúcich sú turisti. Cesta prebieha kľudne a celkom príjemne. Naskytujú sa nám rôzne pekné výhľady a raz stojíme pri reštaurácii s možnosťou využitia toalety a občerstviť sa.

 

Chefchaouen – modré mesto

Chefchaouen – modré mesto

 

Približne po štyroch hodinách prichádzame do Chefchaouénu. Vystupujeme na autobusovej stanici a plánujeme si zobrať taxík k bráne Bab El Ain, no žiadne taxíky tu nie sú. Najprv sa nám ponúka miestny pán, že nás zoberie, ale keď zbadal, že turistov je tam dosť veľa, nie len my tak odchádza. Vychádzame na cestu pred stanicu a zastavujeme prvý okoloidúci taxík, ktorý nás berie k bráne. Hotel rezervovaný síce nemáme, no vybrali sme si Hotel Dar Antonio. I keď bol v rezervačných systémoch na internete deň predtým uvedený ako vypredaný, povedali sme si, že sa tam skúsime opýtať a našťastie aj majú voľné izby, tak berieme jednu izbu na dve noci. Síce v cene nie sú raňajky, no hotel sa nám veľmi páči. Izby sú veľmi pekne zariadené a pracovníci hotela veľmi nápomocní. Kým sme našli hotel a ubytovali sa, hodina celkom pokročila, a tak si dávame len krátku prechádzku na námestie Place Outa El Hamam, kde si do jednej z mnohých reštaurácii sadáme na večeru. Tento krát pre zmenu vyskúšame ďalší typ tajinu a pastillu. Pastilla je niečo ako koláč, je to aj sladké, no je to s kuracím mäsom. Niečo ako nasekané kuracie mäso v lístkovom ceste a so škoricou a cukrom. Celkom zvláštne mi to chutilo, keďže som predtým nikdy nejedol kura na sladko. Ale nebolo to zlé. Chvíľu ešte sledujeme filmový festival pre deti a mládež a nejaký šachový turnaj, ktorý sa konal v čase našej návštevy v Chefchaouene a po zotmení sa poberieme na hotel.

 

Hostel San Antonio

Hostel San Antonio

 

9. deň – Chefchaouén

 

Kým ešte nie je až tak horúco vyberáme sa trocha na turistiku. Od hotela smerujeme na opačnú stranu mediny ako sme včera prišli, kde hneď za východom z mediny sú vodopády Ras el Maa. I keď by som to zasa vodopádmi veľmi nenazýval, sú to skôr také pereje na miestnom potôčiku, no domáci z nich majú dosť radosť a všetci tam skáču a behajú po vode. Odtiaľto smerujeme na protiľahlý kopec smerom k Španielskej mešite, odkiaľ je pekný výhľad na modrú medinu Chefchaouénu. Po návrate z kratšej túry znova smerujeme do mediny a len tak blúdime modrými uličkami mediny a hľadáme rôzne fotogenické zákutia. Medina v Chefchaouéne nie je taká rušná ako mediny vo Feze alebo Marrákeši, zato je tu príjemná atmosféra, a tak sa prechádzame a nasávame ju. Poobede ešte zamierime do miestneho Kasbahu - pevnosti, ktorý mal byť síce podľa sprievodcu dnes zatvorený, ale našťastie je otvorený. Zvyšok dňa trávime už len oddychovaním na terasách alebo blúdením v uličkách mediny.

 

Chefhaouen

Chefhaouen

 

Modré uličky Chefchaouenu

Modré uličky Chefchaouenu

 

10. deň – Chefchaouén, Tetouan, Fnideq, Ceuta, Algeciras

 

Vstávame skôr, aby sme už pred ôsmou ráno opustili hotel. Medina je v tomto čase ešte ľudoprázdna. Z mediny smerujeme najprv k stanovišťu Grand taxi. Plánujeme vyskúšať koľko by stál taxík na marocko-španielské hranice. No taxikári chcú 650 dirhamov, koľko už ani nemáme. Skúšame zjednávať, ale nejde to. Stále opakujú tých 650 a ani o dirham menej, navyše zjednávanie je dosť zložité, keďže nikto z taxikárov nevie anglicky a my zasa nevieme francúzsky, a tak to po pár pokusoch vzdávame a smerujeme na autobusovú stanicu. Našťastie tu stojí autobus smerujúci do Tetouanu a starší pán vedľa autobusu, ktorý vyzerá ako by bol značne pod vplyvom alkoholu nás posiela do stanice kúpiť si lístok. Ok, ideme teda do stanice, no tú nás pošlú späť k autobusu, že lístky sa kupujú tam. Znova k nám pristupuje starší pán a pýta sa na lístky, keď mu povieme, že nemáme začne niečo agresívne vykrikovať, už chcem začať doňho kričať aj ja, no v tom pristúpi k nám predajca lístkov a pýta sa kam to bude. Radšej si už toho divného pána nevšímam, kupujeme lístky a nastupujeme do autobusu. Po pár minútach prichádza šofér a odchádzame z autobusového nástupišťa, no kým opustíme Chefchaouén prejde ešte pár uličkami a zastavuje pri okoloidúcich ľuďoch a pýta sa, či náhodou nechcú ísť do Tetouanu. Prekvapivo sa ich aj pár našlo, ktorí nastúpili. Čakali sme, že jazda miestnym autobusom bude hrozne pomalá, no išlo to celkom rýchlo, autobus stál na ceste do Tetouanu asi len raz a nakoniec tam prichádzame celkom rýchlo.

