Stopover v Katare alebo čo stihnúť za jeden deň?

Katar, malý emirát ležiaci na brehoch Perzského zálivu na Arabskom poloostrove. I keď je to maličký štátik (rozlohou asi ako štvrtina Slovenska), má takmer tri milióny obyvateľov, z ktorých je len asi štvrť milióna Katarčanov. Zvyšok tvoria prisťahovalci. Vďaka obrovským zásobám čierneho zlata je Katar jednou z najbohatších krajín na svete, a jeho hlavné mesto Doha sa mení zo dňa na deň. Vyrastajú tu mrakodrapy a umelé ostrovy, ale nájdete tu ešte aj staré mesto s bazárom akoby vystrihnutým z tisíc a jednej noci.

Do Kataru sme sa chceli pozrieť už dávnejšie, no problémom boli víza. Teraz už môžu občania Slovenskej republiky do Kataru cestovať bez víz, no v dobe našej cesty to ešte tak nebolo a získať víza do Kataru bol problém. A to bol aj dôvod prečo keď sme plánovali našu cestu do Japonska, sme sa rozhodli kúpiť letenky práve s Qatar Airways, ktoré k dlhším prestupom začali ponúkať víza zadarmo. O letoch s Qatar Airways si môžete viac prečítať v Trip Reporte, tu sa poďme pozrieť čo vidieť a navštíviť v samotnom Katare.

Nevýhodou je, že termín nášho stopoveru v Katare bohužiaľ pripadol na obdobie Ramadánu, čo znamená, že všetky reštaurácie a múzeá sú zatvorené. Jedinou výnimkou je letisko, kde sú reštaurácie (za kontrolami) normálne otvorené, akurát nepodávajú alkohol. V meste ale nikoho jesť ani piť nevidíme, a takisto sa neodporúča ani turistom jesť alebo piť na verejnosti.

 

Doprava v Dohe

Najjednoduchším a najlacnejším spôsobom pohybu nám vychádza využívanie hromadnej dopravy. Z letiska chodia autobusy číslo 777 a 747, podobnosť označenia s typom lietadiel je určite čisto náhodná. My si na letisku v zmenárni meníme za dosť zlý kurz pár eur a priamo u vodiča kupujeme 24 – hodinový lístok. Jeho cena je 20 qar, teda približne 4,5 eur. Šoférovi je najlepšie dať presnú sumu. My mu dávame bankovku 100 qar a nemá nám vydať.

Využívame hlavne autobus číslo 777, ktorý ide v podstate takmer ku všetkému, čo chceme vidieť. Presnú mapu trasy autobusov a zastávok nájdete aj na stránke letiska v Dohe. Autobusy jazdia každých 20 minút, takže nie je problém niekde vystúpiť, pozrieť si čo chceme a potom pokračovať iným autobusom ďalej. Problémom sú ale zastávky, ktoré nie vždy vieme, kde sa nachádzajú, a tak aj na našej prvej jazde zazvoníme neskôr a míňame teda zastávku, na ktorej sme chceli vystúpiť.

 

Umelý ostrov The Pearl, veľký trh Souq Waqif a múzeum islamského umenia

 

 

The Pearl Monument

 

Katar, takisto ako Dubaj má svoj umelý ostrov, nazývaný The Pearl. Keďže sme omylom nevystúpili z autobusu, odvážame sa až na umelý ostrov, ktorý si takto aspoň pozrieme. Stojí tu už mnoho zaujímavých budov, no aj tu je ešte výstavba v plnom prúde. Zato vyzerá, že keď to bude dokončené, tak to bude príjemná časť mesta.

Na ceste späť už vystúpime na pobreží pri monumente ktorý sa volá rovnako ako umelý ostrov The Pearl Monument. Je to vlastne fontána v podobe obrovskej perly. Všetky názvy spojené s perlami odkazujú na nie až tak dávnu minulosť Kataru, kedy ešte nevedeli o zásobách ropy. Pred nejakými 60-70 rokmi  sa obyvatelia živili zväčša lovom perál.

Odtiaľ prechádzame podchodmi na druhú stranu cesty, kde sa rozprestiera staré mesto a veľký trh Souq Waqif. Tieto arabské trhy sa nám páčia. Tento nám dosť pripomína tie, ktoré sme navštevovali počas našej cesty v Maroku. Má mnoho uličiek, v ktorých nie je problém stratiť sa a kúpite tu všetko možné, od suvenírov, tradičného oblečenia, látok, domácich potrieb, domácich zvierat, skrátka všetko.