 

Na autobusovej stanici v Tetouane vládne veľký chaos. Ľudia chodia hore dole a vykrikujú rôzne destinácie. Chvíľku sa prejdeme okolo, aby sme sa zorientovali a potom hľadáme, kedy by mohol ísť autobus do Fnidequ. Pri okienku, na ktorom je napísaný najbližší autobus nikto nie je, tak chvíľu čakáme, no keď nik neprichádza, pýtame sa miestnych, ktorí nás posielajú na zastávku. Najhoršie bolo, že väčšina autobusov, ale aj niektoré zastávky boli označené len v arabčine, a tak bolo dosť ťažké niekedy sa zorientovať. Našťastie na kraji hneď nachádzame zastávku s nápisom Fnideq a už tam stojí aj autobus, tak nastupujeme. Šofér prichádza trocha s meškaním, ale autobus je už takmer úplne zaplnený, tak hneď aj odchádzame. Lístky predáva jeho pomocník až počas jazdy. Ešte stojíme natankovať na pumpe a znova zbierame rôznych okoloidúcich až sa autobus úplne zaplní. Po príchode k stredomorskému pobrežiu sa okolitá krajina dosť mení, všade pri pobreží je množstvo luxusných hotelov a už to vyzerá ako v dovolenkovej destinácii. Čakali sme, že Fnideq bude malá dedinka, no vyzerá úplne ináč. Nie je tam už taký kľud ako napríklad v Chefchaouéne, ale všade chaos, hluk, trúbenie áut a vykrikovanie šoférov. Okolo autobusovej stanice je velikánsky trh so všetkými možnými použitými vecami. Bolo tam proste všetko od jedla cez oblečenie, domáce potreby, elektroniku až po nábytok. Všetko mi to ale skôr pripadalo, akoby tam predávali veci, ktoré sa im podarí prepašovať z Európy.

 

Spred autobusovej stanice berieme taxík a nechávame sa odviesť na hranice. Taxikárovi vysypem všetky drobné, ktoré mi ostali, a tak celý šťastný odchádza. Je tu množstvo špekulantov, ktorí nám chcú predať výstupné formuláre, no len ich obchádzame a smerujeme k pasovej kontrole, kde sú formuláre zadarmo, a tak ich vypĺňame. Dostávame do pasu výstupnú pečiatku a prechádzame na španielsku stranu hranice. Trocha ma prekvapilo množstvo Maročanov, ktorí stáli v tejto časti medzi marockými a španielskymi hranicami. Nerozumiem tomu, prečo ich tam púšťajú, keď tam potom len postávajú. Na španielskej strane len ukážeme pasy, jeden colník nám chce ešte poslať ruksaky pod skener, ale druhý naňho kývne, že nech kašle na to.

 

Ceuta – kúsok Európy v Afrike

Ceuta – kúsok Európy v Afrike

 

A sme v Európe a predsa ešte na africkom kontinente. Za hranicou v zmenárni zmeníme posledné dirhamy na eurá a nastupujeme do autobusu do prístavu. V Ceute sa veľmi nezdržujeme, chceme čo najskôr preplávať do Európy, no aspoň trochu sa tu prejdeme a celkom sa nám to tu páči. Cítiť tu, že už nie sme v Maroku, ale v Španielsku, určite by to chcelo aj dlhšiu návštevu, no snáď niekedy nabudúce. V prístave kupujeme v jednej z mnohých predajní lístky na loď do Algeciras za 37 eur. Za pol hodinu nám to pláva, tak rýchlo utekáme nájsť našu loď. Pred nástupom prechádzame cez podobné skenery ako poznáme z letísk a hneď ako nastupujeme, tak aj vyplávame. V diaľke už vidíme Gibraltár a pobrežie Európy. Ani nie po hodinke plavby už kotvíme v prístave Algeciras. V prístave ešte pohľadáme auto požičovňu, aby sme sa ráno nezdržiavali jej hľadaním, keď si prídeme po auto a smerujeme do hotela Hospedaje Lisboa, ktorý sme si rezervovali ešte z domu v akcii za 14 eur pre dve osoby. Hotelík je znova pekný a čistý, chceme sa ísť ešte niekam najesť, no je nedeľa a v okolí hotela je úplne všetko zatvorené, tak len v potravinách kúpime niečo na jedenie, večer si ešte posedíme pri pivku na terase na streche hotela a zaľahneme do postelí.

 

 11. deň – Algeciras, Gibraltár, Tarifa, Malaga

 

Ráno sa vraciame do prístavu, kde si preberáme auto. Rezervovali sme ho už v predstihu cez auto požičovňu Cicar, s ktorou sme mali už predtým dobré skúsenosti z Kanárskych ostrovov. Cicar v kontinentálnom Španielsku pobočky nemá, a tak si auto preberáme v auto požičovni Atesa, no s plným poistením a podmienkami ako sme si rezervovali v Cicare. Akurát nás trocha prekvapí, že v požičovni si chcú rezervovať 150 eur na karte ako depozit, ktorý vrátia pri vrátení. Preberáme takmer nový Seat Ibiza a smerujeme do Tarify, kde za kempom  Rio Jara je dlhá pláž a značka „Afrika 15km“ ku ktorej sa chceme ísť pozrieť. Podľa GPS sa tam dostávame aj nachádzame to rýchlo, a tak sa trocha prejdeme pofotíme a smerujeme späť tento krát na Gibraltár.

 

Tarifa – Afrika je ešte stále blízko

Tarifa – Afrika je ešte stále blízko

 

Na Gibraltár chceme prejsť len peši, a tak auto odstavujeme neďaleko hranice v španielskom meste La Linea de la Concepción na parkovisku pred panelákom. Na hraniciach len ukazujeme občiansky a prechádzame na Gibraltár. Hneď za hranicou sa cesta križuje s letiskovou dráhou a akurát keď tadiaľ prechádzame začnú dráhu uzatvárať, lebo ide pristávať lietadlo. Chvíľu tu čakáme a fotíme pristávanie a potom pokračujeme ďalej na námestie Grand Casemates Square. Tu na autobusovej stanici nastupujeme na bus, kupujeme celodenný lístok, ktorý nás vyjde najvýhodnejšie a autobusom ideme až na Európa Point. Pokocháme sa výhľadmi, pofotíme a nastupujeme na autobus k lanovke na Rock of Gibraltar. Pôvodne sme chceli ísť na vrchol skaly pešo, len bohužiaľ by to zabralo dosť času, a tak volíme lanovku a vyvážame sa na vrchol. Gibraltár nás veľmi príjemne prekvapil, ešte pri plánovaní výletu sme jeho návštevu zvažovali, ale nakoniec som veľmi rád, že sme ho síce len na pol dňa, ale navštívili. Až z vrcholku Gibraltárskej skaly je veľmi pekný výhľad na celé okolie a pobehujú tu známe opičky. Zo skaly schádzame znova lanovkou a vraciame sa na námestie Grand Casemates Square, kde si dáme neskorý obed – tradičný anglický Fish&Chips, veď sme predsa vo Veľkej Británii, a prechádzame späť do Španielska.

 

Europa Point  - v diaľke vidno Maroko

Europa Point  - v diaľke vidno Maroko

 

Na vrchole Gibraltáru

Na vrchole Gibraltáru

 

Prechod cez hranicu je znova úplne plynulý a colníci ani veľmi nechceli vidieť občianske, len kývli, že máme ísť. Berieme auto a do GPS nastavujeme, že chceme ísť mimo diaľnice a platenej cesty a smerujeme k nášmu hotelu v Malage. GPS sa trochu nepáči naša cesta, a tak nás vodí kade tade, raz na diaľnicu, potom hneď z nej dole a znova naspäť, musíme jej ručne nastaviť kadiaľ chceme ísť a potom to už celkom ide. Zastavujeme ešte pri niekoľkých plážach a podvečer prichádzame do Malagy. Hotel Sol Timor Apartamentos bol najdrahší z celého nášho výletu, no rezervovali sme ho za body, ktoré sme mali vo vernostnom klube. V Malage sme sa chceli hlavne kúpať a aj preto sme zvolili plážový hotel, no zhodnotil by som ho asi ako najhorší z tých, ktoré sme mali počas cesty. Proste nebol taký pekný a útulný ako tie, čo sme mali doteraz, i keď jeho cena bola o dosť drahšia. Na izbe len rýchlo zhodíme veci a utekáme sa ešte okúpať kým nezájde slnko.