 

Trh Souq Waqif

 

Časť trhu je venovaná domácim zvieratkám

 

V uličkách starého mesta

 

Akurát všetky reštaurácie sú zatvorené, keďže je Ramadán. Po trhu sa prechádzame celkom dlho a užívame si atmosféru. Oproti trhu je vidieť zaujímavú budovu Qatar Islamic Cultural Centre, ktorá nám pripomína poschodovú tortu. Na trhu kupujeme pár suvenírov a pokračujeme naspäť k zastávke, odkiaľ sme prišli.

 

Budova Qatar islamic centre

 

Teploty sú ale neskutočné. V tieni máme 42 stupňov, tak dá zabrať pohybovať sa v tom teple. Navyše celkom fúka vietor s pieskom, a tak výhľady do diaľky nie sú najlepšie. Výhodou ale je, že dosť miest je tu poprepájaných akýmisi klimatizovanými podzemnými tunelmi. Takým tunelom sa napríklad vieme dostať z trhu Souq Waqif  až na autobusovú zastávku. Nenastupujeme ale ešte do autobusu, no prechádzame popri zálive k Múzeu islamského umenia (Museum of Islamic Art). Nachádza sa tu aj prístav, v ktorom kotvia tradičné loďky dhow, ktoré kedysi využívali na lov perál.

Okrem pekného exteriéru, vravia, že múzeum stojí aj za návštevu, navyše vstup je tu zadarmo, no bohužiaľ, keďže je Ramadán je zatvorené a otvárajú až o ôsmej večer a to my tu už nebudeme.

 

Museum of Islamic Art v Dohe

 

Loďky vo vodách Perzského zálivu

 

Nabíjanie v Dohe nie je problém, len kto tam bude čakať v tom teple

 

Centrum Dohy

Vraciame sa späť na zastávku, no autobusom sme tu prišli z inej strany, a tak nevieme nájsť autobusovú zastávku v smere do mesta. Nakoniec sa odvážame  do centra mesta k veľkému nákupnému centru City Center. Nákupné centrum je síce otvorené, no takmer všetky obchody v ňom sú pozatvárané a otvárajú až po zotmení. My ho využívame aspoň na schladenie, keďže vydržať dlhšiu dobu vonka nie je jednoduché.

Prechádzame sa centrom mesta. Ak máte radi mrakodrapy ako ja, v Katare si prídete na svoje. Je ich tu množstvo a sú úžasné, všetkých možných tvarov. Preto mám rád aj Dubaj, tam tiež, rovnako ako tu v Dohe, mrakodrapmi nešetrili. Jediné čo nám vadí je strašné teplo a piesok, ktorý lieta vo vetre.

 

Mrakodrapy v centre Dohy

 

Mrakodrapy v centre Dohy

 

Mrakodrapy v centre Dohy

 

Výstavba je ešte stále v plnom prúde

 

Mrakodrapy v centre Dohy

 

Spred nákupného centra sa znova odvážame autobusom na promenádu La Corniche približne do miest, kde sa nachádza Central Mound - Skyline Viewpoint.

Počas dňa sme v meste takmer nestretávali žiadnych ľudí. Rovnako aj z autobusu sme videli na uliciach len minimum ľudí. Väčšina sa teda presúvala v autách alebo sa pohybovala v nákupných centrách. No ako sa poobede ochladilo a trocha ustál vietor, ľudia začali vychádzať a teraz už na promenáde stretávame množstvo bežcov alebo len tak prechádzajúcich sa ľudí.

Promenáda je dlhá približne 7 kilometrov a tiahne sa od Múzea islamského umenia až do centra mesta. My si tiež po nej dávame celkom dlhú prechádzku, teraz keď je už troška príjemnejšie. Užívame si výhľady na panorámu mesta s mrakodrapmi.

 

Mrakodrapy v centre v podvečernom svetle

 

Výhľad na mesto z promenády kvôli poletujúcemu piesku vo vetre nebol najlepší

 

Promenáda La Corniche

 

Po prechádzke nachádzame zastávku nastupujeme na najbližší autobus číslo 777 a odvážame sa späť na letisko.

Na návštevu Kataru tento stop over celkom stačil. Prešli sme si mesto, pozreli čo sme mali v pláne. Ak má človek rád mestá, moderné stavby a mrakodrapy, je v  Dohe sa na čo pozrieť. Nájde sa určite aj veľa vecí, ktoré sme vynechali, a ideálne by boli na návštevu Kataru a Dohy dva maximálne tri dni, kedy by si človek stihol prejsť všetko. No na týždennú dovolenku by to pre nás nebolo. Najväčšou nevýhodou bolo, že sme tam cestovali v období Ramadánu a teda bolo všetko zatvorené.