 

 12. deň – Malaga

 

Jeden deň z cesty sme si vyhradili ako kúpací a oddychovací. A tak to aj plníme. Berieme len plavky a uteráky a celý deň vylihujeme na plážach v okolí hotela, zbierame mušle, ktorých je na plážach množstvo, hlavne ráno, a kúpeme sa. Teploty sú síce ešte celkom vysoké, no prekvapila nás celkom chladná voda. Je už takmer polka septembra, no čakal som, že voda bude teplejšia. Určite v októbri na Cypre alebo v júni na Kanárskych ostrovoch sme mali oveľa teplejšiu vodu. Trochu sme ešte uvažovali, že by sme poobede zašli pozrieť aj do centra Malagy, no vôbec sa nám z pláže nechcelo a tak len podvečer odchádzame ešte vrátiť auto. V požičovni sa len spýtajú, či je plná nádrž a všetko v poriadku. Keď prikývneme vrátia depozit a auto ani nekontrolujú. Autobusom sa vraciame na hotel a pred polnocou ideme ešte na tri hodinky do postele.

 

13. deň – Malaga, Bratislava

 

Ani som nestihol poriadne zaspať a už zvoní budík. Pred hotel po nás o štvrtej prichádza limuzína, ktorú sme rezervovali za 3 eurá pomocou zľavového kupónu. Na letisku ešte nefungujú ani bezpečnostné kontroly, a tak chvíľku čakáme, kým ich otvoria a potom už prechádzame k našej bráne a na čas aj odlietame.

 

Maroko nás veľmi pozitívne prekvapilo. Počas plánovania cesty sme sa v recenziách dosť často dočítali, aký sú tam strašne otravní ľudia, ako vás chcú oklamať a ako je tam špinavo. A tak sme sa toho trocha aj obávali, no nakoniec to nebola pravda. Celou cestou nás sprevádzala príjemná atmosféra, ľudia boli väčšinou milí a veľmi ochotní a nápomocní, a ak aj v pár prípadoch, keď bol niekto otravný stačilo poďakovať a pobrať sa svojou cestou. Tých pár dní, ktoré sme v Maroku mali sme myslím využili úplne naplno, no i tak ostalo ešte veľa zaujímavostí, ktoré táto krajina ponúka, a tak dúfame, že ak sa nájde ešte voľný čas, podarí sa nám tam dostať znova.

 

Celkové náklady:

Autobus:

Bratislava - Viedeň 7.7€/osoba

 

Letenky spolu: 92 €/osoba

Viedeň - Miláno 28€/osoba

Miláno - Marrákeš 2€/osoba

Malaga - Bratislava 62€/osoba

 

Ubytovanie spolu: 377 €/dve osoby/12 nocí(188,5€ osoba)

Miláno: 36 €/dve osoby/jedna noc

Marrákeš: 770 mad (cca 70€)/dve osoby/dve noci

Rabat: 500 mad (cca 45€)/dve osoby/dve noci

Fez: 700 mad (cca 64€)/dve osoby/dve noci

Chefchaouen: 500 mad (cca 45€)/dve osoby/dve noci

Algeciras: 14 €/dve osoby/jedna noc

Malaga: 103 €/dve osoby/dve noci

 

Auto spolu: 86,24€ (43€ osoba)

Algeciras - Malaga 71,24 €/dve osoby/dva dni + 15 € tankovanie

 

Výlet:

Marrákeš - Ait Ben Haddou - Ouzarzate - Marrákeš 600mad (cca 55€)/dve osoby (27.5€ osoba)

 

Presuny v Maroku spolu: 59.8 €/dve osoby (29.9 osoba)

Marrákeš - Casablanca 180 mad + 5 mad batožina = 185 mad (cca 17€)/dve osoby

Casablanca - Rabat 70 mad (cca 7€)/dve osoby

Rabat - Meknes 130 mad (cca 12€)/dve osoby

Meknes - Fez 40 mad (cca 4€)/dve osoby

Fez - Chefchaouen 150 mad (cca 14€)/dve osoby

Chefchaouen - Tetouan 50 mad (cca 5€)/dve osoby

Tetouan - Fnideq 7 mad (cca 0.8€)/dve osoby

 

Loď:

Ceuta - Algeciras 76€/dve osoby (38€ osoba)

 

Ostatne výdavky:

Lanovka Gibraltár: 30 €/dve osoby(15€ osoba)

Strava, taxi, mhd, suveníry, vstupy: 350 €/dve osoby(175€ osoba)

 

Spolu: 617 €/osoba

 

Ďalšie cestopisy, ktoré by Vás mohli zaujať: